Čo priniesol a odniesol rok 2006

Minulá zima bola mimoriadne dlhá aj bohatá na sneh na celom území Slovenska. Začiatkom januára, tesne po sviatku Troch kráľov, tomu však ešte nič nenaznačovalo a snehová pokrývka v údolí Handlovky bola iba skromná.

Skutočne treskúce mrazy, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani na Sibíri, prišli až koncom januára a začiatkom februára. Pre fotografov to okrem nepríjemností so skrehnutými prstami na spúšti počas čakania na vlak znamenalo aj vítanú možnosť urobiť zábery z miest, kde by ich v prípade teplejšieho počasia čakalo iba nekonečné zabáranie do blata, či zachytiť vlaky prechádzajúce zasneženou krajinou aj v nízko položených údoliach západného Slovenska. Do druhej kategórie patrí aj tento záber ranného rýchlika z Bratislavy do Prievidze odchádzajúceho zo stanice Veľké Bielice.

Začiatok februára priniesol naozaj bohatú snehovú nádielku a niekedy pri hľadaní vhodného miesta na fotenie neostávala iná možnosť ako prebáranie sa v závejoch siahajúcich až po pás. Prevádzka na krásnej trati spájajúcej údolia Váhu a Nitry bola v tomto čase naozaj pestrá, okrem pravidelne turnusovaných vozidiel radov 811 a 742 tu bolo možné vidieť aj príprahy "kocúrov" pomáhajúcich motorovým vlakom prebiť sa cez zasneženú trať, "čmeliaky" spoločnosti BRKS na ucelených vlakoch s uhlím do teplárne v Partizánskom a ešte stále aj posledné kusy motorových vozňov radu 850 z Trenčianskej Teplej. Práve jeden z nich zachytáva pri Trenčianskom Jastrabí nasledujúci záber, ktorý by niektorí kolegovia zo spriateleného železničného servera zrejme zaradili do kategórie "Hledejte vlak".

Sneženie neprestalo ani koncom februára, keď sa mnohí priaznivci železnice zišli na jazde parného vlaku zo Zvolena do Banskej Štiavnice. Snáď ešte intenzívnejšie nostalgické pocity ako mimoriadny historický vlak zanechalo nasadenie motorového vozňa 851.008 na pravidelných vlakoch. Dva dni po spomenutej jazde bola na Trati mládeže z dôvodu havarijného stavu banskoštiavnického tunela zastavená osobná doprava a ďalší osud jednej z najkrajších slovenských miestnych tratí visel doslova na vlásku. O necelých päť mesiacov sa nakoniec po vykonaní nevyhnutnej opravy motoráčiky na trať vrátili, motorový vozeň radu 851 však už na Kozelníckom viadukte zrejme neuvidíme nikdy.

Na jar začali opäť práce na modernizácii trate z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom. Tým došlo k nenávratnej zmene vzhľadu mnohých miest, ku ktorým patrí aj zastávka Horná Streda. Okrem mechanických závor tu zanikla aj pôvodná budova zastávky a hradla, na ktorej mieste bol vybudovaný podchod. V polovici marca tu však ešte nič nenaznačovalo skorý príchod radikálnych zmien.

Posledný marcový víkend bol vďaka akcii Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorá umožnila držiteľom preukazov na zľavy cestovanie za doslova symbolickú sumu, vítanou príležitosťou pozrieť sa za pár korún na opačný koniec republiky. Trať z Košíc do Čiernej nad Tisou poskytuje atraktívne možnosti na fotografovanie nielen pre priaznivcov mechanických návestidiel a závor, ale aj pre tých, čo by chceli zachytiť jeden z posledných traťových výkonov populárnych "čmeliakov", ktoré okrem posunu v Čiernej nad Tisou vozia aj manipulačný vlak do Michalian. Stroj 770.027 sa práve vydáva zo Slovenského Nového Mesta na cestu smerom na východ, ako keby chcel naznačiť, kde sa jeho bratom zatiaľ darí viac, než v našich končinách.

Snáď každý pozná text ľudovej piesne "Ja som bača veľmi starý, nedožijem do jari". Budúcej jari sa zrejme nedožijú ani mechanické návestidlá na trati z Bratislavy do Dunajskej Stredy, nakoľko ich tu v súvislosti so zavedením diaľkového riadenia dopravy nahradia návestidlá svetelné, ktoré už v súčasnosti stoja na svojich miestach a čakajú na aktiváciu. V apríli sa však ešte vchodové návestidlo stanice Lehnice veselo pozeralo na rovinatú krajinu Žitného ostrova osvetlenú vychádzajúcim slnkom.

Po likvidácii mechanických návestidiel definitívne stratí časť svojho niekdajšieho čara aj obľúbené miesto fotografov motorových rušňov z okolia Bratislavy - Nové Košariská. Tadiaľ prechádza na nasledovnom zábere vlak 4323 známy ako najdlhšia motorová súprava na západnom Slovensku. Pretože sa nachádzame vo fotogalérii a nie v diskusii o ekonomike železničnej dopravy či obehoch súprav, bude zrejme lepšie zdržať sa akýchkoľvek komentárov ohľadom efektívnosti vozenia deviatich motorových a prívesných vozňov na jedinom vlaku.

Aj v jarných mesiacoch veselo jazdili medzi Vlárskym Priesmykom, Trenčianskou Teplou a Topoľčanmi posledné motorové vozne radov 830 a 850 z depa Trenčianska Teplá. Asi málokto vtedy tušil, že ich labutia pieseň bude už onedlho násilne ukončená a že nasledujúci záber stroja 850.006 odchádzajúceho koncom apríla zo zastávky Trenčianske Jastrabie bude mojou poslednou fotografiou nasadenia tohto radu na pravidelnom osobnom vlaku na Slovensku.

Aj v tomto roku sa na Slovensku uskutočnili viaceré zaujímavé jazdy s historickými vozidlami. Medzi najatraktívnejaie určite patril výlet s "karkulkou" T444.0060 do stanice Bratislava filiálka a po lokálke do Stupavy, na ktorej bol tento mimoriadny vlak prvým po približne jedenapolročnej pauze od zastavenia nákladnej dopravy koncom roku 2004. Či bola táto jazda na stupavskej trati definitívne poslednou, ukáže až budúcnosť.

Najmä v lete pripomína okolie našich železničných tratí menšiu džungľu. Zo zarytých ochrancov prírody a obhajcov ekologickej železničnej dopravy z internetových diskusií sa tak priamo v teréne často stávajú neľútostní likvidátori akéhokoľvek porastu brániaceho dokonalému pohľadu na ich milované mašinky. Ale pluhy stroja 750.166 sme už mali možnosť vidieť na jednej z predchádzajúcich fotiek, takže ich zakrytie trávou na tomto zábere osobného vlaku prechádzajúceho po prievidzskom moste cez Handlovku snáď bude prepáčené.

Účastníci tohtoročnej narodeninovej jazdy si určite spomínajú na jednu z fotozastávok pri hradle Kremenisko. Ale možno nie všetci vedia, že toto miesto vstúpilo do histórie slovenských železníc ako posledné obsluhované hradlo s mechanickými návestidlami. Aj tie sa však onedlho stanú minulosťou v súvislosti s nasadením automatického zabezpečovacieho zariadenia na priľahlom priecestí. V lete tu však ešte mechanické návestidlá poslušne salutovali prechádzajúcim vlakom, aj keď stopy zubu času sa na nich už nikto nepokúšal zakryť.

Medzi najviac diskutované tohtoročné udalosti na slovenských železniciach patrilo jednoznačne predstavenie jednotnej farebnej schémy pre všetky vozidlá ZSSK. Novému náteru sa nevyhnú ani vďaka postupujúcim rekonštrukciám čoraz zriedkavejšie motorové vozne pôvodného radu 810. Jednou z prvých "obetí" bola prievidzská "Angelika", čiže 810.656 prechádzajúca okolo obce Ráztočno.

Napriek deklarovaným tvrdeniam o snahe zjednotiť farebné schémy vozidiel je zatiaľ pohľad na viacdielnu motorovú súpravu so všetkými vozidlami v rovnakej schéme skôr výnimkou. Pri tomto vlaku prechádzajúcom pod pamätníkom SNP na kopci Banská pri Prievidzi sa to však podarilo a pochvalu za spoluprácu si zaslúžilo aj slnko, ktoré vykuklo spoza oblakov niekoľko sekúnd pred prechodom vlaku.

Leto je obvyklým obdobím na podnikanie ciest do viac i menej exotických destinácii v cudzích krajoch. A pretože extrémne horúčavy v polovici júla mi na čas vzali akúkoľvek chuť po teplých končinách, viedla moja letná cesta severozápadným smerom. Aj keď železnica hrala pri návšteve Škótska skôr vedľajšiu úlohu, možnosť zachytiť zopár vlakov som si predsa nenechal ujsť. Na monumentálnom moste cez zátoku Forth pôsobí trojdielna motorová jednotka radu 170 ako detská hračka, aj keď je zachytená len popri jednom z troch dielov hlavnej konštrukcie a troch z desiatich otvorov južného nájazdu na most.

Ben Nevis, najvyšší vrch Británie, sa podľa očakávania počas dvoch dní pobytu v okolí Fort Williamu spoza mračien vôbec neukázal. Vzhľadom k tomu, že jeho vrchol je takto zahalený v priemere viac než 300 dní ročne, sa nakoniec ani o žiadnom sklamaní nedalo hovoriť. S dostatočnou dávkou fantázie si ho však môžete predstaviť v ľavej hornej časti nasledujúceho záberu zachytávajúceho motorovú jednotku 156.493 na vlaku smerujúcom do prístavu Mallaig.

Atraktívnosť jednej z najkrajších britských tratí umocňujú v letnej sezóne aj pravidelné parné vlaky v úseku Fort William - Mallaig. Pretože na konečnej stanici v Mallaigu už neexistuje točňa, pri návrate do Fort Williamu ide rušeň tendrom vpred, ako v tomto prípade stroj 62.005 spoločnosti West Coast Railways vchádzajúci na otáčací most cez Kaledónsky kanál, v pozadí so známou sústavou ôsmich plavebných komôr s príznačným názvom Neptúnove schody (Neptune's Staircase).

A z kolísky železnice aj železničnej nostalgie sa opäť presunieme domov. Začiatok septembra tradične patrí stretnutiu historických vozidiel zo Slovenska i susedných krajín na bratislavskom Rendeze. Najväčšou atrakciou pre divákov sú pochopiteľne parné rušne, na svoje si však prišli aj priaznivci motorových vozňov nasadených na vlakoch spájajúcich hlavnú stanicu s miestom podujatia. V čase, keď prechádzal motorový vozeň M 262.007 s Modrým šípom M 274.004 na postrku okolo niekdajšej výpravnej budovy stanice Bratislava východ a nástupišťa použitého krátky čas po stretnutí historických vozidiel aj pre mestskú linku 155, už bolo nasadenie klasických "veľkých" motorákov radov 830, 850 a 851 na pravidelných vlakoch na Slovensku nenávratnou minulosťou.

Jesenné mesiace často prinášajú železničným fotografom prekážku v podobe hmly či nízkej oblačnosti, ktorá najmä v nižšie položených oblastiach zahaľuje krajinu len s malými prestávkami aj po niekoľko týždňov. Rovnakou nepríjemnosťou sú aj husté lokálne hmly, ako na nasledujúcom zábere z jedného novembrového rána, keď v Nitre veselo svietilo slnko, ale o pár kilometrov ďalej v Zbehoch nebolo možné dovidieť ani len na koniec ranného rýchlika z Bratislavy do Prievidze, ktorý v novom grafikone jazdí ako zrýchlený vlak a vo svojej pôvodnej časovej polohe je vedený už len počas víkendov a sviatkov. Zúrivé štekanie psa zo záhrady vedľa trate, ktorému sa podivný tvor s fotoaparátom na krku zjavne nepozdával, našťastie na fotke nepočuť, filmárov by ale tento zvuk dokonale prehlušujúci spokojné pradenie motora "okuliarnika" 750.092 a zanikajúci až v rachote vlaku prechádzajúceho v tesnej blízkosti určite nepotešil.

Fotenie na tratiach so zastavenou osobnou dopravou, po ktorých prechádza už len niekoľkokrát týždenne v neistom čase manipulačný vlak, je z veľkej časti otázkou šťastnej náhody. Jedna taká príležitosť sa objavila pri čakaní na motorový vlak z Leopoldova do Nitry, keď sa zrazu ozvalo húkanie "kocúra" 742.234 pred jedným z nezabezpečených priecestí radošinskej lokálky a mechanické návestidlo povolilo vchod manipulačného vlaku do stanice Zbehy niekoľko hodín pred časom oficiálne uvedeným v grafikone.

Prepravovanie motorových a prívesných vozňov na závese osobných vlakov vedených klasickou súpravou je na trati medzi Novými Zámkami a Prievidzou celkom bežným úkazom. S jednou z takýchto súprav pripomínajúcich povestného mačkopsa opúšťa v posledných lúčoch zubatého jesenného slnka rušeň 750.271 stanicu Komjatice, jednu z mála slovenských staníc s doteraz prevádzkovanými mechanickými odchodovými návestidlami na oboch zhlaviach.

Ani predpoveď počasia sa nedá použiť ako spoľahlivý ukazovateľ možnosti získať dokonale nasvietené zábery vlakov. V nasledovnom prípade síce meteorológovia správne hlásili slnečné počasie, ale s jeho lokalizáciou na území Slovenska im to nevyšlo, v skutočnosti slnko svietilo až na maďarskom území niekoľko kilometrov na juh od trate z Nových Zámkov do Štúrova.

Povolanie závorára slúžiaceho na stanovišti na šírej trati patrí už v dnešnej dobe na slovenských železniciach medzi ohrozené druhy, ktorých úplné "vyhynutie" je možné očakávať vo veľmi skorej budúcnosti. V roku 2006 sa na Slovensku nachádzalo už len šesť stanovíšť so závorárom ovládajúcim mechanické závory na miestach, kde nebola súčasne s nimi umiestnená aj zastávka, hlásnica či hradlo, z toho päť na východoslovenskej trati Michaľany - Čierna nad Tisou. Šiestym z nich je stanovište Zv 179 na mieste bývalej zastávky Šarkan na trati medzi Novými Zámkami a Štúrovom, kde však už onedlho majú byť mechanické závory nahradené automatickým zabezpečovacím zariadením. Práve tu sleduje závorár prechádzajúci rýchlik Rastislav s rušňom 242.224 na čele.

Koncom novembra sa viedli búrlivé diskusie o ohlásenej výraznej redukcii osobnej železničnej dopravy, ktorá mala nastúpiť so začiatkom nového grafikonu 10. decembra. V úseku Myjava - Vrbovce jej mali podľa zverejnených návrhov padnúť za obeť tri z ôsmich párov vlakov denne, medzi ktoré bol zaradený aj poludňajší spoj z Vrboviec vedený cez víkendy pod číslom 3113, zachytený pri predzvesti vchodového návestidla stanice Vrbovce. Nakoniec bola doslova v poslednej chvíli redukcia odvolaná, budúcnosť motoráčikov na krásnom úseku s viaduktom pri Brestovci a takmer 2,5 kilometra dlhým tunelom pod hrebeňom Bielych Karpát je však kvôli ich nízkej vyťaženosti stále otázna.

Dúfam, že Vám aj tento skromný výber ukázal, že často neopakovateľných príležitostí na fotenie vlakov na Slovensku bolo v tomto roku neúrekom a že sa Vám aspoň niektoré z mojich záberov páčili. Na záver si dovolím vysloviť okrem želania úspešného prežitia nového roku 2007 pre všetkých železničiarov, cestujúcich a ostatných priaznivcov železnice aj nádej, že v budúcom roku budeme mať prinajmenšom rovnaký počet možností na zvečnenie zaujímavostí na tratiach v blízkom aj vzdialenom okolí.