Spomienka na Grand Prix Zvolen 2008 a jazdu parným vlakom na Radvanský jarmok

Minulý rok som GP absolvoval, pričom sme sa tam vybrali vo dvojici s bývalou priateľkou, ktorá ma prišla pozrieť do Banskej Bystrice, čoby môjho ešte stále relatívne nového pôsobiska. Bohužiaľ sa mi vtedy z dôvodu povinností nepodarilo v rozumnom čase napísať článok, preto som sa rozhodol ho napísať pred GP 2009 ako takú reklamu z terénu...


Ráno sme vyrazili osobným vlakom smer Zvolen v motorovej trakcii. K významu elektrifikácie Zvolen – Banská Bystrica som si už svoje napísal v rovnomennej diskusii na tejto stránke.
Vo Zvolene na osobnej stanici vznikol trochu chaos v tom, odkiaľ ide náš mimoriadny vlak, čo sme však zistili po slovnom dotaze smerovanom pokladníčke, keďže Pragotron o tomto vlaku zanovito mlčal. Ešte počas vystupovania z MOs som si zabudol batoh s jedlom, čo mi však pripomenul sprievodca, za čo mu pravdaže ďakujem. V batohu bol aj fotoaparát, čiže bez dotyčného sprievodcu by tento článok a ani priložená galéria nevznikli.
Po pár chvíľach napätia sme úspešne nastúpili do mimoriadneho osobného vlaku premávajúceho na trase Zvolen osobná stanica – Zvolen nákladná stanica a späť.

Už na nástupišti osobnej stanice bolo vidno nemalý počet záujemcov o túto atrakciu, ledva sme chytili miesta v pristavenej Bagete. Až na neuveriteľne pomalú jazdu cez zhlavie depa a nákladnej stanice (5 km/h) sme si tento spôsob dopravy zvolili správne (na výber bol ešte gumokolesový tátoš, ale toho sme nechali oddychovať). 

Mimoriadny OS Zvolen os.st. – Zvolen nákl.st.

Sprievodnými zaujímavosťami ku Grand Prix boli: vystúpenie skupiny Ploštín Punk „na vagóne“, prehliadka vlaku Jána Pavla II. Totus Tuus, prehliadka RD Zvolen vrátane prehliadky súťažných strojov a expozícia (+jazdy) modelárov z Komárna.
O pive, guláši, či iných nutričných hodnotách podujatia písať nemusím, Slovák to berie ako nutnú súčasť takýchto akcií.

Prehliadka RD Zvolen zahŕňala možnosť obzrieť si jednak staršie dízlové, dvak „moderné“ (modernizované) rušne, či ich prototypy z našej, ale aj zahraničnej dielne ako zvonka, tak aj zvnútra. Potom nasledovala promenáda jednotlivých súťažných strojov na točni. Viac už v priloženej galérii.
Po skončení prehliadky sme sa opäť presunuli na nákladnú stanicu, kde sme zaujali miesta, odkiaľ dobre vidno na preteky (tak ako ostatní, čo chceli niečo odfotografovať a pritom neboli V.I.P., aj my sme sa tlačili na nadchode pre peších...).

Pred začatím súťaže sme ešte navštívili príves s expozíciou Klubu železničných modelárov Komárno. Bolo možné obdivovať celé koľajisko s elektrifikovanou dvojkoľajkou, ale aj lokálkami, mestom, dedinkami, mostmi, tunelmi, riekami. Zaujala maketa Telgártskeho viaduktu, ako aj stanice Nálepkovo, či Mníšek Nad Hnilcom (obidve majú v skutočnosti zhodné staničné budovy).

Maketa Telgártskeho viaduktu expozície KŽM Komárno.

Bolo vidno, že o túto expozíciu je veľký záujem, pretože sme si vystáli nie malý rad. Jednými dverami sa do prívesu vchádzalo, druhými zas vychádzalo von. Našťastie hneď vedľa boli chemické WC, ktoré sa zrazu stali potrebnými po prehliadke práce modelárov. Skôr však za to mohli dve vychladené dvanástky vypité na posilnenie tesne po príchode na nákladnú stanicu.

Vypočuli sme si Ploštín Punk na vagóne, aj keď hudobná produkcia na tohtoročnej súťaži má byť rozhodne pestrejšia (Vidiek napríklad) a hlavne v réžii viacerých interpretov.

Súťaž začala najskôr predstavením jednotlivých rušňov. Článok, ktorý sa tomu detailne venuje, už bol na vlaky.net napísaný (link na konci), preto odkazujem čitateľov predovšetkým na galériu, kde sú po jednom zachytené ako cúvajú vždy po koľaji čo najbližšie k divákom, ktorí sa rozhodli zostať na peróne stanice. Popis každého rušňa je pri súvisiacej fotografii.

Stále však zostávala jedna koľaj voľná, aj keď počet rušňov a počet koľají sedel. To sa čakalo na (mimoriadny) rýchlik od Lučenca ťahaný strojom 475.196, ktorý tiež mimoriadne zastavil v stanici Zvolen nákladná stanica. Po ňom prišla malá zelená drezina, za ktorú sa už postavil súťažný rušeň. V drezine prišiel na podujatie osobne minister dopravy Ľubomír Vážny. Po jeho príhovore sa to celé mohlo začať.

Rýchlik od Lučenca v parnej trakcii

Postupne boli predstavené jednotlivé disciplíny, v ktorých budú rušne súťažiť. Disciplíny sa dajú rozdeliť do dvoch základných skupín:
- Orientované na rýchlosť
- Orientované na trpezlivosť a šikovnosť

Jednotlivé disciplíny sú prakticky každý rok zhodné, napokon aj organizátori povedali, že pre preteky parných rušňov zas nie je možné až toľko toho vymyslieť. Nakoľko ich však podľa mňa vymysleli dobre, tak sa bolo na čo pozerať a hlavne čo fotografovať.
Článok (druhý link) vymenúva tieto disciplíny, pričom ja ich predsa len popíšem a to vrátane tej, ktorá bola v roku 2008 navyše.

- Šprint na 2x100m a späť – toto snáď nepotrebuje komentár, snáď len, že to 2x znamená premiéru a odvetu...
- Pivo na spojnici – Plechovky piva sú položené na ojnici pohonu rušňa. Ak spadnú, rušeň musí zastaviť a pomocník plechovky vrátiť na miesto. Potom sa pokračuje v jazde.
- Anglická pošta – Pomocník rušňovodiča má v ruke kutáč, ktorým musí zachytiť balík položený vedľa koľaje, udržať ho na kutáči asi 50m a potom ho trafiť presne do „koša adresáta“, umiestneného taktiež pri koľaji.
- Pomsta indiánov – „simulácia“ vozby vlakov divokého západu. Na koľajach hrozia všelijaké nástrahy, ktoré je treba úspešne zažehnať a pokračovať v jazde. Konkrétne odstrániť brvno a vodou z rušňa zahasiť oheň.
- Dámy na koľajniciach – Mažoretky ako dobrovoľníčky boli zločincom priviazané o koľajnice. Správny rušňovodič-gavalier včas zastaví vlak, úbohú dámu oslobodí a odvezie „domov“.
- Novodobí rytieri – Ako píše pôvodný článok z roku 2007, „Pravidlá tejto disciplíny spočívali v tom, že jeden člen posádky (samozrejme ten najsmelší a najodhodlanejší zomrieť v boji) mal po zastavení rušňa, čo najbližšie k „päťhlavému drakovi“ vyskočiť so stanovišťa a kordom, ktorý ležal na zemi päť hlavého draka (päť balónov uviazaných na špagáte o koľajnicu) premôcť a vrátiť sa späť na stanovište a čo najrýchlejšie sa dostať do cieľa.“
Prakticky bolo nutné zodvihnutou metlou najskôr prepichnúť balón (drakova hlava), napichnúť kruh umiestnený na podstavci a potom ho trafiť na kolík umiestnený o ďalší úsek.
- Sudy na koľajniciach...

Posledne menovaná súťaž bola v roku 2008 „bonusová“. Tentoraz nesúťažili rušne o prvenstvo, ale „páni majstri“ o zaslúženú odmenu. Úlohou bolo čím skôr dováľať pivný sud po jednej koľajnici do cieľa. Za spadnutie suda z koľajnice boli trestné body/sekundy. Bohužiaľ túto disciplínu som už nezachytil, pretože batérie ráznym a nekompromisným spôsobom upozorňovali na svoju životnosť a čakal ma nekonečný pochod do nemenovaného zvolenského hypermarketu a naspäť a to tak, aby som ešte stihol parný vlak na Radvanský Jarmok. Spolucestovateľka ma čakala na nákladnej stanici, aby mi mohla zavolať v prípade, že by bolo treba kopnúť do vrtule (rozumej pridať do kroku, pozn.prekl.). Našťastie však k tomu nedošlo a všetko sme stihli bez problémov.
Parný vlak bol zároveň ťahaný, ako aj tlačený. Vpredu bol zapriahnutý stroj 475.196 a vzadu 477.013. Viac nech čitateľovi povie priložená galéria.

Nostalgia pri západe slnka

Verím, že mojich pár laických slov (prezývky parných rušňov, či ich označovanie nie sú moja parketa), ale hlavne galéria a súvisiace články, trochu navnadia záujemcov o túto vydarenú akciu, aby sa tam išli pozrieť. Ak tam ešte neboli, môžem to len odporučiť. Keďže 12.9.2009 budem ja osobne oblečený v obleku a kravate blahoželať a potom pracovať za mixpultom, verím, že kto chce, cestu na GP2009 si nájde aj bezo mňa.