Neobyčajná cesta LTE po Hornej Nitre

Za všetko hovorí obrat vozňa, ktorý LTE znížila na tri dni, ale aj to, že Slovalco sa po dlhom čase začalo spoliehať na včasnosť dodávky tovaru po železnici. (!) LTE si preto počas 11-dňovej nepretržitej výluky na trati Nová Baňa – Žarnovica nemohla dovoliť prerušiť jazdu vlakov a musela pristúpiť k najhoršiemu – k jazde odklonom. Namiesto pôvodnej trasy DNV – LV – ZNH bola použitá  trasa DNV – TT – Ld – PD – ZNH. Hoci je to najkratší odklonový variant (+ 65 km), priniesol pre LTE zvýšené náklady vo výške viac ako 120 tis. SKK/pár vlakov. Trať, po ktorej LTE so svojimi vlakmi musela ísť, je síce krásna, ale z pohľadu výhodnosti jazdy do ZNH je dobrá akurát tak pre fotografov.

Medzi PD a ZNH sa jedná o trakčne veľmi náročnú trať so stúpaniami od 14 do 17 promile (pri reálnom zarátaní vplyvu oblúkov treba uvažovať až 19 promile). Na takejto trati jeden Siemens ER 20 (Herkules) so svojimi 2000 kW výkonu a 234 kN ťažnej sily na vlak s dopravnou hmotnosťou 1300 t nepostačí. Potrebný bol postrk, resp. príprah. Pôvodne dohovorený rušeň r. 2170 LTE (Vossloh G 1700-2 BB) však akurát v najnevhodnejšiu dobu vypovedal službu a musel ísť do dielní. Na prvej jazde 10.8.2005 nám preto vypomohol rušeň r. GKE 1700.1 (identický ako 2170 LTE) od spoločnosti GKB (Graz-Koflacher Bahn – 50% majiteľ rakúskej LTE). Na ostatných troch jazdách sa LTE dohodla o prenájme rušňa r. 770 od súkromného dopravcu SMD. Tento rušeň máva inak bežne v prenájme BRKS. 770-ka šliapala spoľahlivo, s prekvapujúco nízkou spotrebou a v spojení s rýchlym Herkulesom plne nahradila plánovanú 2170 a v pohode sme s ňou dodržovali predpísané jazdné časy.

Na odklonovú vozbu LTE myslel aj ROV (rozkaz o výluke) 442 a špeciálne vydaná dps 492/420, ktorej prílohou boli osobitne vyrátané jazdné časy vlakov LTE. Za úplne bezzávadnú spoluprácu patrí ohromná vďaka neúnavným pracovníkom odd. marketingu a manažmentu trás GR ŽSR, ktorí majúc za sebou istú železničnú prax, schopnosti a vzdelanie pochopili, že nie je aktuálne využívať pre Nex vlak ťahaný s ER 20 jazdné časy Pn vlakov so 770-kou v čele. Veľmi pozitívne sa na odklonoch prejavila tiež ochota výpravcov bratislavskej hlavnej stanice ako aj bezproblémová komunikácia s kontrolnými dispečermi (KD) z Trnavy aj zo Zvolena. Ak by som mal ešte niekoho za odklony pochváliť, boli to páni riaditelia (toto naozaj neberte ako zaliečanie) OMaMT a ORD GR ŽSR a ešte mnoho statočných výpravcov na hornej Nitre, ktorých si vážim a ktorých by som rád vyňal z nasledujúcich úsmevných zážitkov. Kiežby všetci na ŽSR pracovali ako vyššie uvedení. Nesmiem však zabudnúť ani na Múzejno-dokumentačné centrum (MDC) Bratislava. Naostatok dodávam, že celá rakúska LTE sa snažila odovzdať vlaky v Marcheggu s čo najväčším náskokom, aby sa eliminovali následky odklonovej jazdy. Priveľké meškanie vlaku pri spiatočnej ceste by totiž mohlo znamenať zmeškanie času nakládky u odosielateľa, jej odloženie o 3 dni a nabúranie celej logistiky.

 Celá naša „zábava“ začala 10.8.2005 nadránom v Alekšinciach, kde sme asi 10 minút postáli, lebo v Zbehoch mali podľa slov výpravkyne prerušenie zmeny s pohotovosťou na pracovisku. Hoci v GVD ani ZCP žiadna zmienka o výluke dopravnej služby nie je, museli sme čakať – červená je červená. Keď sme sa pohli, márne sme sa nádejali, že chytáme dobrú dieru v grafikone a cez Topoľčany prebehneme do Bošian oproti R 722. Topoľčiansky pán výpravca (škoda ho, po ďalšie razy fungovali Topoľčany na 100%) vyhlásil niečo v tom zmysle, že on už mal za nočnú 19 vlakov a že sa z nás nepo..., a tak sme stáli. Vďaka takému „obrovskému“ citu pre dopravu ďalších cca 40 minút. Tým sme sa dostali do skupiny osobných vlakov a už sme išli ako na kravách – samé státie a križovanie. Keď sme si začali myslieť, že nás už nič horšie nepostihne, prišla stanička Chrenovec. Pred vchodovým návestidlom stúpanie 16 promile a vchodové na Stoj! Výpravkyňa nedostala z Prievidze predhlášku a navyše oproti bežným nákladným vlakom naše rušne nebolo počuť zo vzdialenosti 5 km pred stanicou a tak sa tety prebrali k životu až keď sme húkali od predzvesti návesť Pozor (je tam aj pískač) ale kým postavili vlakovú cestu, tak už sme stáli. Už ste sa niekedy rozbiehali na 16 promile s 1200 tonovým vlakom? To naozaj treba vedieť. Chvalabohu nebolo mokro, ale svietilo slnko. V stanici nás pukli do boku, znovu sme zastavili a čakali na ďalšie križovanie. Ďalej už to bola pohoda, žiadne excesy, perfektná komunikácia cez KD Zvolen s Hronskou Dúbravou a hurá Žiar. Ešte aj cesta späť bola v zásade bez problémov. To sobota 13.8., to bola iná káva. Či to bolo tým dátumom alebo čím ťažko povedať, ale nech sa páči, čítajte. Alekšince budil kontrolný dispečer na dvakrát (prerušenie zmeny s pohotovosťou na pracovisku), skoro pri tom od zlosti vyletel z kože, ďalej pohoda až po Veľké Uherce, kde sme ostali stáť, lebo Zemianske Kostoľany po údajnej dohode so strojmajstrom ZSSK Cargo (áno, áno, dobre čítate!) dali vlaku Stop... ! Čo viac dodať. Niektorí ľudia sa rodia pre veľké činy, niektorí sa narodia rovno ako riaditeľ zemegule. Kým sa veci vyjasnili prešli dve hodiny, sľubný náskok vypršal, prišla skupina osobných vlakov a my sme sa s našim medzištátnym Nex vlakom mohli dať akurát tak vypchať (aj keď - tu by sa dala rozviesť veľmi agresívna diskusia o poradí dôležitosti vlakov).

Naschvál tu neuvádzam bezpočetné množstvo zbytočných zastavovaní (pri jazde oboma smermi), keď výpravcovia často nemali zavádzací telegram a o osobitných jazdných časoch na ktorých sa ich autor toľko narobil ani nechyrovali. Báli sa púšťať nás ďalej na križovanie proti osobným vlakom, zastavovali nás u vchodu, no proste katastrofa. Viete si predstaviť koľko nafty a času navyše nás stálo toto informačné, resp. organizačné zlyhanie? Devínska – Žiar 10,5 hodiny cestovného času a 1000 litrov nafty na 269 km.

Pri jazde 13.8. v smere do DNV došlo v Zem. Kostoľanoch k zaujímavému zážitku, keď nás pani výpravkyňa nepustila ďalej s odôvodnením, že aj tak by sme o dve stanice museli križovať :o))! Bála sa, že si v Oslanoch výhybkár nohy zoderie? V Hlohovci sme súpravu odstavili (Hlohovec super, bez problémov) a išli ďalej „10 cm nad kukuricou“ strojne do Marcheggu pre ďalší Nex. Vlastne išli by sme, keby výpravca v Cíferi nepustil dve minúty pred príchodom nášho Lv vlaku (išiel pre Nex – podľa dps) na jedinú prevádzkovanú traťovú koľaj medzi Výh. Vŕšok a žst. Šenkvice našich priateľov zo ŽDD sypať štrk. Na dve hodiny. Čo sa zastrelíme? Keď ostraváci dosypali, leteli sme do Gänserndorfu pre ďalší Nex, ktorý tam dotiahla elektrika (r. 185 R4C) od Rail4Chem-u. Pri jazde s týmto Nexom smerom do Žiaru (bolo už 14. 8.) v zásade neboli problémy, až na to, že v Jelšovciach nás výpravkyňa zastavila kvôli Op rozkazu (závory) a povedala, že budeme križovať s rýchlikom. Čudne sme sa na ňu pozreli a po piatich minútach si aj ona všimla že R 722 v nedeľu nejazdí...:o). A potom - ešte raz Zemianske Kostoľany. Zastavenie, Op rozkaz a výpravca hovoriaci, že budeme križovať s nákladným vlakom od Prievidze. Pýtam sa ho, kedy príde ten nákladný a on na to, že sa opýta do Novák. Ten domnelý nákladný ešte nebol ani len pohotový na odchod v Prievidzi na nákladnom... Keby som sa nepýtal a nechal to len naňho, ostaneme tam ďalšiu pol hodinu stáť (inak bol v pohode dalo sa s ním normálne porozprávať, ale toto...). Pri ďalšej jazde sme trhali traťové rekordy, pri ktorých nás ale trochu obmedzovala pomáhajúca 770-ka, ktorá síce šliapala dobre, ale museli sme s ňou (keď bola činná) dodržovať okrúhle rýchlostníky (skupina prechodnosti 3). Cestou späť zo Žiaru sme išli v noci, keď už nebolo s čím križovať a tak sme bežali do Hlohovca takmer bez zastavenia. Človek začína lepšie rozumieť výhodám organizovania vozby nákladných vlakov na tzv. nočné skoky. V Hlohovci sme sa spojili s deň predtým odstavenou časťou vlaku a išli sme cez Trnavu až do Rakúska.

 Posledná odklonová jazda sa išla 17. 8. a takmer sme ju neabsolvovali, lebo deň predtým nám prenajatú 770, odstavenú v Devínskej Novej Vsi, chcel ktosi ukradnúť. Našťastie dotyčný nenašiel kľúče od rušňa. Prosto - divoký západ. Keďže z Rakúska sa v tento deň nepodarilo prísť s náskokom, križovali sme po Prievidzu so všetkým, s čím sa len dalo. Pri jazde späť sme išli cez Galantu, lebo medzi Leopoldovom a Brestovanmi bola v noci ničkoľajka. Inak okrem nezvládnutých križovaní (podobne ako už vyššie spomínané) žiadne nové vzrušujúce zážitky.

Na dôvažok pripomínam, že mobilom sme volali do mnohých staníc, do ktorých sme sa blížili a vysvetľovali sme, že sme medzištátny Nex a „ideme rýchlo“, a že je vydaná inštradácia, a že nech sa neboja a nech len stavajú na prechod. Vďaka tomu to bolo len také zlé ako som napísal a nie ešte horšie.

Na záver by som rád čosi vysvetlil tým, ktorí sa na LTE pozerajú trochu cez prsty a čudujú sa dobrej spolupráci LTE s odd. marketingu a manažmentu trás GR a dispečerským aparátom ŽSR ako aj našej vlastnej starostlivosti o každý jeden vlak. Tá spolupráca je vynikajúca, ale nie protekčná – prosto profesionálna. Od nikoho sme nikdy nežiadali nič nad rámec zákona, alebo nebodaj nejakú protekciu. Vždy nám stačilo, keď sa dodržoval zákon o dráhach, dopravný poriadok dráh a interné predpisy prevádzkovateľa dráhy. Len taká spolupráca a starostlivosť aká je doteraz, priniesla LTE možnosť konkurovať kvalitou času dodaja kamiónom. Toto dokáže na Slovensku naozaj málokto. To, že vlaky niektorého iného dopravcu postávajú kade tade a nikomu to až tak veľmi nevadí, to ešte neznamená, že aj nám to bude jedno. Sme malá súkromná firma a potrebujeme si na seba zarobiť, to preto sa toľko staráme o každý vlak. Zákazníkom prinášame niečo, na čo doteraz na železniciach neboli zvyknutí - spoľahlivosť, rýchlosť a kvalitu. A za toto patrí naša vďaka všetkým profesionálom, ktorým záleží na prosperite železníc ako takých.

Foto: Martin Paučo, JBG2, neznámi autori