Nippon v tieni Shin (1)

Hlavným prevádzkovateľom v železničnej doprave v Japonsku je japonská železničná spoločnosť - Japan Railways (JR). Tá sa delí na JR Central, JR East, JR West, JR Hokkaido, JR Shikoku a JR Kyushu.. Spoločnosti JR patria všetky rýchlovlaky Šinkansen a vyše 21 000 km celoštátnej siete železníc.

1.októbra 1964 bola pod názvom Tókaidóšinkansen pre verejnosť otvorená prvá vysokorýchlostná trať spájajúca dve najväčšie mestá Tokio a Osaku. Tým sa stali prvou krajinou na svete, ktorá vybudovala železničnú trať výlučne len pre rýchlu osobnú dopravu. Za prvé tri roky táto trať prepravila 100 miliónov cestujúcich. Stavba vysokorýchlostnej železnice pokračovala na západ a neskôr aj na sever. Najvyššia dosahovaná prevádzková rýchlosť je 300 km/h.

Trate majú len mimoúrovňové kríženie s ostatnými druhmi dopravy i ostatnými železnicami. Rozchod koľají tratí systému Šinkansen je 1435 mm a sú elektrifikované napätím 25kV 60Hz (západne od Tokia), 25kV 50Hz (východne od Tokia) a 20kV 50Hz (trať Jamagata-šinkansen). V súčasnosti je v prevádzke niekoľko typov vlakových spojov. Ako napríklad Kodama (ozvena) - má najviac zastávok, Hikari (lúč svetla), Nozomi (nádej) – najdrahší ale aj najrýchlejší, Cubasa (krídla), Cubame (lastovička).

Neviem, či by som Japonsko niekedy navštívil, ak by tu nežila moja veľmi dobrá známa Lucia. Prvýkrát som bol v Japonsku v roku 2000. Druhýkrát na jeseň 2008. To som už mal akú-takú predstavu, čo ma tam čaká. Lepšie pripravený ale aj viac odvážny som sa vydal na cestu do krajiny vychádzajúceho slnka. Niekoľko mesiacov pred cestou som si pripravil plán. Odmietol som, aby ma niekto čakal na letisku v Osake. Kúpil som si sedem dňový Japan Rail Pass. Odporúčam ho všetkým návštevníkom Japonska.

Tento lístok je možné zakúpiť iba v zahraničí. V Japonsku sa to nedá. Predáva ho japonská letecká spoločnosť JAL a vybrané cestovné kancelárie. Na Slovensku ho momentálne nedostaneme. Najbližšie vo Viedni a v Prahe. Sú tri druhy a to 7, 14 a 21 dňový JR Rail Pass. Pri kúpe lístka som vlastne dostal len akési potvrdenie o zaplatení - voucher. To na skutočný lístok vymenia až v Japonsku. K lístku som obdržal mapu Japonska a niektorých miest, čo mi tiež veľmi pomohlo. Platí na všetky druhy vlakov (okrem Šinkansen Nozomi), autobusov a trajektu v prevádzke JR.

Prvých sedem dní som sa rozhodol cestovať po Japonsku. Po prílete na letisko Osaka Kansai (letisko je vybudované na mori na umelom ostrove ) som išiel s davom. Cestujúcich do centrálnej budovy letiska zvážajú plne automatické vláčiky bez vodiča. Po absolvovaní všetkých kontrol som si v najbližšej predajni lístkov JR zamenil voucher za platný JR Rail Pass. Po mojej požiadavke o skontrolovanie pripraveného rozpisu vlakových spojení, som tento dostal späť už aj s miestenkami na všetky vlaky na prvé dva dni. Miestenky sú bezplatné. Tu a potom aj všade po celom Japonsku som sa stretol len s maximalnou ochotou. Naozaj som sa cítil ako zákazník.

Dopravu z letiska Osaka Kansai do železničnej stanice ShinOsaka zabezpečuje expres Haruka. Do priestoru stanice cestujúci prechádzajú cez turnikety. Držitelom JR Rail Pass kontroluje platnosť lístka zamestnanec železníc. S kontrolou vo vlakoch som sa stretol len výnimočne. Aj to si myslím, že išlo skôr len o kontrolu miestenky. Expres Haruka premava na trase medzinárodné letisko Osaka Kansai – ShinOsaka – Kjóto. Je prevádzkovaný spoločnosťou JR West. Expres zabezpečuje 60 denných vlakových spojení číslované 1 až 60. Nepárne vlaky smerujú k letisku, párne do Kjóto. Expres je v prevádzke od roku 1994 a dosahuje najvyššiu rýchlosť 130km/h.

Vlakom Haruka č.16 som sa dostal na železničnú stanicu ShinOsaka. 60,8km za 53 minút, taký lepší mestský vlak. Predpona Shin znamená, že ide o stanicu pre Šinkansen. Tu som mal 20 minút na prestup na Šinkansen Hikari 463 do mesta Okayama. Prestupov som sa obával najviac. Veď napríklad v Tokiu mi na prestup zostávalo 16 minút. Ako som ale zistil neskôr, prestup na vlak rovnakej kategórie nie je problém. Dohovoriť sa v Japonsku anglicky, nemusí byť až tak samozrejmé. Šanca sa zvyšuje vo väčších mestách. Značenie a hlásenie v angličtine na železnici je ale dostačujúce.

180 km z Osaky do Okayami Šinkansen Hikari 463 zvládol za 51 minút. Tu ma už čakala Lucia, oproti mne svieža a plná energie. Na mne to dlhé cestovanie zanechalo v prvý deň výraznú stopu. K tomu ešte 9 hodinový časový posun. V lietadle som takmer nespal. Akoby som aj mohol, keď sme prelietali nad veľkou časťou Transsibírskej magistrály. Tam dolu som videl svetlá mesta Irkutsk, kde som presne pred štyrmi rokmi spal pri ceste po Transsibe.

Titulná snímka: Haruka Expres (zdroj internet)