Jazda na Oravu alebo Rozlúčenie sa s rokom ako sa patrí

Súpravu tvorili historické vozne Aa, Bai pre neklubových účastníkov, pre personál a pozvaných hostí bol k dispozíci vozeň WLAB. V čele mimoriadneho vlaku sa objavila bardotka 749.248, pred akciou čerstvo zbavená tlmiču (resp. s čerstvo vyradeným tlmičom). V skratke spomeniem, že sa jedná o stroj s pôvodným označením T478.2012 (752.012), ktorý v roku 1995 prešiel rekonštrukciou na rad 749, počas ktorej dostal vykurovací alternátor a ďalšie veci potrebné k tomu aby bolo možné elektricky vykurovať vlaky (a zároveň sa zrejme niekedy tou dobou dočkal aj zmeny zavesenia rámu na podvozky pomocou pryžokovov).

Podoba T 478.2012 okolo roku 1985 © robokubo

Ak som sa chcel na akcií zúčastniť, znamenalo to pre mňa vstávanie už o 3:30 ráno, aby som stihol vlak s odchodom z Prievidze 4:28. V Hornej Štubni som prestúpil na osobák od Zvolena do Vrútok. Príchod do Vrútok bol 6:40, čo znamenalo, že mám fúru času do plánovaného odchodu 8:35. Možno by sa niekto mohol čudovať prečo tak skoro, no ďalšie možné spojenie z Prievidze malo príchod až 8:35 a teda nebola istota, že by som stihol prestúpiť. Čas odchodu som si krátil ponevieraním sa po stanici a nejakým tým fotením. Vo fotogalérií však budú iba fotky, ktoré vznikli priano počas konania akcie. Potom prišla aj moja spoločnosť (Juraj a Štefan) a hneď to bolo veselšie...

Keď nadišiel správny čas k perónu naposunovala súprava. Na naše prekvapenie sa v okolí nezišlo až tak veľa ľudí a v praxi to potom vyzeralo tak, že vozeň Aa bol ako tak zaplnený, ale v Bai nebol prakticky nikto. Do Kraľovian sme prefrčali rýchlo. Zistili sme, že súprava pekne kúri aj keď sú okná otovrené. V Kraľovanoch nás čakalo prekvapenie. Na žilinskom zhlaví zrejme nefungovali všetky výhybky a tak sme zastavili na koľaji, z ktorej sa nedalo dostať na trať na Oravu. Preto sme potom preposunovali na most podnad rieku Orava na zhlaví Košickom, cúvli sme do stanice (tentokrát už na vhodné koľaje) a potom sme sa vydali smer Trstená. Za tunelom sme sa postavili do okien a pozerali na okolie, ktoré tu prechádza v kanone Oravy. Medzi skalami sa tu našlo miesto pre rieku, cestu aj železnicu. Priznám sa jeden z dôvodov, prečo som chcel ísť na túto bol aj fakt, že po tejto trati som ešte predtým nikdy nešiel (na Orave som bol, len nie vlakom). Zvuku netlmeného K6S310DR sme si v týchto miestach moc neužili, pretože ak sa pozriete do TTP zistíte, že z rôznych dôvodov je to tu samá 20tka, 30tka. Až pred Kraľovanskou zastávkou sa to rozbehlo na traťovú 50tku.

Nasledovalo krátke zastavenie v Dolnom Kubíne. Podľa "papiera" som čakal, že tu budeme predbiehať "oravský" manipulák, no ten tu už nebol. Dobehli sme ho až v Oravskom Podzámku a hneď sa niektorí z nás pustili do fotografovania. Mali sme tu totiž nejakých 10 minút času kvôli oprotiidúcemu motoráku.

Bok po boku stojace sesternice 751.191 a 749.248 v Oravskom Podzámku © Peter Nikmon

Po ceste som si všimol, že niektoré stanice sú v novom šate. Majú opravenú fasádu jednotnej zelenej farby, povymieňané okná a pod. Napríklad stanica v Oravskom Podzámku, v Nižnej či konečnej Trstenej. Doma som zistil, že taký Podzámok bol opravený už niekedy okolo roku 2005. Pekné, že sa to vandalom ešte nepodarilo zničiť. Cestou hore sme stáli (neplánovane) už len v Nižnej. Veľké nádeje som vkladal do posledného úseku Tvrdošín - Trstená, čakal som hotové zvukové orgie. Normatív sa tu totiž mení v režime S z doterajších 1100 ton na hodnotu 400 ton. No úprimne povedané, súprava bola asi taká ľahká, že ja som zmenu prakticky nezaznamenal. V Trstenej nás prekvapila slušná kosa. Pani z dopravnej kacelárie nás však uistila, že toto je tu vlastne ešte teplo. Opäť sme sa pustili do fotenia. Bardotka na súprave z jednej strany, počas obiehania a potom aj na strane druhej. Času bolo dosť, nafotil som sa do sýtosti.

Bardotka v Trstenej © Peter Nikmon

Až nastal čas odchodu. Cestou späť v Tvrdošíne opäť stretávame manipulák. Teraz ale nestojíme, jediná možnosť si ho odfotiť je z vlaku. Pred Oravským Podzámkom vlak zastavuje - koná sa prvá fotozastávka. To bohužiaľ vedia iba zainteresovaný. Ja s Jurajom sme s tým vôbec nepočítali, neboli sme teda ani pripravený vybehnúť von. Potom sme už nechceli riskovať, že nás tam vlak niekde nechá a iba v kútiku duše dúfame, že snaď ešte nejaká ta fotozastávka bude. V Oravskom Podzámku je pauza. Vyše hodinu a pol, na návštevu hradu. Vonku je však fujavica, hrad na kopci a tak si niesom istý či niekto riskoval, že sa prizabie po ceste. Križuje nás tu osobák, takže opäť fotím. Potom aj Bardotku v stanici. Čas travíme sedením vo vozni a nejakým tým rozprávaním sa. O železnici samozrejme. Čas plynie a opäť má nás predchádzať nejaký motor. Uvažujem že si ho cvaknem mimo stanice. Odchádzam teda za Kraľovnianske zhlavie. No pekný flek tam nenachádzam. Alebo pekný možno aj hej, len nie dvakrát bezpečný. Nepatrím zrovna k tým fajnšmekrom čo musia nutne stáť pol metra od koľaje. Vraciam sa teda kúsok späť a zakotvím pod mostom rýchlostej cesty. Fotím z podhľadu, aspoň dokumentačne. Rušňovodič ma svetlami pozdraví, ja mu zamávam a vyrazím späť do stanice. Opäť skúšam niečo odfotiť, trochu sa hrám aby som zabil nejaký čas.

Potom ako sme vyrazili už nič nenchávame na náhodu. Prístroje máme v pohotovosti po ruke a v prípade čo i len náznaku zastavovania sme pripravený vyskočiť z vlaku a ísť si po foto. Cestou do Kubína ništ. Tam stojíme pre križovanie s ďalším motorom. Ale za Kubínskou zastávkou sme sa dočkali. Alebo skôr za zastávkou Veličná. Bardotka zastavuje, pozeráme z okna či z rušňa niekto nevystupuje. A vystupoval, tak sme vyskočili aj my s vozňov. Spokojný urobíme pár záberov, naskočíme a ide sa ďalej. Ešte v tom istom medzizastávkom úseku zastavujeme znovu. Opäť vyskakujeme von a urobíme pár "traťových" záberov. A to sú vlastne posledné fotky v rámci tejto akcie.

Z tretieho fotohaltu © Peter Nikmon

Po vystúpení vo Vrútkach si ešte fotím nejaké ďalšie vlaky, či už somáre od ocele z Bystrice, Jánošíkov či ropovodný zrýchlenec Orávka, ktorý po vrútky tvorila rekordná kombinácia štyroch bagiet a jednej 811ky. Rozmýšľam čím ísť domov, z Vrútok po Diviaky, resp. Turčianske Teplice mám až štyri možnosti, odtiaľ však už iba jednu jedinú. Volím variantu fotenia z perónu vo Vrútkach a potom Os 7307. Niekto sa môže čudovať prečo som nešiel o niečo skorej Detvanom, ale v Diviakoch sa dá jednoducho presadnúť do prievidzskej bagety a už sa o nič nestarať.

Na záver by som rád poďakoval Spolku Výhrevne Vrútky za usporiadanie akcie, Jurajovi a Števovi za príjemnú spoločnosť vo vlaku a na koniec aj autorom, ktorí mi poskytli a dovolili použiť v článku fotografie (Juraj Ševčík a robokubo).

Titulná snímka: Počas akcie prišla aj pravá zimná nálada © Peter Nikmon