Deň pred prebúdzaním KATKY

V piatok 14. apríla 2011 sme vyrazili teda do terénu. Z Košíc sme si to zamierili najprv do Hanisky pri Košiciach. Tu sme nasadli do  gumokolesového  približovadla, ktoré nás odviezlo do prvej stanice na maďarskom území – Hidasnémeti.

Našim prvým zdokumentovaným vozidlom bol lokálkový  motoráčik v podaní Bzmot.

Tu už na neho čakal prípojný vlak v čele s elektrickým rušňom V 43 1052 smerujúcim do Miskolca.

Obďaleč  čakala na svoju súpravu Gorila 350 011-3. V nákladnej časti koľajiska na nás spoza odstavených nákladných vozňov vykúkalo HDV 450 003-3  privátneho dopravcu FLOYD.

Na čanianskom zhlaví sa činila partia traťových pracovníkov, ktorí prerušili prácu počas odchodu nákladného vlaku do Košíc, ktorý ťahalo Eso 363 088-6. Po jeho odchode v stanici zavládol pokoj, ktorý sme využili na obhliadku blízkeho okolia. Na južnom zhlaví stanice sme si na cestnom nadjazde vybrali ďalší fotoflek a netrpezlivo očakávali na IC 532 RÁKÓCZI.

Ten sa čoskoro objavil v čele s V 43 1218. V stanici po jeho odstúpení od súpravy bol nahradený našou 350 011-3. Po nevyhnutných dopravných úkonoch ho službukonajúci výpravca vypravil do cieľovej stanice. My sme takisto zamierili na slovenské územie zdokumentovať ďalšie stanice a zastávky na trati do Košíc. Prvou z nich bola nenápadná zastávka Kechnec.

Kedysi tu muselo byť celkom rušno, o čom svedčí pomerne rozsiahle koľajisko, ale aj pásové dopravníky a násypky. Tie tu dlhé roky slúžili na nakládku štrku z blízkych štrkovísk.

V neďalekej remízke nás čakalo ešte jedno prekvapenie. Pri našej „špionážnej činnosti“ sme v jej útrobách natrafili na zabudnuté „Prasiatko“. Žiaľ nepodarilo sa nám identifikovať, o ktoré vlastne ide. Postupne sa obloha začala zmrákať a tak sme radšej vyrazili ďalej. Po pár kilometroch prichádzame do Sene.

Tunajšia budova zastávky je očividne obývaná, aj keď miestnych nikde nevidieť. Zato  nás spoza plota neustále pozoruje capko. Ochotne nám zapózuje. Nasleduje prvá várka dažďových kvapiek a tak nasadáme a vyrážame do Gyňova.

Opäť narýchlo dokumentujeme a pokračujeme ďalej. Prichádzame do PPS Čaňa. Tá na naše počudovanie je úplne prázdna, akoby tu bol koniec sveta – aspoň toho železničného. Predsa len nachádzame aspoň jeden objekt nášho fotozáujmu. Je ním odstavený Okuliarnik 753.324-3 LOKO TRANS Slovakia.

Z pokojného dojmu tunajšej stanice nás o chvíľu vyvedie službukonajúca akčná železničiarka. Vraj sme v hraničnom pásme a fotografovanie je tu prísne zakázané! Dívame sa na seba a nevieme, či sa máme skôr smiať alebo plakať. Žiaľ aj po toľkých rokoch po padnutí železnej opony a zjednotení Európy v niektorých z nás pretrváva staré myslenie. So zmiešanými pocitmi nasadáme do auta a presúvame sa ďalej. Nasleduje zastávka Geča.

Nevábne pôsobiaci objekt zastávky zamieňame za krátku debatu s traťovákmi. Dozvedáme sa, že po prejazde IC 532 je tu výluka. Už chápame, prečo je v tento deň i nákladná doprava taká mizivá. Keďže sa žiadneho vlaku nedočkáme, vyrážame do Valalík.

Miestna zastávka je tak trochu neobyčajná. V jej blízkosti je mimoúrovňové križovanie ŠRT s traťou normálneho rozchodu. Tu nás pre zmenu víta miestny štvornohý obyvateľ, ktorý nám počas dokumentovania vytrvale robí spoločnosť. Medzitým ďažďové prehánky naberajú na intenzite a tak radšej balíme fotovýbavu a vraciame sa do Hanisky pri Košiciach. Popoludní v Košiciach privítame na stanici ďalšieho vlakyneťáka a keďže sa i počasie postupne umudruje, ideme ešte zdokumentovať prípravné práce v depe.

To sa pripravuje na večerné návozy zo Zvolena, Vrútok a Popradu. V sobotu je už klasický program, ktorí viacerí poznáte nielen z reportáží na tejto stránke. Týmto Vás všetkých srdečne pozývame i na tohtoročný, v poradí už XII. ročník  prebúdzania parnej mašinky KATKY.

A na samotný záver video Karla Furiša: