V údolí Hnilca III. Ako sme naháňali Hore - Dolehronec

Trocha som zaspomínal a zistil som, že vlastne celú trasu som absolvoval hádam 2 krát v živote. Viažu ma však k tomuto hádam najpomalšiemu rýchliku mnohé železničiarske dobrodružstvá. Prvýkrát si pamätám svoju samostatnú jazdu týmto vlakom niekedy v roku 1972, keď ma mamička ako 10 ročného zverila v Košiciach sprievodcovi, aby ma vyložil v Brezne, kde ma čakal strýko. Bola to nezabudnuteľná jazda v služobnom vozni po hádam najkrajšom úseku slovenských tratí. Vtedy som sa do tejto trasy Horehronca zamiloval a trvá to dodnes. Nevynechám žiadnu príležitosť navštíviť hlavne úseky trate 173 a 172.

Tak to bolo aj tohto roku. 

Naša prvá výprava za Dolehroncom (Tento názov vymyslel môj priateľ rušňovodič Jozef. Bratislava – Košice = Horehronec, opačne Dolehronec) viedla k Mlyneckému tunelu. V katastrofálnom teple sme to horko – ťažko odbicyklovali práve včas, aby sme si vydýchli a počkali si v plechovej búde zastávky na jeho prechod. Rýchlik 810 (čo je jeho číslo podľa cestovného poriadku) bolo počuť už ďaleko dopredu  ako sa ťažko šplhá v úzkom údolí od zastávky Rakovec. Krátky okamih a Dolehronec zmizol za portálom tunela. Muselo potom prebehnúť ešte niekoľko dní, aby sme ho na skoro totožnom mieste nafilmovali ako pre zmenu zas z tunela vychádza a mizne v železničnej stanici Mlynky.

Naháňačka za Horehroncom	Dolehronec a mlynecký tunel

Prameň HronaTento krát sme sa vybrali na pešiu túru zo zastávky Telgárt penzión okolo Telgártskeho mostu, viaduktu a tunela pozdĺž chramošského viaduktu a hronského tunela k prameňu Hrona. Došli sme akurát včas, aby sme sledovali prechod Horehronca okolo tohto pre Slováka zaujímavého miesta. Horehronec sa vynoril v oblúku tesne za hronským tunelom, preklopotal okolo nás, aby sa stratil v portále besníckeho tunela.

R 811 Horehronec prechádza okolo prameňa Hronu	Kde ta Renatka je?

Naša cesta pokračovala do sedla Besník a cez Čuntavu sme sa vrátili do Dobšinskej Ľadovej Jaskyne. Tu som si spomenul na naše vlaňajšie zmoknuté putovanie VLAKOV za krásami železnice. V Ľadovej sme mali fúru času a slúžil pamätník našej vlaňajšej akcie, tak sme to tam chvíľu preberali až pokiaľ nedošiel náš vláčik, ktorý nás cez stratenský kaňon odviezol do Mlyniek.

R 810 Dolehronec vchádza do Dobšinskej Ľadovej Jaskyne	R 811 Horehronec vybieha z besníckeho tunela

Horehronec na palcmanskej maši

Táto stať sa venuje Palcmanskej Maši a je poskladaná z niekoľkých návštev podľa výletov, ktoré viedli okolo.
Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž na území Slovenského raja, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec, v kotlinovitom rozšírení údolia pod južnými skalnatými zrázmi Geráv. Vodná nádrž je dôležitou súčasťou energetického systému. Voda z nej sa odvádza na juh tunelom popod Dobšinský kopec do Dobšinej. Stavba vodnej nádrže sa ukončila v roku 1956. Plocha je približne 85 ha.  Pri výstavbe vodnej nádrže Palcmanská Maša, sa postavila nová trasa trate, ktorá vedie v trase starej železnice. Aby sa využili staré mosty, bolo potrebné ich zdvihnúť nad budúcu zátopovú oblasť. Pomocou hydraulických zdvihákov sa jednotlivé polia zdvihli o 5 m. Železničná premávka sa však nezastavila, pretože bola presmerovaná na provizórnu preložku vedľa definitívnej trasy na drevené mosty. Stavba preložky sa začala v roku 1950, do prevádzky bola odovzdaná 12.12.1953.

Trať okolo jazera je mimoriadne fotogenická. Je častým cieľom fotografov. Naše prvé čakanie na Dolehronec sa uskutočnilo priamo na hrádzi vodnej nádrže. Tesne pod priehradným múrom vedie trať od železničnej stanice Mlynky veľkým oblúkom v stúpaní až k nástupišťu železničnej zastávky Dedinky. Zo zastávky pokračuje trať v oblúkoch po násype, ktorý pretína jazero a oddeľuje jeho malú časť pri obci Dobšinská Maša.

Dolehronec vchádza k priehrade	Čakanie na záber

O niekoľko dní sme si počkali pre zmenu Horehronca pri vysokom skalnom záreze ako prechádza od zastávky Stratená do Dediniek.

Konečne sa vynoril	Horehronec pri skalnom záreze na Maši

Dlhé roky som sa chystal dostať po jazere k mostom cez vody priehrady. Nakoniec sme sa rozhodli požičať si od rybárov pramicu a preplavili sme sa až k mostu a tam sme si počkali na Dolehronca. Pekný záber bol zadosťučinením za krvavé mozole, ktorými sa odmenili veslá pramice mojim úradníckym rukám.

Dolehronec valí cez most na priehrade	Dolehronec na moste

Posledným lovom na palcmanskej maši mal byť prechod Horehronca z hamrického tunela na hnilecké mosty z vtáčej perspektívy. Bohužiaľ čas bol neúprosný a Horehronec nám tentokrát ušiel. Náplasťou je hádam aspoň prechod osemstodvanástky po tomto nesporne krásnom úseku.

Krížom, cez Mašu	MOs vchádza do hamrického tunela

Z Gelnice po Mlynky

V jeden pekný deň sme sa rozhodli, že máme plné zuby bicyklovania a turistiky. Rozhodli sme sa pre zmenu navštíviť banské múzeum v Gelnici. Z Mlyniek sme sa zviezli do Gelnice motorákom. Naše nazeranie z okna na krásy hnileckej doliny bolo prerušené v Hnilci, kde sme 20 min čakali na zmeškaný protivlak. Potom spájanie dvoch osemstodvanástok v Nálepkove. Vystúpili sme uvarení na zastávke Gelnica mesto.
Gelnica bola strediskom spišského baníctva a nositeľom zvláštneho banského práva. Prakticky z jej chotára sa vyčlenili ostatné banské mestečká, ktoré boli a čiastočne do súčasnosti sú obývané nemeckým obyvateľstvom, hovoriacim zvláštnym nárečím. V 15. storočí sa najsilnejšou ťažiarskou rodinou stali Thurzovci, ktorí si v Gelnici postavili aj hrad. Symbolom mesta je socha modliaceho sa baníka na námestí. Je tu aj sídlo banského múzea. Medzi banské diela patrili aj umelé jazerá. Jedným z nich je Thurzovské jazero, ktoré je vyhľadávaným rekreačným miestom.
No nás zaujímalo banícke múzeum. Tradície zberu dokumentačného materiálu súvisiaceho s baníctvom siahajú v Gelnici do obdobia vlády Márie Terézie. Dnešné múzeum vzniklo roku 1963. Sídli v budove bývalého mestského magistrátu. Zbierky múzea pochádzajú prevažne z Gelnice a okolia, vzťahujú sa na posledné dve storočia. Expozícia pozostáva z desiatich tematických celkov, v ktorých sa prezentujú erby mesta, národopis, umelecká história, cechy, remeslá. Ťažiskom je banícky fond - svietidlá, modely a zariadenia na vynášanie rudy z bane. Zastúpené sú aj geologické a mineralogické zbierky Spiša. Záver prehliadky tvorí rekonštruovaná štôlňa v skutočnej veľkosti s najstarším uhorským vozíkom, tzv. huntom, veľké zvony - klopačky, ktoré oznamovali fáranie do bane. Doplnkom expozície sú slávnostné banícke uniformy.

Po absolvovaní prehliadky múzea sme už mašírovali do železničnej stanice Gelnica tak, aby sme našu výpravu mohli zavŕšiť cestou v milovanom rýchliku. Po chvíľke čakania Dolehronec vchádza do stanice a my sme sa usadili v poslednom vozni. Ani sme sa nestihli poriadne postaviť k oknu a už sme prechádzali cez zastávku Gelnica mesto, Gelnica zastávka a vnorili sme sa do gelnického tunela.

R 810 v Gelnici	Gelnický tunel

V železničnej stanici Prakovce sme dosť ostro križovali s MOs, ktorý šiel oproti nám. Takto sme si mohli vychutnávať trasu, ktorú sme v minulých dňoch absolvovali na bicykloch. Nasledoval Mníšek nad Hnilcom.

Križovanie v Prakovciach	V Mníšku nad Hnilcom

Po zastávke v Nálepkove nasledoval prechod zastávkou Tretí Hámor a pomaly sme sa chystali na vystupovanie v železničnej stanici Mlynky.

Tesne pred zastávkou Tretí Hámor	Horehronec vchádza do ŽST Mlynky, ale pár mesiacov pred letom

M@jov Horehronec na Mlynkách	Ľadové ochladenie

To bolo moje malé vyznanie k Hore - Dolehroncovi. Dufam, že moja sestrička už chápe, že prečo ho mám rád.

Foto v galériach je od roznych autorov.
Video: Pio