Vrútky 2008

Moja cesta začala v piatok na obed, kedy som na bicykli vyrazil z Novej Dubnice smer Veľké Rovné, kde v miestnej časti Semeteš som prespal u nás na chate. Cesta to ale bola nie moc príjemná, hlavne cez Považskú Bystricu – doprava na cestách bola vďaka vrcholiacej špičke hustá.

Po dlhom a tvrdom spánku ma prebudil v sobotu ráno o 6:00 budík . Výdatne som sa naraňajkoval, nasadol znova na bicykel a vybral sa smer Čadca. Na železničnú stanicu v Čadci som dorazil o 7:50, a hneď na prvej koľaji ma čakal parný vlak vedený pražským Albatrosom 498 022. Rýchlo som si zakúpil cestovný lístok do Vrútok, a po vyriešení problému kde do vlaku odložiť moje dvojkolesové približovadlo, som vybehol porobiť pár dokumentačných snímkov. 

Vlak bol v zložení 498 022 + 2 vagóny druhej triedy + 1 vagón prvej triedy + 2 vagóny triedy tretej. Ja som sedel samozrejme vo vagóne poslednom, treťotriednom. Aj tak som mal pocit že bol pohodlnejší ako mnoho vagónov súčasných, druhotriednych.

 Hneď za vlakom čakala bobina E499 047, ktorá išla za parným vlakom do Vrútok ako požiarny vlak, avšak bez cisterny alebo akéhokoľvek iného vagóna, čo ma dosť prekvapilo.

Z Čadce sme sa pohli načas, 8:10. Cesta cez Kysuce bola príjemná, a vďaka zákrutám aj zaujímavá. Takmer všade popri trati bolo plno fotografov, ktorí si nenechali ujsť príležitosť vytvoriť si snímky takejto súpravy. Do Žiliny sme prišli poloprázdni, to sa ale zmenilo a v Žiline sa vlak poriadne zaplnil, hlavne ale rodičmi s deťmi, ktoré sa na dnešný deň očividne tešili. Po krátkom zastavení vo Varíne sa vlak rútil k najzaujímavejšej časti trasy – Strečnu aj s jeho mostmi a tunelmi. 

Okná v našom oddieli boli pootvárané, a aby to nestačilo, tak som mal hlavu vyklonenú z okna. Po absolvovanú tunelov som vyzeral horšie ako kominár....
Krátko nato sme zastavili vo Vrútkach, osobnej stanici, a vzápätí v nákladnej stanici, kde bola konečná. Stál tu aj Anton 486 007 s jeho súpravou klasických osobných vagónov ZSSK, ktorý tesne predtým dorazil z Liptovského Mikuláša. Avšak odfotiť si ho nebolo jednoduché – vystupovali tu masy ľudí a železniční policajti neradi videli pobehujúcich civilistov v koľajisku, tak vztikla snímka aká vznikla. Požiarny vlak Antonovi tvorila bobina 140 001.

Rýchlo som bežal aj s bicyklom smerom k osobnej stanici, kde už bol nachystaný parný aj motorový nákladný (požiarny) vlak smer Banská Bystrica.

Parný vlak bol v zložení poľká Nemka Ty2 a vrútocký Štoker 556 036. Motorový v čele s Pomarančom T679 019 a Sergejom T678 1168.

Nasledovalo rýchle porobenie snímok, a krátko po 10tej hodine rýchly presun na nadjazd do Príboviec. Samozrejme, videl som kopu fotografov, pričom niektorých sa mi aj podarilo identifikovať ako členov vlaky.net, ktorí sa pohybovali či už v koľajisku, ale aj potom popri trati, hlavne však v úseku Košťany nad Turcom – Príbovce. Musím sa priznať, že ich parkovanie na kraji cesty a pomalé jazdy spojené s hľadaním dobrého šotofleku ma občas hnevali a blokovali...

Na nadjazd do Príboviec som dorazil včas, avšak nadjazd sa podobal na mafiteíter – bol v obložení fotografov a aj miestnych, ktorí boli zvedaví čo sa to deje vidiac toľko ľudí, a potom ostali aj oni aby sa pozreli na tento nezvyčajný parný vlak.

Ako sa bližil čas plánovaného príjazdu do Príboviec, nervozita rástla. O 11tej sa už dal v diaľke spozorovať nový tmavý oblak, ktorý nebol búrkový, ale našťastie sa jednalo o dym nami očakávaného vlaku. Za pár minút sa vlak priblížil na fotiteľnú vzdialenosť, a vtedy som zistil kde som spravil fatálnu chybu. Môj foťák nie je síce nič moc, ale po rýchlej jazde na bicykli boli unavené nielen moje nohy, ale tiež aj ruky, a bol problém udržať foťák bez trasenia. Statív, som samozrejme so sebou nevzal, lebo som sa snažil ušetriť každý kilogram hmotnosti v mojom batohu.... Fotky sú trochu rozostrené a rozmazané, čo ma skoro hodilo od hnevu o zem, ale tak aspoň sa poučím do budúcna.

Keďže vlak mal malé meškanie, nebol som si istý či v Príbovciach skutočne  zastaví. Ale po zhliadnutí, že vlak svoju rýchlosť znižuje, som bleskurýchle sadol na bicykel, a ako o život šliapal do pedálov v snahe zhotoviť nejaké snímky za Príbovcami. Nebol som jediný, kto tento nápad dostal, spolu so mnou sa týmto smerom vydalo aj kopu iných fotičov, tí ale boli v autách...

Po krátkom obhliadnutí terénu v okolí priecestia so závorami som ako najlepšie miesto vybral neďaleký železničný most. Šprint s bicyklom v ruke, a hlavne tretrách po betónových podvaloch bol fakt krutý, ale podarilo sa mi na most dostať skôr než vlaku a tiež aj skôr ako ďalším trom fotografom. Na moste sme sedeli a stáli ako lastovičky na drôte, netrpezlivo čakajúci na vlak. Ten sa za chvíľu aj s pískaním vyrútil a mohlo sa fotiť. Žiaľ, rýchly špurt a beh po podvaloch spolu aj so šplhaním na most vysilili moje ruky ešte viac a fotky sú ešte mizernejšie ako z nadjazdu....

Po prejazde parného vlaku som ostal na moste sám, čakajúc na vlak požiarny vedený dvojicou Pomaranč + Sergej. Ten sa prehnal za chvíľu, a konečne sa mi už ruky tak moc neklepali a fotky sú aspoň pozerateľné....  prekvapilo ma že stanovištia obidvoch rušňov boli plne obsadené ľuďmi....

Po tomto čiastočne neúspešnom absolvovaní príbovskej misie nasledoval návrat späť do Vrútok do depa, navštívíť samotnú akciu. Na vstupe ma vítali lokomotívy Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia.

Veľkým prekvapením pre mňa bola malá 310 433, ktorá stála hneď za zvolenským Pomarančom T678 0012, a bola zakúrená. Po rozlúčkovej zimnej jazde tejto malej starej parnej dámy som myslel že už sa nezakúri, a tu dokonca aj vozila deti na stanovišti, z čoho mali očividne nesmiernu radosť.

Pre deti tu bolo nachystaných aj kopu iných zaujímavostí a atrakcií pripravených hasičmi z Priekopy a Železničnou políciou.

Vyfotiť parné rušne v zložení 475 196 + 498 022 + 498 007 bola úloha takmer nadľudská, pred lokomotívami sa stále motalo kopu ľudí a hlavne boli obletované deťmi. Keďže som mal hlad a trpezlivosti nedostatok, tak som to vzal aj s nimi... Kúsok vedľa stála aj 433 023, samozrejme studená, presne ako posledných zopár rokov.
 Po rýchlom vyfotení vystavených parných rušňov na paprskoch točne som sa vybral doplniť palivo – dal som si klobásu a kofolu. Samozrejme, že som si sadol na jednu z lavíc čo boli položené na plošine nákladného vagóna
Okrem parných lokomotív boli k videniu aj motorové vozne, dokonca aj kontroverzná 813+913.

Vedľa haly rušňového depa stáli elektrické lokomotávy Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a to 183 011, dvojička, bratislavský peršing a bobina 140 001.
Kúsok opodiaľ bol na svetle slnečných lúčov a od prachu zbavený Tatranský orol, 755 001.

Trochu ma ale mrzelo, že sa mi nepodarilo vidieť bratislavský Albatros 498 104, ktorý svoju prítomnosť dával iba tušiť za pootvorenými vrátami haly. Síce keď bol stále v štádiu prebiehajúcej opravy, ale to by bolo pre mňa o to zaujímavejšie.

Ako sa blížil čas odchodu mimoriadneho motorového rýchlika smer  Zvolen osobná stanica vedeného Pomarančom T678 0012, pobral som sa ho uloviť z nadjazdu medzi Priekopou a Martinom. Cestou som ho stretol ešte na priecestí vedúcom z vrútockého depa.

Čakanie na tento vlak mi skrátil pravidelný zrýchlený vlak smer Zvolen osobná stanica .

Teraz ma čakala už len cesta domov. Keďže nie som samovrah, aby som šiel cez Strečno na bicykli, na presun do Žiliny som zvolil zrýchlený vlak Zr1842. Krátko po 15tej hodine som vystúpil v Žiline, nasadol na bicykel, a vydal sa znova na chatu. Tam som prespal, porobil niečo na záhrade, a v nedeľu pred štvrtou popoludní nasadol poslednýkrát na bicykel a vydal sa konečne domov, upchať sprchu od sadzí a potu. Spolu som za tieto 3 dni najazdil 250 kilometrov. S celou akciou Želenznica pre deti som bol nadmieru spokojný, a chcel by som sa všetkým organizátorom a realizátorom poďakovať za tento skvelý program, hlavne však za nákladné vlaky, tie boli nad moje očakávania. Lokomotívam a aj ich udržiavateľom prajem veľa podarených akcií a kilometrov bez problémov.

Na záver by som sa chcel ospravedlniť za mizernú kvalitu fotografií, žiaľ nie som profík, a do budúcna by som sa chcel z týchto chýb poučiť. Dúfam že aj napriek týmto chybám sa Vám moja prvá reportáž aspoň trochu páčila a ukázala Vám iný spôsob ako spojiť príjemné s príjemným (vlaky + bicykel).