Gulliver v železničnom Lilipute

Tento čin výrazne urýchlil proces a v roku 1989 už mohli pozvať priateľov parkových železníc z celého sveta. Aj ja som mal to šťastie byť pritom a obdivovať prekrásne veľké modely lokomotív a vozňov z celého sveta. Áno, z celého sveta prišli modelári so svojimi 100 - 500 kg ťažkými miláčikmi, aby predviedli neuveriteľnému davu cez celý víkend jazdu v prekrásnom okolí čerstvo zriadeného parku. V parku uložili od začiatku trať s dvomi rozchodmi, takže aj menšie stoje s rozchodom 5 palcov, ale aj veľké s rozchodom 7 ½ palcov mohli byť nasadené.

Patril som medzi tých šťastných, ktorí boli prítomní na otváracej ceremónii a veľmi ma potešila pozvánka na výročnú slávnosť v roku 2010. Park sa nesmierne zmenil od roku 1989. Pribudli prekrásne stavby, mosty a stanice, koľajisko sa rozšírilo o niekoľko kilometrov a ďalšie atrakcie sú na obzore. Terajšia rozloha parku je 17 000 m², avšak podľa slov Yves Marclaya, mladého riaditeľa parku, to ešte nie je konečný rozmer. Na naše veľké prekvapenie celý park riadia mladí, viac-menej rovesníci Yvesa, a takmer všetci hovoria aspoň dvomi jazykmi – čo žiaľ mimo parku v tejto oblasti Švajčiarska vôbec nie je samozrejmé.

Yves Marclay a jeho tím © Eugen Takács

Personál je veľmi potrebný, riadiť železničnú prevádzku na rozsiahlom koľajisku až 80 - 100 vlakmi denne nie je žiadna sranda, navyše vlakový personál pochádza z rôznych krajín a hovorí väčšinou cudzojazyčne a má rôzne, doma zaužívané zvyky. Podľa riaditeľa na takých akciách majú aj viac ako 1 000 návštevníkov denne. Na švajčiarske pomery vstupné je veľmi ľudské, v cene 2 - 3 zmrzlín a za to návštevník môže sa voziť s ktorýmkoľvek vlakom, jazdiacim na okruhu. Okrem jazdenia a prekrásnej prírody je postarané aj o občerstvenie návštevníkov.

SVP organizuje ročne dve slávnosti, ktoré trvajú cca 10 dni vrátane dvoch víkendov. Tá prvá je vždy v júni. Na tie slávnosti prichádzajú modelári zo svojimi vozidlami z celej Európy a niekedy aj zo zámoria. Park počas slávnosti je otvorený do noci, takže nočné jazdy v prekrásnom osvetlení dovŕšia celodennú zábavu. Jedna jazda trvá podľa použitého vlaku 15 - 20 minút, vlaky jazdia na dohľad, len vo väčších staniciach je moderné zabezpečovacie zariadenie so svetelnými návestidlami. K parku patria dve depá.

Ranná príprava na veľký deň © Eugen Takács

Každé z nich je vybavené zdvíhacím mechanizmom na zdvíhanie lokomotív na cestne trajlery alebo nákladiaky majiteľov. V depách sú točne a v starom depe je aj pekná rotunda na odstavenie lokomotív. Kvôli dopytu počas slávnosti je postavený aj obrovský stan pre modely účastníkov, kde sú chránené pred počasím. Nálada v parku bola neuveriteľne dobrá. Niekedy celé rady stáli na staniciach, aby nastúpili na niektorý vlak. V jazere parku tisícky žiab hlasito vítali každý prechádzajúci vlak a slnko tiež bolo veľmi štedré k nám.

Vedenie trate v úpätí Álp je vlastne jedno obrovské modelové koľajisko v mierke medzi 1:5 až 1:10 a v parku nechýbajú významné stavby prekrásneho okolia. Na rozdiel od domácich koľajísk tu tvorcovia nemuseli sa starať o umelé pozadie. Pravé Alpy s kopcami až 4 000 m vysokými tvoria neuveriteľnú prírodnú kulisu. Hlavná stanica sa volá Chablais-City a so svojimi 3 prechádzajúcimi koľajami a krytým nástupiskom je takmer na brehu Ženevského jazera. K stanici patri samozrejme malá staničná budova, kde sa predávajú suveníry, vodná veža a staré depo s točnou a rotundou.

Stanica Chablais-City © Eugen Takács

Aj na koľajisku zbadať švajčiarsku precíznosť a lásku ku železniciam. Všade je čistota a poriadok. Na druhom konci stanice je rušňové depo pre motorové rušne, ktoré počas slávnosti obsadili dlhé americké parné lokomotívy. Za stanicou sa vlak stratí v tuneli a potom prejde staničkou Yvonne, aby po dlhom rovnom úseku zabočil na najnovšiu staničku, odkiaľ odchádza ozubnicová trať do miniatúrnych Álp. Náš vlak kopec obide a zabočí  na prekrásny, dlhý most Freddyho Grimma, pomenovaného podľa jedného zo zakladateľov SVP.

Most je nad jazerom a na druhej strane nasledujú opäť hory s tunelmi. Potom nasleduje staré Švajčiarsko s kamenným mostom a mestečkom Chablais Village, odkiaľ samozrejme nemôže chýbať ani švajčiarska banka – odkiaľ by financovali taký honosný projekt? Riaditeľ parku nechcel mi prezradiť či v banke aj peniaze tlačia.  Vedľa banky typický švajčiarsky mestský dom, kaviareň a model kostola zo Saanenu dovŕši mestskú panorámu. Po dedine vlak prechádza typickým švajčiarskym krytým dreveným mostom zátoku jazera, aby sa vydal na parádnu dlhú rovnú dvojkoľajnú trať so svetelnými návestidlami a moderným príslušenstvom.

GoldenPass express na viadukte St.Claude © Martina Felice

Na konci parádnej štreky nasleduje známy viadukt St.Claude, postavený z červených skál. Náš vlak minie dvojpodlažné stavadlo a vyjde na oceľový most Philippe. Po moste sme už vysoko nad stanicou Chablais pri stredovekom zámku Aigle, jeho predloha je len niekoľko kilometrov ďalej od parku. Za zámkom je drevený most na americký štýl (trestle) odkiaľ možno urobiť najkrajšie fotky modelov pred skutočnou panorámou pohoria pred Mont Blanc. Po niekoľko sto metroch sme na viadukte St.Pierre, ktorý križuje koľaje hlavnej stanice a prichádzame k stanici pri hore Roche, kam vedie lanovka.

Na vrchole je model známej kaviarne Plein Roc, a dole je fungujúca píla poháňaná vodou bystrého potoka. Na druhej strane hory je malá vodná elektráreň, typická pre Švajčiarsko. Odtiaľ sa vlak otočí opäť na St. Georges viadukt, aby potom cez ďalší viadukt vrátil na parádnu dvojkolajnú trať. Po tejto trati náš vlak obíde starú rotundu a vchádza do konečnej stanice Chablais City. Vedľa rozsiahleho koľajiska v parku je aj 1 200 m dlhý udržovaný a osvetlený chodník a niekoľko reštaurácii pre návštevníkov.

Trať a chodník © Martina Felice

Park v roku 2010 vlastnil 6 parných lokomotív a 6 modelov elektrických lokomotív, ktoré samozrejme sú poháňané z malých generátorov na palube, pripadne z bateriek. Trolej neexistuje, lebo značne by skomplikoval pohyb návštevníkov. (Výška by bola cca 1 meter). Park disponuje aj špeciálnymi vagónmi pre vozičkárov a inak postihnutých návštevníkov. V roku 2010 dostali najnovší prírastok do vozidlového parku. Prekrásny model GoldenPass expresu. Je to viacdielny model luxusnej súpravy MOB.

Model je vybavený najnovšou technikou a rušňovodič pomocou palubného počítača riadi celú súpravu. Pod vagónmi sú motorizované podvozky a generátor v poslednom vozni zásobuje celú súpravu elektrickým prúdom. Pre jednoduchší nástup strecha súpravy je centrálne otvárateľná a po nástupe cestujúcich sa zavrie a tvorí tak takmer dokonalý modelový vzhľad. Počas slávnosti ani jazero neostáva len ríšou žiab, ale aj lodní modelári prichádzajú a predvádzajú svoje prekrásne modely. Je nepredstaviteľné koľko ľudí tu pracuje výhradne pre zábavu ostatných a ich jediná odmena je voľná strava a občerstvenie v podnikovej jedálni.

Model zámku Aigle v mierke 1 : 4 © Martina Felice

Všetky ostatné náklady (cestovanie z veľkých vzdialenosti a ubytovanie) nie sú hradené a napriek tomu podľa riaditeľa parku okrem vlastného tímu boli dni, keď viac ako 100 majiteľov vozidiel donieslo sem svoje modely a jazdilo celý deň pre potešenie návštevníkov. Doterajší rekord bol 145 lokomotív. Pre milovníkov veľkej modelovej železnice možno len odporučiť návštevu parku a strávenie aspoň pol dňa na vlastné potešenie. Vzhľadom na „all inclusive“ vstupné rodičia sa nemusia báť, že ratolesti povedú rodinu na mizinu – ako to poznáme z iných zábavných parkov.

Odkazy:

1. Swiss Vapeur Parc – Wikipedia (po nemecky)
2. Swiss Vapeur Parc - Le Bouveret – Suisse (oficiálne stránky)
3. Swiss Vapeur Parc - YouTube (video)
4. Guliverove cesty - audioteka.cz (k názvu reportáže)