S Magdou do Gelnice

Ráno, cca 6 hodín sa ma pokúsil budík zobudiť. Po rýchlom poľudštení sa som utekal na košickú stanicu, odkiaľ sme vyrážali. Keď som došiel na stanicu, Magda už bola pristavená. Po zvítaní a zložení sa som sa aj ja pustil do vybavovania cestujúcich.

Zrazu bolo už 7:45 hod., čas nášho ´´pravidelného´´ odchodu. Vyrazili sme a ja som zaujal moje miesto v ´´prívešáku´´, kde som dozeral na uzavreté dvere.  Cesta nám pomaly ubiehala a už sme mali našu prvú zastávku: Kysak.

V Kysaku ma prekvapila výstava železničných modelov pána Nováka z Vajkoviec, ktorá bola v čakárni v staničnej budove. Pred stanicou bol vozeň s modelmi od partie z Komárna (tak mi Igi povedal).

Prešla chvíľa a my sme museli vyraziť. Pozbierali sme teda cestujúcich a vyrazili sme do Margecian. Z ružínskeho viaduktu sa nám naskytol pohľad na ešte stale zamrznutú hladinu dolnej nádrže VD Ružín.

Nasledovala cesta cez tunely vyhĺbené do vrchu Bujanov. Za nimi sa nám naskytol zaujímavý pohľad na takmer prázdnu hornú nádrž VD Ružín.  Pre mňa to bol o to zaujímavejší pohľad, keďže som Ružínom veľa krát prechádzal, ale v takomto stave som ho ešte nikdy nevidel.

Nakoniec sme dorazili na stanicu v Margecanoch. Počas obiehania Magdy som odbehol do staničnej budovy, či sa tam náhodou niečo nezmenilo. Keď som videl, že je tam všetko po starom, tak som sa vrátil naspäť.

Po pár minútach sme si to namierili do doliny rieky Hnilec smerom na Gelnicu. Prešli sme Jaklovcami a Žakarovcami a ocitli sme sa v našom prvom cieli, v baníckom mestečku Gelnica. Okrem davu ľudí a budúcich cestujúcich nás prišla privítať aj pani primátorka a miestna dychovka.

Nasledoval príhovor primátorky a zástupcu KHKV a potom sme sa pripravili na cestu. Naši cestujúci nastúpili opäť do vlaku, aby sme ich odviezli na zastávku Gelnica-mesto, kde vystupovali, aby si išli prezrieť centrum mesta, kde bol pre nich pripravenyý zaujímavý program v podobe exkurzie baníckeho múzea, oboch sakrálnych stavieb ako aj ostatkov Gelníckeho hradu.

Posunom sme sa vrátili naspäť na gelnickú stanicu, kde sme nabrali miestnych na kyvadlovú jazdu. Zastavili sme až v stanici Prakovce, kde sa stretol starý motoráčik so zástupkyňou tej súčasnej vozby. Bageta (813/913), čoskoro opustila stanicu v Prakovciach na pravidelnom spoji do Košíc. Po obehnutí prívesného vozňa sme vyrazili naspäť do Gelnice. 

Odtiaľto sme za hodinku vyrazili na ďalšiu kyvadlovú jazdu, na ktorej sa zúčastnili žiaci miestnej základnej školy. Po opätovnom príchode z Prakoviec do Gelnice sa už aj vlakový personál vybral do mesta na obed. Popoludní, keď sme už mali našich košických cestujúcich (podotýkam, že tým boli myslení tí, ktorí cestovali z Košíc) vo vlaku, sme vyrazili do Mníška nad Hnilcom.

Na stanici v Mníšku som natrafil počas obehu súpravy na zástupkyňu riaditeľa SOŠ Železničnej v Košiciach, tak som s ňou prehodil reč (keďže obeh prívešáka bol zdržaný čakaním na R 810 Horehronec, ktorý mal prednosť).

Keď Magda obehla svoj prívesný vozeň, poslušne počkala na svoje vypravenie zo stanice a pri ceste do Margecian krátko zastavila aj v Gelnici. V Margecanoch bolo potrebné opäť obehnúť prívesný vozeň a po vypravení zo stanice si to svižnou jazdou rozbehla dole údolím Hornádu. Opäť kratučko zastavila až v Kysaku, kde nás prekvapil železničiar – myslím, že to bol prednosta stanice – v červenom výpravcovskom kastróliku. Cesta z Kysaku do Košíc už bola pre mňa nezáživná, keďže som tadiaľ cestujeml často a bol som po celom dni na nohách dosť otupený.

Na košickej stanici sme ešte vyprevadili cestujúcich z vlaku a pobral som sa domov (Magda do depa do Hanisky pri Košiciach). Tak a prvá akcia KHKV bola úspešne za mnou. Bolo pre mňa príjemné vrátiť sa na túto trať, ktorej podľa môjho názoru hrozia ťažké časy (viď okresanie Horehronca). Len dúfam, že sa to nestane.