MSp ''Mylius Expres''

8.9.2005 12:25 Ing. Marián Šimo

... alebo ako si šiel Hurvínek kolieska ukrútiť. Dňa 5. septembra 2005 sa konala jazda mimoriadneho vlaku na trase Bratislava hl. st. – Kopřivnice a späť. Akciu zorganizovali Klub historickej techniky Zvolen a Katedra automobilov, lodí a spaľovacích motorov Strojníckej fakulty STU Bratislava. Cieľom akcie bolo stretnutie spolupracovníkov, priaznivcov, študentov a pracovníkov SjF STU Bratislava. Akcia bola taktiež poďakovaním fakulte za pomoc pri záchrane parného rušňa 422.0108, o ktorý sa starajú členovia Klubu historickej techniky pri Rušňovom depe Zvolen.

O 4:30 rýchlym krokom sa blížim k Hlavnej stanici v Bratislave. Cieľ je jasný. Stihnúť termín stretávky 4:40 na prvom nástupišti. Na pragotrone medzi tuctovými nápismi hrdo visí „mimoriadny R“ s odchodom 4:52. Na novšom elektronickom bratovi je údaj doplnený slovkom Kopřivnice. Náš vlak mal honosné meno MSp „MYLIUS EXPRES“. Po vynorení z dverí som na nástupišti našiel „Hurvínka“ M131.1053 s bufetovým prívešákom CDlm. Súprava už bola slušne zaplnená. Tu stretávam prvých skalných „Vlakyneťákov“ spolu s vlakovou čatou. Za pár minút sa zjavujú aj Tax s Mayom. Vyrábame prvé fotografie a po chvíľke sme zahnaní do súpravy. Pohýname sa na dlhú a nádhernú cestu.

Z Hlavnej stanice máme namierené do Galanty. Zastavujeme na Vinohradoch kde pristupuje niekoľko ďalších účastníkov a frčíme ďalej. Kedže vonku je v celom úseku tma, že sa dá nožom krájať, trávime celý úsek v prívešáku. Zoznamujeme sa s Taxovou 52% „Baďkovicou z pálenice u Kohúta“. Zastavenie v Galante prerušuje naše bratanie sa a zahajujeme našu prvú vynútenú „fotozastávku“. Motor obieha súpravu poza prívešák. V stanici stojí nočný rýchlik Bathory. Dvom mladým cudzincom vysvetľujeme, že naša súprava nejde do Nových Zámkov a následne vyrážame smerom do Leopoldova s nachytanými 4 minútkami.

Postupne sa rozvidnelo a ja trávim tento úsek na stanovišti. V Gáni míňame nacvakaného Zemplína a zanedlho prichádzame do Leopoldova. Súčasne s naším príjazdom vchádza do stanice aj R Goral do poľských Katowíc. Zastavujeme pred dopravnou kanceláriou, kde nás už čaká MartinTT. Z goralu vyskakuje aj Jaro a tak nám do plného počtu zaregistrovaných ostáva už iba Vampi, ktorý sa k nám pridá až v Púchove. Martin podáva report z Leopoldova: ohlásili rýchlik Goral a k nástupišťu sa „priplížil“ červený motorák. Študentky, ktoré išli prvý deň do školy sa neveriacky pýtali: „To ideme týmto ???“. Na ich šťastie sa z poza nášho superexpresu vyrútil peršing s rýchlikom. Po odchode rýchlika čakáme ešte na Nitrana od Nitry a po jeho odchode nás púšťajú ďalej.

Bez zastavenia prechádzame Veľké Kostoľany a prichádzame k rekonštruovanému úseku. Nariadenou 50tkou sa rútime po koridorovom zvršku a prichádzame do Piešťan. Priberáme ďalšieho člena expedície za hranicu všedných dní. Výpravca nás naháňa, aby sme išli čo to dá, pretože nás už naháňa ICčko. Tak sa aj stalo. Hurvínek si šiel kolieska ukrútiť, aby sme stihli do nasledujúcej stanice – Brunovce. Predzvesť na nás z diaľky žmurkala žltým svetlom a odbočujeme na vedľajšiu koľaj. Nasleduje ďalšia fotozastávka. Cvakli sme si gorilku na ICčku a po uvoľnení oddielu ideme ďalej. Míňame rýchlik Turiec, prechádzame Novým Mestom nad Váhom, Trenčínom a zastavujeme sa až v Trenčianskej Teplej, kde od výpravcu fasujeme telegram o výluke medzi Belušou a Púchovom. V Beluši opäť stojíme a čakáme na R Váh. Na moju veľkú radosť ide v čele moja lokomotíva – „Kokoloka“ (Coca – Cola) 362.015. Dávame sa do pohybu a presne načas prichádzame do Púchova.

V Púchove opäť motor obieha bufet a my si krátime chvíle fotografovaním osobných vagónov. Stretáme sa aj s posledným členom expedície Vampim. Prichádza raňajšie občerstvenie a hŕŕ do kopcov na Horní Lídeč. Motoráčik s funením poslušne ťahal hore a zanedlho prechádzame vrcholovým tunelom pred Horním Lidčom. V stanici prebieha pasová kontrola. Nikoho sme na čierno neviezli a tak to prebehlo bezproblémovo. Serpentínami sme zišli z kopcov dole do „ValMezu“, kde našej výprave bola dopriata necelá štvrťhodina oddychu. Na minútu presne podľa cestovného poriadku opúštame ValMez a s ním aj elektrifikované trate. Peknou lokálkou sa hadíme až do zrekonštruovanej v lesoch utopenej staničky Hostašovice. Čakáme na vykrižovanie pravidelných Os vlakov. Po tomto relatívne svižnom dopravnom dôvode pokračujeme ďalej smerom na Veřovice. Vo Veřovicách sa posunom vraciame späť na zhlavie a odbočujeme na trať do Kopřivnice.

Nasleduje pravá kolotočová húsenková dráha. Klesanie trate 28 %o v neustálych zákrutách s nádhernými výhľadmi na vápencový lom v Štramberku poteší srdce nielen železničného nadšenca. Popri trati stretávame aj niekoľko fotgrafov. Po skoro siedmich hodinách jazdy o 11:40 vystupujeme v Kopřivnici. Na nástupišti vidím svietiť ďalšie červené tričko VLAKY.NET. Karel.f tam už na nás netrpezlivo čaká.

Priamo na nástupišti sme oficiálne privítaný zástupcom Strojníckej fakulty STU, poďakovanie organizátorom a oboznámenie sa s programom zájazdu v Kopřivnici. Najskôr sa pešo presúvame do výrobného závodu Tatra Kopřivnice. Na vstupe sa delíme na dve skupiny po asi 30 ľuďoch. Dostávame sprievodcu a prechádzame montážnu linku. V súčasnosti sa montuje cca 2000 nákladných áut Tatra ročne. Každé jedno auto je montované priamo podľa želania zákazníka. Na linke sme videli skladanie podvozkov a rámov áut. V ďalšom úseku prebiehala samotná finalizácia automobilov. Osadenie motora, kabíny a zadnej časti. V rámci exkurzie bola aj jazda Tatrou po testovacej dráhe. Jazda po nej je zážitkom na celý život. Odskúšali sme si jazdu cez rôzne prekážky, hrbole. Polietali sme si po celej kabíne, dušu z nás povytriasalo. Po pár minútach jazdy konečne cítim pevnú zem pod nohami. Čas rýchlo letel a náš dvojhodinový pobyt v závode sa chýli ku koncu. Pred nami bola návšteva múzea.

Prechádzame opäť pešo mestom k múzeu. Pred múzeom pod prístreškom tróni niekdajšia pýcha železnice – motorový vozeň M 290 ''Slovenská Strela''. Po jej odfotení vchádzam do novučičkého múzea Tatry. V múzeu sa nachádza rozsiahla expozícia automobilovej techniky. Tematicky je výstava zameraná od prvých automobilov až po posledné kúsky nákladnej techniky. Samostatnú expozíciu tvorí výstava spaľovacích motorov vyrábaných v Tatre. Sprievodca nám pri každom vystavenom kúsku povedal jeho históriu, technické zvláštnosti prevedenia. Železničné dopravné prostriedky v múzeu zastupuje iba koľajová drezina Tatra a niekoľko dobových fotografií vagónov.

Neúprosne sa blíži čas odchodu „MYLIUS EXPRESu“ a tak sa poberáme z múzea cez mesto na železničnú stanicu. Občerstvujeme sa kofolou a drkoceme v staničnom bufete. Zrazu sa ozve trúba Hurvínka a utekáme na perón. Náš odchod 16:15 sa troška posunul a tak sa robí kolektívna fotografia Klubu historickej techniky Zvolen. My sa lúčime s Karelom.f a nastupujeme na 7 hodinovú cestu domov. V nasledujúcej stanici Štramberk čakáme na zmeškaný osobák a hor sa na horolezecký výstup po 28%o. Majster Milan si s Hurvníkom dokonale rozumel a zanedlho sa ocitáme na kopci. V peknej zákrute stretáme opäť dvojicu fotografov.Vo Veřovicích absolvujeme posunovačskú tortúru, podobne ako pri našej raňajšej ceste a čakáme na križovanie. Tax si kráti dlhú chvíľu fotením dopravnej kancelárie a nádhernej tehlovej stavby staničnej budovy. Konečne sa zjavuje osobný vlak z ValMezu a my máme voľnú cestu. Odchádzame a zastavujeme až vo Valašskom Meziříčí. Zmorený MartinTT preflámovanou minulou nocou, Taxovou Baďkovicou a Designerovým vínkom začína zaujímať všakovaké polohy na drevenej lavici. My ostatní zatiaľ drkoceme o všakovakých veciach. Samozrejme fotíme MartinaTT a škodoradostne sa rehoceme.

Zanedlho sme sa opäť vyškriabali do kopcov, nasleduje pasová kontrola a uháňame dole do Púchova. Do Púchova prichádzame so skoro polhodinovým meškaním. Rýchlo obiehame súpravu prívesu a lúčime sa s Vampim. Medzitým sa bufetový oddiel zásobuje pečenými klobáskami, chlebom a pivom. Voľno svieti na našom návestidle a vlakvedúci Jožko dovoľuje výpravcovi vypraviť náš expres. Kúsok za Púchovom sa nám naskytuje nádherný pohľad. Miestny opitý strýc na bicykli zahajuje akrobatický cvik a ocitá sa rozpažený v poli tvárou v pooranej hline. Bicykel pristáva meter za ním. Nám nevenuje žiadnu pozornosť. Zato babka v poli na druhej strane trate zdvíha zrak od zeme a s údivom sleduje náš expres rútiaci sa krajinou. Pomaly zapadá Oskar za pohorie Malých Karpát a začína sa stmievať. V Piešťanoch nás kvôli nášmu meškaniu opäť zastavujú. Čakáme na osobný vlak, rýchlik a ICčko dlhých 30 minút.

Skúšame Piov výtvor v praxi – PIS cez mobilný telefón. MartinTT už vyspatý do ružova rýchlo formuje SMS v tvare MES 32556 a systém na nás vypľúva informáciu o 24 minútovom meškaní na príchode do Piešťan. Vlakvedúci Jožko toto vidí na živo prvý krát a nechce veriť vlastným očiam. Ja potom zahajujem umelecké „fotovanie“ Designera v zátiší motoru, piva a Baďkovice. Pol hodina ubehla veľmi rýchlo a my sme opäť hnaní do voza. Odchádzame. Tento krát už z Leopoldova nejdeme odklonom, ale priamo cez rekonštruovaný koridor – Trnavu, Cífer a Pezinok. V Trnave vykladáme MartinaTT, v Báhoni Jara a plížime sa 50tkou cez rekonštrukciu. Počas dlhej nočnej cesty meníme bufetový vagón za tanečný. Ozývajú sa pravé ľudovky a v bufete sa veselilo.

Šikovnosťou rušňovodičov eliminujeme meškanie a do Bratislavy prichádzame s 12 minútami, s tými ktoré sme získali hneď na začiatku spiatočnej cesty. Tesne pred 23:00 vyliezame na 3 nástupišti bratislavskej hlavnej stanice. Lúčime sa s organizátormi, priateľmi rušňovodičmi a plný zážitkov z nádherného a nevšedne prežitého dňa.

Akcia bola podporená aj spoločnosťami: