Ferrocarril de Sóller alebo Mallorca nie je len slnko a pláže

Táto trať spája hlavné mesto Palmu a mestečko Sóller s pokračovaním do prístavného mesta Port de Sóller. Jej história sa začala písať 15. novembra 1904, kedy pre potreby mesta Sóller bol schválený projekt na stavbu tejto železnice. Samotne stavebne prace začali ale až 3. júna 1907. Trať v úseku Palma de Mallorca a Sóller je dlhá 27,3 km a na svojej ceste prekonáva horský masív Sierra de Tramuntana, ktorý je široký 2,8 km. Trať bola slávnostne inaugurovaná 16.apríla 1912 a o rok neskôr 4.októbra 1913 aj elektrifikovaná električková trať v úseku Sóller – Port de Sóller v dĺžke 4,9 km.

Na trati z rozchodom 914 mm sa nachádza 13 tunelov z ktorých najdlhší je dlhý 2.876 m „Túnel Major“. V tomto tuneli dosahuje trať aj svoju najväčšiu výšku, 496 m nad morom. Na trati sa nachádza ešte jeden zaujímavý tunel „Cinc – Cents“, v ktorom sa trať otáča o 180° a je to druhy najdlhší tunel na trati, 530 m. Keďže trať prechádza členitým terénom nachádza sa na nej aj zopár mostov. Najzaujímavejší je „Cinc – Ponts“ viadukt dlhy 52 metrov z piatimi oblúkmi z rozpätím 8 m.

Spoločnosť Ferrocarril de Sóller, ktorá je prevádzkovateľom dopravy, hneď od otvorenia trate Palma – Sóller, nasadila do prevádzky tri rušne spoločnosti Maquinista Terrestre y Marítima (M.T.M.) pod označením č. 1 - "Sóller" , č. 2 - "Palma" , č. 3, "Buñola a šesť prípojných vozňov od firmy Carde & Escoriaza. O rok neskôr dodala firma M.T.M posledný štvrtý rušeň č. 4 - "Son Sardina" a ten istý rok dodala postupne ešte štyri vozne aj firma Carde & Escoriaza.

Začiatok trate je v meste Sóller, kde sa nachádza aj depo pre obe trate. Hneď za stanicou začne trať prudko stúpať a po par kilometroch prechádza cez zástavku Can Tambor. Nachádza sa na okraji Sólleru a väčšinou tuto zastávku využívajú turistické agentúry pre výstup a nástup svojich klientov. Odtiaľto sa začne trať zarezávať do horského masívu a cez tunel „Cinc – Cents“, viadukt „Cinc Ponts“ sa dostaneme do výhybne Mirador des Pujol de’n Banya. V tejto výhybni sa križuje vlak idúci zo Sólleru s vlakom z Palmy, ktorý tu ma krátku zastávku. Z tohto miesta je krásny výhľad na mesto Sóller a na celu dolinu v ktorej sa mesto nachádza. Odtiaľto trať stále pokračuje stúpaním cez ďalšie krátke tuneli nádherným údolím až k tunelu „Túnel Major“. Približne v jeho strede sa trať láme a začína klesať.

Tu len vsuniem jeden malý zážitok z mojej cesty. Traťová rýchlosť sa pohybuje od 20 do max. 40km/h, ale keď sme prešli miesto, kde začína trať klesať, rušňovodič pravdepodobne z dôvodu šetrenia bŕzd po celú dobu klesania v tuneli ani raz nepoužil brzdu. Keď sme vystrelili z tunela ako šíp a pri pocite že 95 ročne vozne sa už už rozsypú, som chcel zatiahnuť záchrannú brzdu. Vtom sme sa ale priblížili k ďalšej stanici a rušňovodič konečne začal brzdiť. Stanica Bonyola sa nachádza v strede trate a v dnešnej dobe sa využíva už len ako zastávka.

Od tejto stanice trať už len veľmi mierne klesá a rovnou traťou s miernymi oblúkmi prechádza pomedzi pomarančové plantáže. Trať ide ešte cez zastávky Caubet, Santa Maria, Son Reus a malú staničku Son Sardina. Stanička sa už okrajovo nachádza v industriálnej časti Palmy, takže netrvá dlho a trať sa dostane priamo do mesta. Tu prechádza priamo na mestské komunikácie a stredovým pasom pomedzi budovy sa dostane až do centra Palmy na námestie Plaza de España, kde trať končí.

Električková trať o dĺžke 4868 m, ktorá je priamo spojená s traťou Sóller – Palma, nie je až taká pôvabná. Jediným zaujímavým miestom je prechod trate cez centrum Sólleru a hlavne v Port de Sóller, kde vytvára električka a more zaujímavú scenériu a železný most cez potok Torrent Major, ktorý bol dodaný od Maquinista Terrestre y Maritima.. Od otvorenia trate na nej jazdili tri električky s číslom 1 – 3 a dva prípojne vozne 5 –6 od firmy Carde & Escoriaza. Od roku 1954 boli použité aj otvorene vyhliadkové vozne. Trať získala aj päť električiek z Lisabonu, ktoré boli rekonštruovaná na rozchod 914 mm. Aj keď bola električka určená na vozbu ľudí, slúžila aj na prepravu tovaru. Na prepravu rýb z prístavu boli používané aj chladiarenské vozne. Počas druhej svetovej vojny dokonca prepravovala aj míny a torpéda z továrne “El Gas” do vojenského prístavu v Port de Sóller.

Pre električkovú trať bola v stanici Sóller umiestnená malá elektráreň s dieselovým motorom o výkone 65 koni a dynamom od Siemens-Schuckert, ktorý vyrábal jednosmerné napätie 600 V. V roku 1929 bola elektrifikovaná aj trať Palma – Sóller. Boli dodané aj štyri nove elektrické vozne od Carde & Escoriaza-Siemens Schuckert-Brill, ktoré mali výkon 360 koní a vážili 33 t. V tejto podobe sa trať s miernymi úpravami zachovala až do dnes.