Pracovná nedeľa v RD Prievidza

V pravú chvíľu otváram dvere rotundy a vchádzam dnu. Pri umelom osvetlení sa krčí niekoľko postáv. Pomaly sa blížim a v obrysoch spoznávam Geronnima, Jančiho a Martina. Obletujú pacienta sem a tam. Veď čo by aj nie ked ich mašinka má boľačku. Trapi ju parný valec – zasekáva sa potvora jedna.

Geronnimo sťa by pán vrchný doktor ordinuje správne lieky. Najskôr treba valec otvoriť a piestik pekne von dostať. Krúžok zámku hnevá. Je príliš veľký a zadrháva. Chlapi krúžok von dostali rýchlo, teraz treba zárez na krúžok vyčistiť a krúžok o milimetrík zmenšiť.

Práca ide od ruky a krúžok onedlho putuje na svoje miesto. Už sedí ako má, tak piestik sa môže vrátiť na svoje miesto. Netrvá to dlho a celý sa stráca vo vnútri valca. Este nasadiť kryt spolu so skrutkami a práca je hotová.

Skúšame piestom hýbať sem a tam, od jedného konca valca na druhý. Ide pekne hladko. Ale čo to, skríkol Geronnimo, veď sme tesniaci krúžok zabudli! A tak rozoberanie krytu valca pokračuje ďalším praktickým cvičením. Skrutky dole, kryt na žeriav zavesiť a odtiahnuť ho preč z valca. Janko tesniaci krúžok z vešiaku podáva a šup s ním na miesto. Nastadiť kryt a skrutky dotiahnuť. Tentokrát všetko prebehlo tak ako má a po boľavom valčeku už stopy nie to.

A tak mašinôčka z operačky na svoje miesto presunúť sa má. Samko chytá starenku za jej silný háčik a už s ňou hybáj na točňu. V lúčoch večerného slniečka krásavica stará ligoce sa ako smaragd. Ešte s ňou zatočia a Samko náš už aj tlačí starenku do jej domova. Veru pekný domov má, kanál čistý, suchý. Pekne v teplučku si sedí. Spoločnosť jej robí starý vagónik drevený.

Dvere rotundy sa zavreli a moja návšteva sa chýli ku koncu. Ďalší krok k životu mašinky je za nami, ale práce ešte hodne jesto. A do septembra času málo. Ale viera v dobro dáva nádej, že ju čoskoro živú uvidíme.