Po bratislavských spojkách ''Detským parovlakom''

V sobotu ráno 26. júla 2008 naše kroky v zložení, Doktorka, Ludka, Uragán, Koko a Pio viedli do Múzea dopravy, ktoré bolo aj začiatočnou stanicou akcie s názvom „Detský parovlak“. Keďže sme si neobjednali dopredu lístky a parné jazdy bývajú v Bratislave beznádejne vypredané, mali sme vymyslený aj plán „B“. Našťastie prázdninový čas a nestále počasie zrejme zapríčinili tento krát trochu komornejšie obsadenie vlaku. Bez problémov sme si mohli zakúpiť cestovné lístky a premiestniť sa na perón Dopravného múzea.

Okrem hromady detí v každom veku som rozoznával aj množstvo známych tvárí z nášho klubu. Blížil sa čas odchodu. Zaujali sme strategické miesto v bufetovom vozni a po pár minútach sa vláčik ťahaný Uhrankou pohol z bratislavskej hlavnej stanice smerom do lamačského tunela.

 
Uhranka ide do Lamačského tunela. Wmv formát.       Pomaranč ide do Lamačského tunela. Wmv formát.

Nastala tma a my sme dostali do nosa riadnu dávku sadzí a dymu, ktorý sa zmiesil so vzduchom v tuneli. Milujem tú „vôňu“ dávnych časov. V tesnom závese za našou súpravou šiel požiarny vlak ťahaný bratislavským Pomarančom. Vlak sa vrútil na Červený most a v zapätí prechádzal zastávkou Železná studnička, kde som zahliadol aj nejakého foteniachtivého človiečika so známou tvárou. To už sme vchádzali do ŽST Bratislava Lamač. Tu nás čakalo obiehanie súpravy pre úvrať tak, aby sme sa ľahko mohli dostať na Rendez.

Obiehanie v Lamači. © MUDr. Luďka Wlachovská

Tradičné divadielko a ruch obiehajúcej Uhranky a Pomaranča prilákal aj nezainteresovaných divákov z radov nič netušiacich náhodných okoloidúcich. Netrvalo ani 20 minút a vláčiky boli pripravené na odchod. Návestidlo povoľujúce jazdu sa rozsvietilo a nám už nič nebránilo vybrať sa na cestu späť smer Bratislava hlavná stanica. Chvíľku sme postáli pri peróne, počkali na odhlášku za osobným vlakom a už nič nebránilo jazde na Rendez. Prechodili sme zastávku Bratislava vinohrady a pod Modrým mostom sme opustili hlavnú trať Bratislava – Žilina. Areál MDC nás privítal slnečným počasím a hromadou aktivít, ktoré vyplnili dvojhodinovú prestávku. Na výber bolo vozenie sa na rušni 310.433, poprípade na drezine, alebo Varšave. 

310.433 vozila návštevníkov po areáli MDC
Drezina a jej pasažieri. © Peter Wlachovský

Otvorená bola aj trubkáreň, kde sa skvie novootvorená expozícia MDC.

Časť novej expozície MDC v trubkárni.

Bol čas obeda a tak sme sa na chvíľku presunuli do bufetového vozňa a hlad sme zaháňali párkami a pivečkom.

Párečky, pivečko a dobrá nálada v bufetovom vozni.

Popreliezali sme všetko čo sa popreliezať dalo. Pokiaľ môžem odporúčať, dávam do pozornosti novo zrekonštruovaný nákladný vozeň „kyseliňák“. Blížil sa čas odchodu na ďalšiu cestu.

Zaujali sme opätovne miesta vo vlaku a pohli sme sa cez celú zriaďovačku Východné smerom do ŽST Bratislava Vajnory. Po chvíľke čakania sa vlak rozbehol a už sme uháňali cez zastávku Ivánka pri Dunaji, ŽST Bernolákovo, zastávku Veľký Biel do ŽST Senec. Celkom ma bavilo pozorovať záujem náhodných divákov, ktorí sa vyskytovali v dohľade nášho „Parovlaku“.

Senecká komínová pohodička.

V ŽST Senec nás čakal už tradičný obrad obiehania rušňov, doplnený o „tankovanie“ vody do parného tátoša. Rýchla kofola v krčme, prechod rýchlika a výpravca nás vypravil na spiatočnú cestu bo Bratislavy.

Parník musel počkať prechod Gorily.

Tento raz sme v ŽST Vajnory pokračovali po hlavnej trati Štúrovo – Bratislava, cez odbočku Močiar opäť na Hlavnú stanicu, kde naše dnešné putovanie po bratislavských spojkách skončilo.

Pre cestu späť sme obsadili zadnú plošinu.

Video a neoznačené fotografie © Ivan Wlachovský