Cesta do Fínska

1. deň - nedeľa

Stretávame sa na bratislavskej hlavnej stanici. Od rýchlika 602 Čingov máme ešte dve hodiny čas, tak si dávame pivečko za slovenské koruny. Odchádzame rýchlikom 276 Slovan o 14.44 do stanice Břeclav. Tu nás už čaká prípoj EC102 Polonia s priamym vozňom do Krakova.

2. deň - pondelok

Tu máme čas niečo vyše hodinky a odchádzame nočným rýchlikom do Warszavy. Prichádzame zmeškaní okolo 60 minút, ale to nevadí, nemusíme čakať až dve hodiny na rýchlik Hańcza 91001 do Šestokai. O siedmej ráno pristavujú na štvrté nástupište v stanici Warszava Zachodnia náš očakávaný vlak, mimochodom je to jediné priame spojenie z Poľska do Litvy, ktoré neprechádza cez Bielorusko. Odchádzame načas o 7.15 a pokračujeme cez Warszavské stanice Centralna a Wschodnia smerom na severovýchod do Bialistoku.

Tu sa prepriaha vlak na motorovú trakciu a pokračujeme ďalej na severozápad do Suwalki. Opäť preprah a zmena smeru. To sa už ale blížime na hranicu do Trakizki. Hranica je opustená vďaka Šengenu, voľakedy tu stáli vlaky aj dve hodiny a pašeráci odkrývali svoje tajomstvá. Po minúte ideme ďalej na čiaru, ktorá už vlastne ani neexistuje, je tu len hraničný kameň. Keď som sem išiel v roku 1995, tak tu boli ostnaté drôty a vlak musel zastaviť, aby mohli otvoriť bránu. Prvá stanička v Litve sa volá Mockava. Po krátkom pobyte nás vypravuje výpravkyňa v civile. Neskôr sme zistili, že výpravcovia v Litve nosia len červenú čiapku z rovnošaty. Možno to bola len náhoda, ale stretali sme len výpravkyne. Chlapov bolo vidieť na železnici len pri posune a rušňovodičov. V Šestokai prestupujeme na široký rozchod. Je to vlastne na jednom nástupišti. Na jednej strane je rozchod 1435 mm a na druhej 1520 mm.

Po krátkom dohadovaní sa so sprievodkyňou nastupujeme do motorovej jednotky smer Vilnius. Zaujímavé je to v týchto pobaltských štátoch, že v každom vagóne je jedna sprievodkyňa. Je to určite prezamestnanosť, no na druhej strane neunikajú tržby, ako u nás. Naše cestovné lístky boli cez Poľsko FIP a cez Litvu-Lotyšsko-Estónsko vypísaný lístok OŽD, ďalej vo Fínsku lístok FIP. Lístky OŽD v týchto krajinách sú úplne neznámy pojem. Každá sprievodkyňa ho podrobne prezerala, potom zavolala kolegyňu z druhého vagóna a niekedy aj z tretieho. Potom niekam päť minút telefonovala /asi do Moskvy/ , následne opísala všetky údaje z lístka. Nakoniec ho opečiatkovala a vrátila nám. Toto prebiehalo v každom vlaku okrem rýchlika Vilnius-St. Petersburg. Už sme si z toho neskôr robili len srandu.

Motorová jednotka do Vilniusu bola pohodlná, čistá a priestranná. V týchto krajinách je všetko veľké a nadrozmerné, je to taký zvláštny pocit, keď ste zvyknutí na náš rozchod. Do Vilniusu prichádzame načas niečo pred 18. hod. Máme na prestup dvanásť minút , máme čo robiť, musíme sa zorientovať. Utekáme k nášmu vlaku, všade samé lôžka a lehátka, no našťastie posledný vagón je sedačka. Na poslednú chvíľu nastupujeme a sprievodkyňa prísnym gestom „bystro zachadíte“ naskakujeme. Aspoň tu nie je problém s cestovnými lístkami, asi preto, že je to vychytená hlavná trať. Zhruba po dvoch hodinách prechádzame Litovsko-Lotyšskú hranicu v meste Turmantas. Prichádzame do mesta Davgavpils v Lotyšsku.

Chceme niekde vonku spať, ale nenachádzame vhodné miesto, navyše v týchto krajinách sa počasie menilo doslovne každých päť minút. Hľadáme nejaký hotel, nachádzame ho kúsok od stanice. Zjednávame cenu, podarilo sa nám to za 17 Euro na osobu. Slušný malý hotelík so všetkým, boli sme spokojní.

3. deň - utorok

Skoro ráno odchádzame na stanicu, vlak odchádza niečo po 6. hodine. Na stanici zisťujeme, že vlak je povinne miestenkový s nejakým zvláštnym príplatkom. Nakoniec je vlak vypredaný, odchádza bez nás. O hodinu odchádza ďalší a tuším aj predposledný vlak v ten deň do Rigy. Tento vlak je len zrýchlený, tak sa terigáme celé doobedie do Rigy. Vo vlaku samozrejme prebiehajú ceremónie s lístkami, ako som už opísal.

V Rige máme asi hodinu na prestup a pokračujeme na severnú hranicu s Estónskom. Prechodová stanica je Valka-Valga. Sem idú tiež za deň až tri vlaky. Vo Valge zisťujeme, že vlaky odtiaľto ďalej do Estónska nepremávajú. Autobus do Tallinnu odchádza o 18.00 hod. Utekáme do mesta hľadať zmenáreň, aby sme mali peniaze na autobus. Lístok do Tallina stojí 160 Estónskych korún /asi 300 skk/. Autobusom z Valgy do Tallinna trvá cesta necelé štyri hodiny. Večer zisťujeme, že loď spoločnosti Viking nám odchádza až ráno o 08.00 hod.

Opäť zháňame nejaký nocľah, nakoľko sa vonku nedá spať. Asi o 23.00 hod. nás miestny podnapitý chlapík dovedie k hostelu. Máme šťastie, majú voľné. Zjednáme cenu za štvorľôžkovú izbu za 80 Euro. 

4. deň - streda

Ráno odchádzame do prístavu, je to kúsok od starého mesta, kde sme spali. Tallinn je dosť podobné mesto Bratislave, cez mesto sa dá chodiť v pohode pešo. Kupujeme si lístky na loď, prvý krát ukazujeme pasy, aj to len preto, aby nám na lístky napísali mená. Plavíme sa obrovskou zaoceánskou loďou, kde sa nachádza úplne všetko: kajuty, obchody s alkoholom, posledná možnosť si doplniť zásoby, bary, reštaurácie, herne, salóniky, detské kútiky atď. Raňajkujeme na lodi, pekne nás to kolíše na mori. Cesta trvá tri hodiny a pred nami sa v diaľke vynára Fínska pevnina. 

Vystupujeme v prístave v Helsinkách. Krátka prehliadka mesta cestou na stanicu, staré tenisky mi zatekajú, kupujem si nové, zlacnené na 60 Euro. Po 13. hodine nastupujeme do vlaku IC2 smer Rovaniemi. Rozdelenie vlakov IC vo Fínsku: IC normálna súprava, IC2 to je poschodová súprava.

Hneď po odchode z Helsínk nám začal rušeň robiť trhanú jazdu a par krát zaúčinkovala rýchlobrzda. Pri tejto jazde sa zranila jedna cestujúca, ktorú musel ošetriť privolaný lekár. Naše meškanie sa postupne zvyšovalo a v Tampere sa musel vlak prepriahnúť. Naša dobrá Švajčiarska mašinka musela ísť dole a ako náhrada bol rušeň výroby bývalej ZSSR. Ten je konštrukčne stavaný iba na 140 km/h. tak vlak pokračoval zníženou rýchlosťou. My sme ale vystúpili a rozhodli sme sa ďalej pokračovať nočným vlakom až do najsevernejšej Fínskej stanice Kolari.

Čas sme vyplnili prevezením sa lokálkou/ výrobca vagónka Studénka/ smerom na Jyväskylä. Vystúpili sme na malej staničke , kde sme si varili večeru. Celý čas pršalo, no to je tu úplne normálne. Najhoršie sú komáre, tých je strašne veľa, čím vyššie na sever tým ich je viac. Večer sme sa vrátili do Tampere a čakáme na vlak z Helsínk. Máme šťastie, vlak je poloprázdny, ja si rozkladám spacák na zemi pod sedačkou. 

5. deň - štvrtok

Ráno o09.35 prichádzame do Kolari, sme už za severným polárnym kruhom.

Po dennej prehliadke okolia sa vraciame vlakom do Kemi, kde prestupujeme na IC2 z Helsínk do Rovaniemi. O 22.57 prichádzame do Rovaniemi, je už vlastne noc, no ešte slabo svieti slnko, ktoré ani nezapadne. Niekoho z nás štyroch napadne, aby sme noc pretúrovali. Tak sa poberáme smer Napapiiri, tam presne prechádza severný polárny kruh.

6. deň - piatok

Nočná túra nemá konca kraja, ospalí nie sme vďaka tomu, že je stále svetlo a je polárny deň. Prešli sme 15km, medzitým sme ešte o 01.00 hod. varili a odháňali tisíce komárov. Okolo piatej ráno padla hmla a komáre zmizli. No aj my sme prekročili polárny kruh o 05.30 hod. Únava začala pomaly prichádzať, zakotvili sme na benzínke v esprese, kde sme si dali občerstvenie a čakali, kedy otvorí Santa Klaus svoj domček.

Na obed odchádzame z Rovaniemi, cestu späť sme absolvovali už autobusom na stanicu. Z Rovaniemi sme cestovali do oblasti Karélia , kde sa nachádza najviac jazier. Noc nás zastihla v meste Joensuu, zase sme prespali v hoteli, no tento krát už 37 Euro na osobu.

7. deň - sobota

Ráno odchádzame po výdatných raňajkách v hoteli/švédske stoly/ do stanice Parikkala, kde prestupujeme na lokálku do Savonlinny. Milá sprievodkyňa sprevádzala vlak a nechala sa aj odfotografovať.

Hľadáme úschovňu batožín, nič tu nie je, všetko je pozamkýňané, sú tu sviatky. Batohy nechávame na pospas osudu a ideme do mesta a prehliadkovú plavbu loďkou. Na stanicu sa vraciame a batohy ostávajú nedotknuté na pôvodnom mieste. Na večer prichádzame do Helsínk a ďaľšiu noc trávime vo vlaku s prestupom v Seinäjoki a potom v Tampere.

8. deň - nedeľa

Ráno vystupujeme priamo v prístave v Turku.

Po prehliadke mesta sa vraciame poobede do Helsínk a odtiaľ na loď do Estónska do Tallinnu. Autobus do Rigy nám odchádza až ráno o 07.00 hod. tak noc trávime v ubytovni.

9. deň - pondelok

V Estónsku chodia vlaky na prímestskej doprave a potom sú diaľkové spoje Tallinn-Moskva a Tallinn-St. Petersburg, preto musíme použiť autobus. Nemajú priame železničné spojenie Tallinn-Riga. Po štvorhodinovej ceste autobusom z Tallinna do Rigy robíme prehliadku mesta Riga.

Na večer odchádzame vlakom do Davgavpilsu. Opäť ceremónie s lístkami. V Davgavpilse spíme v hoteli.

10. deň - utorok

Skoro ráno odchádzame na stanicu na náš starý známy vlak St. Petersburg-Vilnius a ešte stíhame krátku prehliadku mesta Vilnius.

Vilnius je starobylé mesto, všetko je pekne zrekonštruované a namaľované. Ja som toto mesto po trinástich rokoch takmer nespoznal. O 11.35 hod. odchádzame do Šestokai, prestup na rozchod 1435 mm. A potom odtiaľ priamo do Warszavy. Večer prestupujeme vo Warszave na R 203 Chopin a priamym vagónom až domov do Bratislavy.

11. deň - streda

Ráno prichádzame 50 minút zmeškaní, ale sme radi že sme v Bratislave obohatení o veľa zážitkov.

Titulná snímka: 22.06.2008-Turku, IC2 do Helsínk © Albert Karas