Okolo Ružína s VLAKY.NET

I keď do leta bolo ešte pol roka, už sme sa tešili na tretie pokračovanie našich spoločných fotovíkendových výletov strávených v prírode blízko slovenských železničných tratí. Po predminuloročnom táborení na prvom nástupišti v Dobšinskej Ľ. Jaskyni a minuloročnom spoznávaní trate z Hornej Štubne do Handlovej, sme tohtoročnú výpravu strávili v okolí portálov Bujanovského a Ružínskeho tunela, pri Ružínskom viadukte a priehrade pod ním, jednoducho v úseku Košicko-bohumínskej železnice medzi Margecanmi a Kysakom.

Termín sme si stanovili na začiatok júla a tak sviatok sv. Cyrila a Metoda nám padol vhod ako začiatok nášho predĺženého víkendu. Okrem očakávania či nám počasie pripraví tradičné lejakovanie, sme mali predsa jednu novinku; a síce sme si tentokrát pribalili do vlaku bicykle, na ktorých sme sa presúvali po okolí a spoznávali miestne krásy a zaujímavosti. A tak sme my siedmi (Pio, Ludka, Zuzka, Peťko, Maryka, Koko a M@jo) vo štvrtok 5. júla naložili bicykle do R 603 Čingov a spokojne sledovali ubiehajúcu krajinu za oknom. Na obed sme sa zišli v reštauračnom vozni, kde sa o nás úžasne postarali a výborne nám navarili. 

Po šiestich hodinách vo vlaku sme vystúpili v Margecanoch, kde sme sa stretli s Rajiom, ktorý tam prišiel Horehroncom s Renátkou zo Zvolena, Bastom z Košíc a Štb, ktorý to mal ako miestny na bicykli len na skok. Margecany nás privítali zopár kvapkami zo zamračenej oblohy, ale zatiaľ to nevyzeralo na tradičné lejakovanie. Po odfotovaní vyleštenej Renátky a kúpení lístkov na cestu späť, sme nasadli na bicykle a čakala nás asi 5 km cesta na chatu Marica, kde sme boli celé štyri dni ubytovaní.
Cesta sa vinie okolo vodnej nádrže k starému Margecanskému tunelu, ktorým dnes vedie spevnená prístupová cesta do chatovej osady na ľavom brehu priehrady Ružín.
Medzi tým sa k expedičnej výprave pripojil Igi, ktorý v plnej cyklistickej výbave prišiel osobákom z Košíc.

Keďže spoza mrakov vykuklo slnko, po ubytovaní sa v podkroví chaty Marica, sme sa vybrali späť cez Margecanský tunel pofotiť nejaké podvečerné a pre nás pomerne atraktívne vlaky, prichádzajúce do Bratislavy až neskoro večer, ako vychádzajú z Bujanovského tunela. Po návrate na chatu a večeri na terase s výhľadom na vodu, sme sa snažili pri tónoch hlasnej hudby zaspať, avšak to sme ešte netušili, čo za Summer Disco Party nás čaká nasledujúcu noc...

V piatok sme sa zobudili do krásneho dňa, ale kým sme sa vychystali a vybrali za poznávaním ďalších ružínskych zaujímavostí, tak sa prihnali tradičné mraky a začínalo popŕchať. Kožuchovci, ako sme nazvali skupinku Mira Kožucha s Kamilk-om, Otom a Emilom už boli preč, vlastne ani nevieme kedy večer prišli, spali totiž na druhej strane chaty. My sme sa pobrali na bicykloch ďalej okolo vodnej nádrže až k priehradnému múru, ale po chvíli sa samozrejme spustil poriadny lejak a tak sme mali nútenú prestávku v boxoch pod stromami. Našťastie nelejakovalo dlho a mohli sme pokračovať v ceste. Cestou sa striedali stúpania s klesaniami, ale po necelej hodinke na bicykli sme sa ocitli pomerne dosť vysoko nad vodnou hladinou. Nakoniec prudké klesanie, ktoré preverilo naše brzdy a boli sme priamo pri priehradnom múre. Ponad plot sme porobili zopár záberov a pokračovali sme ďalej k železničnej trati, ku košickému portálu Bujanovského tunela. Zatiaľ čo vlak prejde popod Bujanov (756 m n.m.) tunelom dlhým 3410,7 m za niekoľko minút, nám cesta naokolo na bicykloch trvala s prestávkami skoro dve hodiny. 
Strategicky sme sa rozostavili popri trati, niektorí  dokonca až k portálom Ružínskeho tunela a čakali sme na príležitosť odfotiť si nejaké vlaky. Ani sme nemuseli dlho čakať, vzhľadom k tomu, že bol pracovný deň, tak frekvencia dopravy bola pomerne vysoká. Našim cieľom bolo odfotiť hlavne Horehronec a Čingov, na ktorý sme kvôli meškaniu museli čakať chvíľu dlhšie. 
Po odfotovaní oboch tunelov zo všetkých strán, sme sa pobrali ďalej, tentokrát rozdelení na dve skupiny. Vrcholová skupina v zložení Koko, Igi a Štb si to vyšľapali hore k vetracej šachte Bujanovského tunela a údolná skupina zvolila ústup smerom nadol, k priehrade pod Ružínsky viadukt. Tak isto krátke čakanie a už sme mohli zapĺňať pamäťové karty našich fotovacích prístrojov.
Po malom doplnení energie sme si to vyšľapali na zastávku Ružín, kde sme nechali dievčenskú časť výpravy a pobrali sme sa po viadukte na šotoflek známy snáď každému železničnému fotografovi.     
   

Niekto fotil zo zeme, iný zamieril pre zmenu do vyšších výšok. Fotky sa podarili a tak sme sa pobrali za zvyškom výpravy na zastávku Ružín, kde sme nastúpili na osobák a za pár minút sme boli opäť na druhej strane Bujanovského tunela. Keďže lístky sa na ružínskej zastávke nevydávajú, viezli sme sa samozrejme aj s bicyklami zadarmo. O cestovaní s bicyklom vo vlaku by sme toho mohli popísať mnoho, ale necháme to na neskôr.
Zo zastávky Margecany sme si to namierili do blízkej lekárne, ako sme si nazvali miestnu krčmu, keďže v nej podávali výborný citrónový liečik značky Fernet :-). Samozrejme ani tam si podaktorí nechceli oddýchnuť od fotenia okoloidúceho vlaku  a tak sa driapali kam sa dalo, aby mohli rušňovodičovi ukázať šošovky svojich fotovacích prístrojov. Vyliečení sme sa opäť starým Margecanským tunelom presunuli na chatu a očakávali čo za diskotéku nás to v noci čaká a či to môže byť horšie ako predošlý večer. A veru bolo. Za spomienku stojí aspoň pesnička nejakej nám neznámej slovenskej skupiny, ktorá síce obsahovala veľmi veľa slov, avšak publikovateľné sú asi tak tri: egreš a pri tyči. Netušili sme ako je náš jazyk bohatý na slová :-(. O polnoci sme sa snažili aspoň na chvíľu zvýšiť vekový priemer na terase a asi ako prví sme si za večer objednali kofolu. Našťastie o pol tretej začalo liať a tak Summer Disco Party bola ukončená, i keď hudba sa presunula len do baru rovno pod nami. Ráno sme sa zobudili čerství a svieži a zo všetkého najviac nás pobavila Piova otázka: „Tu hrala nejaká muzika?“

V sobotu počasie vyzeralo priam neuveriteľne krásne a tak sme si to namierili na opačnú stranu ružínskej priehrady, smerom na Gelnicu, s tým že si odfotíme m@jovku 754.071 na Horehronci. Najprv sme sa zastavili pri Bujanovskom tuneli a  čakali trochu vyššie nad tunelom na rýchlik s rovnakým menom   ako priehrada. Samozrejme sme sa museli ísť trochu poliečiť do lekárne pri zastávke a potom sme pokračovali v skúmaní bývalej margecanskej spojky od Gelnice. Kúsok za depom Zuzka čľupla do mláky a tak sa s mokrými nohami pobrala s Luďkou späť na chatu. My sme pokračovali kúsok ďalej, až k mostu ponad priehradu a rozostavili sme sa, aby sme si odfotili Horehronec. Väčšine stačilo ostať na zemi, ale Rajio opäť dostal chuť zalietať si, a tak sa šplhal po všetkých stĺpoch, ktoré našiel. Chvíľa čakania, Horehronec s m@jovkou prešiel okolo nás a my sme mohli pokračovať ďalej do Gelnice. Keďže bol čas obeda, tak sme zamierili rovno do pizzerie na námestí. Sedelo sa nám veľmi dobre, ale blížil sa čas Dolehronca a tak sme sa pobrali vybrať čo najlepšie miesta na fotenie, tentokrát tak aby bola m@jovka pekne nasvietená. Fotky sa vydarili a tak nám neostávalo iné ako pomýšľať nad cestou  späť.  Do toho však Rajio dostal defekt a tak si musel vymeniť dušu na prednom kolese. 
Cesta späť utiekla veľmi rýchlo, zastavili sme sa opäť až v lekárni, aby sme sa definitívne vyliečili z nočnej Disco Party a pripravili sa na ďalšiu, tentokrát v štýle country a so živou kapelou. Ešte fotka IC Kriváň pri portáli Bujanovského tunela a opäť sme sa ocitli v starom Margecanskom tuneli a ceste na chatu. Rajio sa stihol ešte okúpať vo vlnách rieky Hornád, kým my ostatní sme ho sledovali len z terasy pred chatou a už prišla živá kapela, na ktorej bolo vidno, že to bude ozaj pravé country. Počúvali sme muziku, sedeli sme na terase a ďalej sa liečili, až kým sme si nepovedali, že by aj stačilo a šli sme hore do nášho ležoviska. Tu sme konečne v kľude mohli Piovi zagratulovať k nedeľným meninám a tak sme ešte trochu pokračovali v liečení sa, tentokrát vitamínom zvaným Tatranský čaj. Niektorým sa potom zaspávalo lepšie, iným horšie, ale únava nás premohla natoľko, že sme ani poradne nevedeli, kedy skončila country zábava.

V nedeľu ráno sme vstávali na miestne pomery asi príliš skoro, pretože všade vládlo ešte podiskotékové ticho a tak sme sa ledva dostali k svojim v pivnici zamknutým bicyklom. O ôsmej hodine sme už stáli na nástupišti margecanskej zastávky a čakali  na osobák do Ružína, aby sme sa opäť previezli jednu zastávku cez Bujanovský tunel. Rozostavali sme sa po dĺžke celého vlaku, aby sme rýchlejšie naložili bicykle na predstavky. Lístok si tentokrát stihol kúpiť iba Rajio, za 5 km dlhú trať zaplatil 8 korún, avšak jeho bicykel sa viezol za 40. Neuveriteľné...
Po vystúpení na zastávke Ružín, sme sa na bicykloch zviezli dole ku priehrade, kde sa k nám pripojila mladá štvornohá sprievodkyňa a nemohli sme sa jej potom zbaviť až po Veľkú Lodinu. Najprv sme sa zastavili pri priehradnom múre dolnej Ružínskej priehrady, pofotili vlaky na viadukte a pokračovali v ceste, kadiaľ voľakedy viedla pôvodná železničná trať. Cestou sme míňali bývalé železničné stavadlá a budovu železničnej stanice v Malej Lodine. Po malej občerstvovacej prestávke vo Veľkej Lodine sme sa zastavili až pri mostoch pred Kysakom, cieľom našej nedeľnej cyklopúte. Na stanicu sme dorazili asi hodinu pred odchodom Spišana a tak nám Pio urobil ešte prehliadku  dopravnej kancelárie. Potom nastal čas rozlúčky, Igi to mal na bicykli domov len kúsok, my štyria (Maryka, Rajio, Koko a M@jo) sme naložili bicykle aj seba na rýchlik Spišan a Piovci počkali na IC Tatran. Nakoniec sme si vychutnali cestu v reštauračnom vozni popod Tatry a ani sme sa nenazdali a po šesťhodinovej ceste sme vystupovali na hlavnej stanici v Bratislave. 
Na záver môžeme konštatovať, že konečne nám na výprave vlakyneťákov celý čas nepršalo a celá akcia sa vydarila na výbornú s hviezdičkou. To ako sme sa mali super, je možné vidieť aj z fotiek v galérii. Tak snáď aj nabudúce nejaký pekný kút Slovenska a pri niektorej železničnej trati...

Bujanovský tunel, Margecanský portál (15,8 Mb)	Bujanovský tunel, Kysacký portál. Ružínsky tunel, Margecanský portál. (31,4 Mb)
Ružínsky viadukt (33,8Mb)	Cyklisti cestou za železnicou (34,7 Mb)
Horehronec pred Margecanmi (17MB)	Dolehronec v Gelnici (12,7 MB)