Železničná história mala na Myjave veľký úspech
Keď začalo v sobotu (20. 10.) ráno na Myjave snežiť a pridal sa aj nepríjemný silný vietor, prepadli ma obavy, ako to s našimi oslavami 80. výročia železničnej trate medzi Veselím nad Moravou a Myjavou dopadne. Dnes už môžem povedať, že tieto obavy boli úplne neopodstatnené a nedeľnej jazde mimoriadneho parného vlaku prialo tak počasie, ako aj záujem návštevníkov od Prahy až po Košice...
Nedeľa 21. 10. 2007, 10.00 hod. – Železničná stanica v Myjave je už vyzdobená štátnymi zástavami Slovenska a Českej republiky i zástavou vo farbách mesta Myjava. Je tu možno 20 ľudí, ktorí sa potulujú okolo koľají a hľadajú vhodné miesto na zvečnenie prichádzajúceho vlaku v smere od Vrboviec. Hrá ľudová hudba, zatiaľ len z reproduktora na peróne. To fakt príde len pár ľudí? No o pár minút je už všetko inak. Stanica sa zapĺňa, všetci chcú dobre vidieť na trať. Už funguje aj predajný stánok so železničnou literatúrou, periodikami, pohľadnicami či suvenírmi a v ponuke je i pamätný list z výročia trate. Návštevníci netrpezlivo čakajú, kedy pán Jiří Ručka z Veselí nad Moravou vyloží na stôl cestovné lístky.
Už sa blíži 11.00 hodina a na Devánskom viadukte medzi Myjavou a Brestovcom počuť charakteristický zvuk prechádzajúcej súpravy. Vlak ide načas. Ľudia sú už doslova po stovkách nastavaní pri trati od zhlavia stanice až po koniec nákladnej rampy. Na čele ide krásna 751.002-7 (T 478 1002) v historickom modro-bielom nátere a za ňou snáď ešte krajšia tmavozelená 464.202 – Rosnička z olomouckého depa. Myjava po dlhých rokoch opäť počuje húkanie píšťaly parného rušňa. Vo vlaku je radený sprievodný vozeň a päť „rybákov“ z Ostravy. Pôvodne ich malo prísť šesť. Že bude jeden chýbať som sa dozvedel ráno o 9.00 hod. po telefonáte do Veselí. Dôvod jeho absencie zatiaľ nepoznám. Pri tom množstve ľudí, ktorí sa vlakom na Myjavu doviezli spoza hraníc i tých, ktorí čakajú na myjavskej stanici sa začínam vážne obávať, ako sa dokážu všetci do vlaku pomestiť a ľutujem, že sa nám nepodarilo dať dohromady osem vozňov, ako sme pri plánovaní akcie pôvodne zamýšľali. Ešte pre príchodom vlaku som ľudí viackrát vyzýval, aby nechodili po trati, kým bude vlak v pohybe. Nepomohlo to a pre mňa z toho plynie poučenie, že nabudúce musím zabezpečiť aj nejakú poriadateľskú službu, ktorá dá na toto pozor. O pár minút sú už obe mašinky odpojené a posunujú po staničných koľajach. Stovky obdivovateľov vyťahujú fotoaparáty, kamery, mobilné telefóny a zvečňujú si ich na pamiatku. Rušňovodič sa musí o miesto v kabíne deliť s tlačiacimi sa návštevníkmi, deti sa šplhajú po nárazníkoch, aby sa mohli pred dymiacim rušňom odfotiť. Tu, na moje veľké šťastie, spoznávam Shalomka a Pia – obaja sú v plnom nasadení s technikou v typických „vlakyneťáckych“ šiltovkách. Škoda, že som sa s nimi neodfotil, ale akosi mi to vtedy nenapadlo. O chvíľu sa totiž ide Rosnička nazbrojovať. Najprv do nej lejú vodu dobrovoľní hasiči z Myjavy – Turej Lúky a potom je na rade uhlie. Rušeň sa sunie k nákladnej rampe s cinkaním zvončeka sprievodcu. Ešte musíme rozohnať ľudí, aby nestáli pod lyžicou nakladača. O pár minút je po všetkom a návštevníci akcie môžu znova Rosničku obdivovať v plnej kráse a bez našich organizačných obmedzení.
Veľkému záujmu verejnosti sa tešia aj modelári z Komárna. Rada pred ich modelárskym vozňom na 9. koľaji, priamo pred vrátnicou bývalej Slovenskej armatúrky Myjava, je veľmi dlhá. Koľajisko v mierke TT so skalickou stanicou, fiktívnym mestečkom Teplice, telgártskym viaduktom a krásnymi detailmi sa páči každému. Dosvedčujú to i pochvalné zápisy v kronike, ktoré tam začali pribúdať už v piatok 19. 10. popoludní, keď KŽM Komárno svoju výstavu otvoril. Veľa ľudí sa bolo pozrieť aj na výstavu v Kultúrnom dome Samka Dudíka, ktorá bude otvorená až do 9. 11. a bude zakončená spoločným galaprogramom všetkých miest a obcí, ktoré ležia na trati Veselí nad Moravou – Myjava. V „kulturáku“ mohli návštevníci od piatku obdivovať 118 fotografií z výstavby trate, zariadenú dopravná kancelária, návestné terče, súčasti parných rušňov a modely krúžku železničných modelárov z klubu ESKO Bratislava –Ružinov pod vedením Ing. Richarda Halfara.
Odstavené vozne na stanici sa medzitým už zaplnili ľuďmi a najlepšie miesta sú dávno pred plánovaným odchodom vlaku o 12.28 hod. obsadené. A krátko pred pol jednou už doslova praskajú vo švíkoch. Cestujúci dokonca stoja na WC, aby sa zmestili. Splnilo sa aj očakávanie, že nie všetkým sa miesto vo vlaku ujde. Niektorí si pošomrali, ponadávali, ale nič sa nedá robiť. Vlaková čata sa snaží dostať do vozňov ešte nejakých cestujúcich a vlak s asi 10 minútovým meškaním odchádza do Veselí nad Moravou. Samozrejme, na čele so Zamračenou, Rosnička je na konci súpravy. Po celej trati sa to len tak hemží fotografmi. Dobrá desiatka ich stojí pod Devánskym viaduktom, sú na všetkých staniciach, na krajniciach ciest alebo len tak v poli či na lúke. Na hraniciach je to bez problémov – veď čo iné majú chudáci colníci s takým množstvom ľudí naskladaných do vozňov ako sardinky robiť... Do Veselí vlak prichádza so spomínaným malým meškaním a cestujúcich tu v nádražnej budove víta Jazzband Jardu Vinklárka a predajný stánok Společnosti železniční Výtopna Veselí nad Moravou.
Možnosti občerstvenia sú však dosť obmedzené. Idem sa radšej pozrieť na výstavu modelového koľajiska a „synátor“ zatiaľ študuje leporelo s fotografiami motorových vozňov a dieselových lokomotív. Tabule ukazujú na asi 200 metrov vzdialenú malú budovu. Vstupné je 10 Kč pre dospelých a 5 Kč pre deti. Vzhľadom na radu stojacu pred vchodom a čas zostávajúci do odchodu vlak späť na Myjavu si to s návštevou veselského modelového koľajiska radšej rozmyslím. Rosnička sa práve pripája na čelo vlaku, tak si to chvíľu vychutnávam a potom utekám chytiť miesto vo vlaku. Podarilo sa a dokonca som si i sadol. Vedľa vyhráva ľudová hudba Detského folklórneho súboru Kopaničiarik z Myjavy, ktorá nahradila aj na myjavskej stanici reprodukovanú hudbu z nosičov. Míňame krásnu jesennú krajinu, slnko svieti, rušeň dymí ako sa patrí. Skrátka romantika. Dúfam, že aj ostatní cestujúci, i keď znova natlačení, majú rovnaký pocit. Samozrejme „šotouši“ na trati nechýbajú ani teraz a keby som sa neviezol, určite by som stál niekde medzi nimi. Po príchode na Myjavu sa scenár opakuje. Veľa ľudí zvedavých na parný vlak postáva na nástupišti, iní obdivujú modelové koľajisko, pripravená je voda i uhlie pre Rosničku. Lúčim sa s priateľmi a známymi z Veselí a spokojný odchádzam domov s myšlienkou, ako urobiť o dva roky oslavy ešte lepšie a atraktívnejšie. Osemdesiatku bude totiž sláviť celá trať od Veselí nad Moravou až po Nové Mesto nad Váhom. A údajne budeme mať v tom čase na Myjave zrekonštruovanú stanicu. Tak uvidíme...
V každom prípade ďakujem všetkým, ktorí sa na akcii organizačne podieľali a ďakujem aj www.vlaky.net za propagáciu tejto akcie. Verím, že to nebolo posledný krát.
Fotografie: Marek Hrin, Milan Vojtek, Peter Wlachovský, video: Ivan Wlachovský.
Text:
Galéria
Súvisiace trate
- ŽSR-121: Nové Mesto nad Váhom - Vrbovce
Súvisiace odkazy
- Papradské viadukty, 30.7.2009 8:00
- Kopanice budú voňať parou, 4.11.2008 8:00
- Tento víkend oslavy 80. výročia trate Veselí nad Moravou – Myjava, 18.10.2007 17:44