Parné impresie v Chabówke stáli za to!

12.9.2008 12:00 Ľubomír Lehotský

Parné impresie v Chabówke stáli za to!

Chabówka. Typická malopoľská vieska v lone Vysokých Beskýd. Dôležitá cestná križovatka v smere na Kraków a Zakopané, no už viac ako 15 rokov aj vyhľadávaný cieľ všetkých milovníkov železničnej histórie. Od slovenských hraníc je to iba na skok a tak by aj našinec mohol vedieť, že v Chabówke spoločnosť PKP Cargo prevádzkuje unikátny železničný skanzen. A práve tam sa v prvý septembrový víkend upierala pozornosť nadšencov a obdivovateľov parných rušňov a historických vlakov nielen z Poľska, ale aj Čiech, Maďarska, Nemecka, Anglicka a samozrejme Slovenska.

Štvrtý ročník Parowojazdy sa tentoraz nekonal iba v skanzene, ani v susednej Rabke, ako po iné roky. Prehliadka a súťaže parných rušňov organizátori vyviezli do malebného a turistického mestečka Sucha Beskidzka. Ako sme sa dozvedeli, tamojšia samospráva bola tejto akcii oveľa viac naklonená, ako v Rabke. „Presťahovanie“ a nová dramaturgia – tentoraz až dvojdňového podujatia – sa ukázala ako zaujímavá a prospešná obom stranám: železničiarom aj divákom. Vynikajúci boli ľudia aj program rozložený do niekoľkých častí.

V sobotu praskal perón v Suchej Beskidzkej vo švíkoch. Žiaľ, aj koľajisko, preto je škoda, že poľské železnice neuvoľnili pre akciu viac koľají. Ak si však uvedomíme, že počas akcie boli nahradené dva vlaky autobusmi a do stanice prišli ešte ďalšie dva osobáky a jeden expres, patrí sa organizátorom poďakovať sa skvelé zvládnutie akcie a jej bezpečnosti.
Nebudem spomínať návozy, tie už boli zverejnené, a tak poďme k programu, aby sme inšpirovali pre budúcnosť aj tých, ktorí si cestu do Poľska zatiaľ nenašli.
V sobotné dopoludnie privítalo divákov koľajisko plné historických nákladných vozňov, medzi ktorými zaujali najmä tie, ktoré obsadila „armáda“ s dobovými poľskými a americkými uniformami a technikou. Pokojne odfukovalo aj niekoľko poľských parných rušňov a zvolenský Malý býček. To sa však už s hrmotom do stanice blížili plne obsadené osobné vlaky zo Zakopaného a Krakowa. Jeden z nich statočne ťahala aj prievidzká Ušatá 464.001.
No a potom to prišlo. Slávnostné defilé a predstavenie 7 parných rušňov a troch motorových osobných vozňov. Viac ako dôstojne nás reprezentovali dve pary zo Zvolena a Prievidze a tiež  motorák M 240.0042 z Popradu. Bolo na čo pozerať. Majestátne a v plnej kondícii na divákov zapôsobili aj 4 parné rušne z Chabówky a jeden z Wolsztyna. Z posledne menovaného parného depa mali na akciu prísť dokonca až tri mašiny, no dve sa cestou údajne pokazili. Predstavila sa aj stará poľská elektrická lokomotíva EP 03.
Nuž a potom to prišlo. Časť disciplín zo zvolenskej Grand Prix našlo uplatnenie aj v Suchej Beskidzkej. Prenesenie pohára plného vody či plechovky piva na spojnici, preskúšalo cit rušňovodičov. Regulátor sa však naplno otváral až v kráľovskej disciplíne – šprinte. A tu treba povedať, že najlepšie ho otváral Peter Oravec aj s celou rušňovou čatou zvolenskej 422.0108, ktorá celé preteky vyhrala. O to viac potešiteľná je informácia, že na druhom mieste skončila Ušatá 464.001 z Prievidze. Čerešničkou na šľahačke bolo neplánované, stredoslovenské finále. Kúdoly dymu na chvíľu doslova vyrazili prítomným divákom dych, aby vzápätí potvrdené zvolenské víťazstvo odmenili potleskom.
Skvelý a vytrvalý moderátor, ktorý počas celého dňa ľudí nielen informoval, ale predovšetkým bavil, pozval všetkých na popoludňajšiu prehliadku historických vlakov k neďalekému stredovekému zámku. Krátku prestávku využili čaty na dozbrojenie, návozy a krátky obed.

Nadšenci, fotografi a filmári už takmer dve hodiny pred prvou popoludňajšou jazdou obsadzovali v okolí zámku tie najlepšie fleky. Doslova boj o miesta sa spustil necelú polhodinu pred začiatkom prehliadky. Zakročili však policajti a ľudí v zornom uhle aparátov vytlačili za „demarkačnú“ čiaru. Až neskôr sa ukázalo, že to bolo najmä kvôli vojenskej ukážke, pri ktorej voči jednému príslušníkovi SS zasiahli niekoľkí príslušníci armády, vezúci sa na vojenskom vlaku.
Aj keď začiatok prehliadky poznačilo meškanie, jej priebeh bol dynamický a zaujímavý. V priebehu polhodiny sa bolo vskutku na čo pozerať. Súprava striedala súpravu, niektorí rušňovodiči pred mostíkom dokonca spomalili, aby si diváci mohli dosýta vychutnať nablýskané stroje. Ku cti organizátorov slúži, že miesto pre fotografovanie vybrali s citom ku divákom aj k rušňovým čatám. Napokon, výsledky zvečnenia okamihov si môžete prezrieť na konci reportáže.

Nedeľa patrila predovšetkým foto a video fanatikom, ale aj tým, ktorí si radi parné mašinky pohladili, ba aj vyskúšali. V skanzene boli pripravené ukážky dozbrojovania vodou a uhlím. Malí aj veľkí sa vozili na stanovišti rušňovodiča, po koľajniciach sa preháňal vojenský vlak. Kto však chcel vidieť naozaj viac, musel si už vopred rezervovať miesto v troch mimoriadnych retrovlakoch, ktoré boli z Chabowky vypravené do Mszany Dolnej, Suchej Beskidzkej a Dobrej. Lahôdkou pre fotografov bol ranný osobný vlak, predpoludňajší zmiešaný; osobno – nákladný vlak ako aj popoludňajší nákladný vlak. Organizátori pre fajnšmekrov pripravili niekoľko fotohaltov, čo cestujúci patrične ocenili a v aparátoch menili karty jedna radosť.
Skutočným prekvapením však bolo vypravenie zmiešaného vlaku, ťahaného silnou parnou mašinkou s označením TKp 11 29. Ak niekto v týchto chvíľach pochybuje o existencii tohto rušňa v zbierkovom fonde poľských železničiarov, musíme ho uviesť do obrazu. Rakúske stroje, označené u ČSD radou 422., v minulosti premávali aj na súkromnej železnici do Zakopaného. Po dohode poľských organizátorov a Klubu historickej techniky Zvolen sa však z noci na ráno z Malého Býčka stal poľský rušeň. Zmenené boli nielen tabuľky s označením, ale červenou farbou boli natreté aj kolesá rušňa. Treba priznať, že iba z tej strany, z ktorej ju nadšenci fotografovali. A tak po malej kamufláži zaplavia tieto fotografie poľský internet a počítače zberateľov kuriozít. Azda naozaj niet čo Zvolenčanom zazlievať, Slováci nikomu mašinku nepredali – hoci aj také reči sa po skanzene niesli – ale len umožnili svojím priateľom z Poľska zaspomínať si na časy, kedy sa tieto spoľahlivé a silné stroje preháňali aj na koľajniciach našich severných susedov.

Tento rok bolo na koľajniciach naozaj rušno a program pestrý. Či to bude tak aj v roku 2009 dnes nevie nik potvrdiť. Azda aj preto je dobré zaradiť si do programu naozaj pozoruhodné miesto -  železničný skanzen v Chabowke. Nie je to ďaleko, azda 45 km od hraníc so Slovenskom, a nájdete tam rovnako zapálených nadšencov, ako u nás. Je čo obdivovať a človek sa tam cíti ako doma. Nuž a nocľah v skanzene, kde je viac ako 50 parných rušňov a ďalšia 50-tka exponátov, pôsobí na každého nadšenca vskutku blahodarne. Tak teda dovidenia v Chabówke.

Galéria

Súvisiace odkazy