Sieť ŽSR

ŽSR 180 : Žilina - Košice

Trať



Prehľad tratí

O trati

Číslo trate: ŽSR - 180
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Žilina - Košice
Otvorenie trate: 1870 - 1872
Rozchod: 1 435 mm  
Elektrifikácia: 3 kV =        
Prvé úvahy o výstavbe železnice zo Sliezska cez Žilinu, Liptovský sv. Mikuláš, Poprad a Levoču alebo Spišskú Novú Ves pozdĺž Hornádu do Košíc sledovali zlacnenie dopravy železnej rudy a surového železa z baní a malých železných hút Liptova a Spiša do železiarní v Třinci, lokalizovaných neďaleko zdroja kvalitného čierneho uhlia v ostravsko-karvínskej panve (liptovská, spišská i třinecká železiarska a banská prevádzka patrili vtedy jedinému vlastníkovi - arcivojvodovi Albrechtovi). Možnosť realizácie tohto návrhu študoval už koncom 50. rokov 19. storočia Ludwig Hohenegger, riaditeľ arcivojvodského komorného riaditeľstva v Těšíne s cieľom zlacniť výrobu železa, produkovaného v rámci ním spravovaného riaditeľstva, a dosiahnuť tak zvýšenie jeho konkurencieschopnosti voči železu z Pruska (Ostravsko bolo už od roku 1848 spojené s Pruskom Severnou železnicou cisára Ferdinanda). Predpokladal tiež, že by železnica mohla výrazne zvýšiť produkciu a odbyt uhlia, dobývaného v Karvinej a Dombrovej, i prispieť k mechanizácii jeho ťažby, zabezpečovať tranzitnú dopravu od Tiskej železnice (najmä potraviny, dobytok a drevo) a v neposlednom rade sprístupniť kúpele Smokovec vo Vysokých Tatrách. Pamätný spis z roku 1864 pridal k týmto argumentom ďalší, neskôr veľmi závažný, totiž že Košicko-bohumínska železnica má zabezpečiť monarchii, najmä však Uhorsku a Sedmohradsku, podstatnú časť tranzitnej prepravy medzi Čiernym a Baltickým morom.
 
Kalkulácia nákladov na výstavbu tejto horskej železnice však bola pomerne vysoká. O jej výstavbu preto neprejavila záujem vtedy už stabilizovaná Severná železnica cisára Ferdinanda a realizované neboli ani ďalšie projekty železníc vedených v tomto smere. Azda najďalej sa dostala spoločnosť Tiskej
železnice, ktorá v súlade so svojou koncesnou listinou vymeriavala po roku 1860 trať z Košíc, údolím Hornádu do Popradu a z Obišoviec (Kysaku) až do Haliče. Keď však o stavbu železnice z Košíc do Bohumína prejavilo záujem belgické podnikateľstvo bratov Richeovcov, spoločnosť Tiskej železnice sa svojho prednostného práva pomerne ochotne vzdala a dala dokonca k dispozícii i už vypracované projekty trate Košice - Poprad.
 
Bratia Richeovci získali povolenie na vykonanie prípravných prác v roku 1862. Keď však po ich ukončení žiadali rakúsku vládu o udelenie definitívnej koncesie, nepredpokladali, že i napriek všemožnej podpore Uhorskej dvorskej kancelárie a Uhorskej miestodržiteľskej rady sa budú rokovania o nej tiahnuť niekoľko rokov (pravdepodobnou príčinou tohto zdržiavania bol značný záujem o udelenie štátnej záruky pre novokoncesované železnice). Rakúske ministerstvo obchodu síce 23.11.1864 konštatovalo, že stavbe železnice z Košíc do Bohumína a s odbočkou do Prešova nestojí nič v ceste, ale vláda predložila parlamentu príslušný návrh zákona o koncesii až 30.5.1865. Návrh zákona zaručil Košicko-bohumínskej železnici ročný výnos 2 450 000 zl a dvojročné daňové prázdniny. Zákon bol po dlhšej debate 11.7.1865 schválený. Pretože však ním poskytované výhody
 
koncesionárom nestačili, snažili sa využiť čas do cisárskeho schválenia zákona na jeho ďalšie zvýhodnenie. To sa im aj podarilo, takže keď 26.6.1866 udelil cisár František Jozef I. bratom Richeovcom definitívnu koncesiu, obsahovala štátnu záruku výnosov už vo výške 2 683 200 zl. Koncesia bola udelená na 90 rokov, povolila postaviť železnicu Košice - Bohumín i odbočku Obišovce - Prešov ako jednokoľajnú železnicu s drevenými mostami a stanovila podmienku začať výstavbu do 1 roka a ukončiť ju do 6 rokov od udelenia koncesie.
 
Avšak ani napriek priaznivejším podmienkam sa výstavba plánovanej železnice stále nezačínala. Dôvod bol prozaický - nedostatok finančných prostriedkov. Koncesionári napokon priznali túto skutočnosť a obrátili sa na vládu s petíciou o ďalšie rozšírenie doterajších koncesných zvýhodnení i o pridelenie stavebného preddavku zo štátneho pokladu. Doriešenie tejto žiadosti sa však už stalo záležitosťou nových orgánov štátnej správy, vzniknutých po rakúsko-uhorskom vyrovnaní.

 

Po administratívnom zdržaní, súvisiacom s rakúsko-uhorským vyrovnaním, zohľadnila uhorská vláda petíciu koncesionárov a 22.6.1867 schválila dodatok ku koncesii, ktorým povolila vyplatiť spoločnosti štátny preddavok v objeme 5 mil. zl (to sa malo uskutočniť nákupom 25 000 akcií železnice), zvýšila štátnu záruku na 2 948 300 zl, predĺžila daňové prázdniny z 2 na 9 rokov a súhlasila tiež s vydaním obligácií v dvojnásobku obnosu účastinného kapitálu. Podmienkou realizácie tejto dohody sa - podľa aktualizácie z 13.8.1867 - mal stať dôkaz, že všetky účastiny v celkovej nominálnej výške 19 412 000 zl boli prevedené na pevný účet alebo subskribované a z 30 % preplatené. Koncesia stanovila ukončenie celej stavby na 26.6.1872, pričom na jednotlivých úsekoch sa mala prevádzka začať v termínoch:
 
 Košice - Kysak - Prešov do 1.10.1869
 Žilina - Český Těšín do 1.10.1870
 Žilina - Poprad do 1.10.1871
 Poprad - Kysak do 26. 6.1872
 
Hector Riche, šéf podnikateľstva bratov Richeovcov a súčasne hlavný akcionár, následne zadal celú stavbu sám sebe za paušálnu čiastku 36 mil. zl. Ministerstvo financií takúto zmluvu pochopiteľne pozastavilo (bratom Richeovcom mali byť ešte pred začatím stavby vyplatené značné finančné čiastky). Dňa 13.8.1867 prehlásili preto obaja bratia na ministerstve financií za prítomnosti delegáta uhorskej vlády, že sa vzdávajú svojho koncesionárskeho práva a 31.8.1867 skutočne uzavreli dohodu o prevode koncesie na svojho priateľa André Langrand Dumonceaua, vlastniaceho bruselskú Banque de Credit Foncier et Industriel, ktorý samozrejme zadal stavbu opäť bratom Richeovcom. Banka sa zaviazala, že zabezpečí potrebný kapitál a Richeovci zas, že vybudujú trať za paušálnu cenu a jednotlivé úseky odovzdajú do prevádzky podľa termínov, určených v stavebnom povolení. Túto dohodu však schválila uhorská vláda uznesením z 12.9.1867 iba čiastočne, pričom aj táto čiastočná platnosť bola podmienená: banka musela do 28.2.1868 preukázať, že má k dispozícii pre stavbu potrebnú finančnú čiastku. Vláda ďalej žiadala, aby banka poskytla zo sumy prevzatých akcií zálohu vo výške 30 % (75 % tejto sumy sa malo zložiť v budínskej erárnej pokladni do 15.10.1867 v cenných papieroch a zmenkách, zostávajúcich 25 % do 15.4.1868 v hotovosti; neskôr vláda zvýšila nároky a žiadala zloženie celej sumy v hotovosti).
 
Odpredaj účastín však nebol úspešný. Banka vlastniaca koncesiu nemohla splniť stanovenú podmienku, a preto dňa 29.4.1868 podpísala dohodu so Societé de Credit Foncier et International (iným podnikom A. Langranda), v ktorej súhlasila s tým, aby ich koncesia i obidve doplňujúce dohody prešli na Societé za predpokladu, že prevod odsúhlasí rakúska a súčasne i uhorská vláda. Túto dohodu spolu so stanovami Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ) schválilo Uhorské kráľovské ministerstvo obchodu v dohode s Cisársko-kráľovským rakúskym ministerstvom obchodu nariadením č. 10133 zo dňa 21.8.1868. Finančné pravidlá, ktoré upravovali vzťah železničnej spoločnosti k Societé, prevzatie akcií a poskytovanie záloh na štátom zaručené preddavky úrokov, schválil uhorský minister financií dňa 16.10.1868. Stanovila sa pritom podmienka, že koncesionári do 15.2.1869 preukážu, že majú dostatočný kapitál - 8 mil. zl.
Societé de Credit Foncier et Industriel však túto podmienku napriek všetkému úsiliu nedokázala splniť. Preto sa A. Langrand chtiac-nechtiac musel pustiť do zdĺhavého vyjednávania s viedenskou Anglicko-rakúskou bankou. Rokovania, na ktorých sa účastnila rakúska i uhorská vláda, zástupcovia banky, stavebný podnik Wahrmann, Deutsch a spol. a správna rada KBŽ, sa skončili 21.4.1869. Ich výsledkom bolo prenesenie všetkých koncesných práv na Anglicko-rakúsku banku, odňatie stavby podnikateľstvu bratov Richeovcov a ustanovenie novej správnej rady KBŽ. Banka prevzala rozpracované časti stavby, zorganizovala riaditeľstvo stavby (stavebným riaditeľom sa stal bývalý stavebný inšpektor rakúskej Južnej železnice Wilhelm Reuschler) i Generálne riaditeľstvo železnice (generálnym riaditeľom bol menovaný Arthur Vicomte de Maistre, predtým vrchný inšpektor a zástupca StEG vo Viedni), obe so sídlom v Pešti. V júli 1869 vydala 97 600 akcií za    25 % nominálnej hodnoty (200 zl) a 19.12.1869 zase 25 000 prioritných akcií za 88 % nominálnej hodnoty (tiež 200 zl). Finančné problémy tak boli vyriešené a banka v nákladnej stavbe pokračovala. Hlavným dodávateľom bolo združenie stavebných podnikateľov (Ignác Deutsch a syn, Adolf Tafler, Heinrich Kohner a bratia, bratia Fischlovci, Heinrich Bruhl a syn, Wahrmann a syn       a Friedrich Müller), na ktoré prešli všetky práva a povinnosti konzorcia. Konsolidácia spoločnosti bola zavŕšená 28.2.1870, keď sa uskutočnilo mimoriadne generálne zhromaždenie spoločnosti, aktualizoval sa štatút a bola tiež ustanovená nová správna rada.
 
Košicko-bohumínska železnica bola stavaná ako jednokoľajná (druhá koľaj sa mala položiť iba v prípade, ak príjem na 1 km trate prekročí hodnotu 150 000 zl). Spodok pre dve koľaje bol budovaný len na úseku Vrútky - Český Těšín, kde sa predpokladal rýchly nárast prepravy. Náročný horský terén (41 % trate ležalo v oblúkoch, 88 % na sklone) však kládol na staviteľov i tak vysoké nároky: museli premiestniť asi 17,6 mil. m3 zeminy, vybudovať zárezy a násypy vysoké až 26 m (74 % trate ležalo na násypoch, 26 % v zárezoch), 869 mostov a priepustov a spolu 2200 m tunelov (najdlhšie boli Strečniansky - 524 m, Margeciansky - 431 m a Kraľoviansky - 401 m, ktoré sa budovali so šírkou v úrovni nivelety koľaje 4,4 m a výškou od tejto úrovne 6 m). Šírka hlavy pláne bola na trati 4 m, v úsekoch s opornými múrmi 4,4 m, neskôr bola upravená jednotne na 4,9 m. Najmenší oblúk mal polomer 250 m.
Na trati, ktorej zvršok musel vyhovovať norme MÁV, sa na štrkové lôžko výšky 30 cm položili železné koľajnice dĺžky 6,5 m a hmotnosti 35,5 kg/m, pričom bolo použitých celkom 439 400 dubových, bukových a smrekových podvalov. Koľajnice boli dodávané z Těšína, Teplíc a Vítkovíc, ale i z Belgicka a Anglicka. Mosty na slovenskom úseku mali byť pôvodne stavané ako drevené, stavebný riaditeľ Reuschler tu však presadil železné mosty s mrežovými nosníkmi.
Na rýchlo postupujúcej stavbe pracovalo 935 murárov, 2140 tesárov, 482 kamenárov, 738 minérov, 152 lamačov kameňa a 953 iných remeselníkov. Stavba sa realizovala len pomocou ťažných zvierat, povozov alebo kár a v niektorých obdobiach na stavbe pracovalo súčasne až        17 000 robotníkov. Rýchlosť šla miestami na úkor kvality, a tak pri začatí prevádzky na celej trati ešte neboli hotové všetky prijímacie budovy, ktoré sa dokončovali spolu s inými potrebnými úpravami (napr. stabilizáciou zvršku úseku Žilina - Kysak). Na oneskorené dobudovanie prijímacích budov mala vplyv tiež zmena koncesných podmienok, ktorá spôsobila, že rozostavané drevené budovy museli byť nahradené murovanými. S ohľadom na očakávanú vysokú frekvenciu cestujúcich boli prijímacie budovy v Žiline a Vrútkach ešte počas výstavby podstatne zväčšené.
 
Smerovanie trasy sa menilo už počas projektovania i vlastnej stavby. Najvýznamnejšia zmena sa dotkla západnej časti štrbskej rampy. Spočiatku sa predpokladalo, že železnica povedie z Košíc údolím Hornádu cez Kysak do Popradu a ďalej údolím Čierneho Váhu do Žiliny. Smerovanie z Popradu sa však zmenilo a trať sa premiestnila do údolia Bieleho Váhu, čím sa, za cenu podstatného zvýšenia rozsahu zemných prác, dosiahlo zníženie sklonu v úseku Liptovský Mikuláš - Štrba z pôvodne uvažovaných 20 na 14,3 o/oo a najnepriaznivejší sklon 16,8 o/oo v dĺžke 3,9 km tak bol presunutý na úsek Dětmarovice - Karviná. V Košiciach sa trať napojila na stanicu Tiskej železnice, ktorá z tohto dôvodu musela byť rozšírená (pridalo sa 6 koľají) i predĺžená.
Budovy na trati zodpovedali normám MÁV. Na uhorskom úseku trate sa vybudovalo 37 prijímacích budov, 7 krytých nástupíšť, 28 skladov, 21 nákladísk, 9 remíz rušňov so 41 stániami, jedna hlavná a jedna pobočná dielňa pre opravu vozidiel, 79 stanovíšť výhybkárov, ďalej 10 toční priemeru 12 m a 27 toční priemeru 4,6 m. Na trati, ktorú križovalo úrovňovo 405, nadchodom 4 a podchodom 70 cestných priechodov, bolo 192 strážnych stanovíšť, vybavených zvonkovými návestidlami. Stanice, ktoré boli navzájom spojené Morseovými telegrafnými prístrojmi, krylo spolu 12 návestidiel (11 systému Banovits, 1 systému Schönbach).
 
Prevádzka sa na jednotlivých úsekoch začínala takto:
 Košice - Kysak - Prešov 1. 9.1870
 Bohumín - Český Těšín 1. 2.1871
 Český Těšín - Žilina 8. 2.1871
 Žilina - Poprad 8.12.1871
 Poprad - Spišská Nová Ves 12.12.1871
 Spišská Nová Ves - Kysak 12. 3.1872
 
Náklady výstavby boli celkom 58 237 800 zl, náklady na 1 km trate 179 900 zl. Prevádzka na celej trati sa začala jedným párom zmiešaných vlakov, ktoré vzdialenosť 367 km prekonávali za 13 hodín a 18 minút.
 
Pri začatí prevádzky disponovali KBŽ 32 rušňami (2 ks triedy IIa, 7 ks triedy IIIa a 23 ks triedy IIIb), 72 osobnými vozňami (z ktorých bolo 24 IV. triedy), 2 poštovými, 749 nákladnými (z toho 210 krytých, 107 otvorených, 20 klanicových, 372 na prepravu uhlia, 40 na prepravu dobytka) a 5 pomocnými vozňami. Na odpratávanie snehu slúžilo 5 snehových pluhov.
 
Prevádzku uhorských tratí zabezpečovalo Prevádzkové riaditeľstvo v Košiciach, rakúskych tratí zas Prevádzkové riaditeľstvo v Českom Těšíne.
 

Prílohy


Cestovné poriadky


PDF  » GVD 1938 leto PDF 4 013 kB 28.3.2009 20:17
PDF  » GVD 1941 leto Bratislava - Žilina - Vrútky PDF 5 412 kB 26.4.2009 16:43
PDF  » GVD 1941 leto Vrútky - Kysak PDF 1 973 kB 26.4.2009 18:55
PDF  » GVD 1950 leto PDF 4 091 kB 16.6.2010 20:11
PDF  » GVD 1958 / 1959 PDF 5 006 kB 25.6.2010 17:23
PDF  » GVD 1968 / 1969 PDF 6 275 kB 14.1.2009 18:03
PDF  » GVD 1976 / 1977 PDF 7 392 kB 14.1.2009 18:16
PDF  » GVD 1979 / 1980 PDF 6 091 kB 27.6.2010 20:36
PDF  » GVD 1982 / 1983 PDF 8 160 kB 3.7.2010 19:51
PDF  » GVD 1988 / 1989 PDF 7 994 kB 14.1.2009 18:43
PDF  » GVD 1989 / 1990 PDF 8 231 kB 5.7.2010 10:00
PDF  » GVD 1990 / 1991 PDF 6 338 kB 5.7.2010 15:28
PDF  » GVD 1995 / 1996 PDF 11 859 kB 17.4.2011 12:21
PDF  » GVD 1996 / 1997 PDF 11 749 kB 10.4.2011 15:05
PDF  » GVD 1997 / 1998 PDF 13 894 kB 5.6.2011 14:17
PDF  » GVD 1998 / 1999 PDF 10 997 kB 14.1.2009 19:06
PDF  » GVD 1999 / 2000 PDF 13 685 kB 16.10.2011 16:59
PDF  » GVD 2000 / 2001 PDF 12 691 kB 23.10.2011 20:38
PDF  » GVD 2001 / 2002 PDF 12 321 kB 29.5.2011 13:17
PDF  » GVD 2008 / 2009 PDF 654 kB 27.12.2008 9:43


Mapy a nákresy


JPG  » 3D model Bujanovského tunela JPG 407 kB 14.2.2010 15:09


Ostatné prílohy


PDF  » TTP Košice - Kraľovany PDF 398 kB 27.12.2008 9:43
PDF  » TTP Košice - Kraľovany. 6. zmena PDF 393 kB 16.3.2010 9:55
PDF  » TTP Kraľovany - Žilina PDF 262 kB 27.12.2008 20:15
PDF  » TTP Kraľovany - Žilina, 4. zmena PDF 261 kB 16.3.2010 9:41
PDF  » TTP Kraľovany - Žilina, 5. zmena PDF 239 kB 21.7.2010 12:02
PDF  » TTP Odbočka Potok - Žilina Teplička - odb. Váh, 5. zmena PDF 82 kB 21.7.2010 12:04
PDF  » TTP Varín - Žilina Teplička - odb. Váh, 5. zmena PDF 85 kB 21.7.2010 12:05

Objekty (104)

Km TTP Km KCP Objekt Typ
98,750 0,000 Železničná stanica  Košice ŽST
102,746 4,000 Zastávka  Ťahanovce Zastávka
104,000   Tunel  Ťahanovský tunel Tunel
105,800   Most / viadukt  Kostoľany nad Hornádom I. Most
107,316 9,000 Železničná stanica  Kostoľany nad Hornádom ŽST
112,407 14,000 Zastávka  Trebejov Zastávka
114,434 16,000 Železničná stanica  Kysak ŽST
115,700   Odbočka  Kysak výhybka číslo. 35/36 Odbočka
117,774   Most / viadukt  Kysak - Veľká Lodina I. Most
118,702   Most / viadukt  Kysak - Veľká Lodina II. Most
121,080 23,000 Zastávka  Veľká Lodina Zastávka
123,758 26,000 Železničná stanica  Malá Lodina ŽST
125,287   Most / viadukt  Ružínsky viadukt Most
125,800 28,000 Zastávka  Ružín Zastávka
126,406   Výhybňa  Ružín výhybňa Výhybňa
126,475   Tunel  Ružínsky tunel Tunel
127,005   Tunel  Bujanovský tunel Tunel
130,000   Tunel  Margecanský tunel (5.11.1955) Tunel
130,470   Most / viadukt  Margecany zastávka most Most
131,294 33,000 Železničná stanica  Margecany zastávka ŽST
132,600   Odbočka  Margecany odbočka na Červenú Skalu Odbočka
133,402 35,000 Železničná stanica  Margecany ŽST
135,076   Most / viadukt  Margecany ponad Hornád Most
138,896 40,000 Zastávka  Kluknava Zastávka
141,020 42,000 Zastávka  Richnava Zastávka
144,089 45,000 Železničná stanica  Krompachy ŽST
145,008   Most / viadukt  Krompachy 1 Most
145,733   Most / viadukt  Krompachy 2 Most
146,000   Most / viadukt  Krompachy 3 Most
150,886 53,000 Železničná stanica  Spišské Vlachy ŽST
155,336 57,000 Zastávka  Olcnava Zastávka
155,501   Vlečka  Olcnava vlečka kameňolom Vlečka
155,730   Most / viadukt  Olcnava 1 Most
155,961   Most / viadukt  Olcnava 2 Most
157,855 59,000 Zastávka  Vítkovce Zastávka
159,114 60,000 Zastávka  Chrasť nad Hornádom Zastávka
159,829   Most / viadukt  Chrasť nad Hornádom 1 Most
160,353   Most / viadukt  Chrasť nad Hornádom 2 Most
161,692 63,000 Zastávka  Matejovce nad Hornádom Zastávka
164,516 66,000 Železničná stanica  Markušovce ŽST
168,454 70,000 Zastávka  Teplička nad Hornádom Zastávka
169,810   Vlečka  Spišská Nová Ves, vlečka-PILVUD Vlečka
173,290 75,000 Železničná stanica  Spišská Nová Ves ŽST
175,961 78,000 Zastávka  Smižany Zastávka
179,945 82,000 Zastávka  Spišské Tomášovce Zastávka
181,361 83,000 Zastávka  Letanovce Zastávka
185,953 88,000 Železničná stanica  Vydrník ŽST
188,033   Tunel  Štiavnický Tunel
188,520   Nadjazd  Spišský Štiavnik - nadjazd Nadjazd
188,680 91,000 Zastávka  Spišský Štiavnik Zastávka
193,686 96,000 Zastávka  Gánovce Zastávka
199,390 101,000 Železničná stanica  Poprad - Tatry ŽST
206,541 108,000 Železničná stanica  Svit ŽST
210,725 112,000 Zastávka  Lučivná Zastávka
215,367 117,000 Zastávka  Štrba zast. Zastávka
218,315 120,000 Železničná stanica  Štrba ŽST
224,700 126,000 Nákladisko / Zastávka  Važec Nak./zast.
225,000   Vlečka  Važec odbočná výhybka č.4 Vlečka
230,581 132,000 Železničná stanica  Východná ŽST
241,443 143,000 Železničná stanica  Kráľová Lehota ŽST
246,542 148,000 Železničná stanica  Liptovský Hrádok ŽST
247,092   Most / viadukt  Belá Most
249,887 151,000 Zastávka  Podtureň Zastávka
250,089   Hlásnica  Topoľ Hlásnica
250,089   Priecestie  Podtureň v km 250,089 Priecestie
251,327   Most / viadukt  Podtureň Most
253,694   Most / viadukt  Okoličné - most cez Smrečianku Most
253,694 155,000 Zastávka  Okoličné Zastávka
257,590 159,000 Železničná stanica  Liptovský Mikuláš ŽST
264,403   Výhybňa  Paludza Výhybňa
268,018 169,000 Zastávka  Liptovské Vlachy Zastávka
272,077 177,000 Železničná stanica  Liptovská Teplá ŽST
275,512 182,000   Lisková Výh / Zast
276,872   Priecestie  Lisková v km 276,872 Priecestie
280,353 185,000 Železničná stanica  Ružomberok ŽST
282,607 187,000 Zastávka  Ružomberok - Rybárpole Zastávka
285,723 190,000 Zastávka  Hrboltová Zastávka
289,659   Železničná stanica  hlásnica Komjatná ŽST
290,820 195,000 Zastávka  Švošov Zastávka
293,133 198,000 Železničná stanica  Lubochňa ŽST
295,128 200,000 Zastávka  Stankovany Zastávka
298,400   Most / viadukt  Kraľovany ponad Oravu Most
298,571 203,000 Železničná stanica  Kraľovany ŽST
300,400   Tunel  Kraľovanský tunel Tunel
302,237 207,000 Zastávka  Šútovo Zastávka
304,186 209,000 Zastávka  Krpeľany Zastávka
305,330   Most / viadukt  Krpeľany most Most
307,985 212,000 Železničná stanica  Turany ŽST
311,866 216,000 Železničná stanica  Sučany ŽST
314,963 219,000 Železničná stanica  Vrútky nákladná stanica ŽST
315,519   Priecestie  Vrútky v km 315,519 Priecestie
316,679 221,000 Železničná stanica  Vrútky ŽST
319,858   Zastávka  Vrútky zast. Zastávka
322,800   Tunel  Strečno I. Tunel
323,700   Tunel  Strečno II. Tunel
323,700   Tunel  Strečno III. Tunel
324,300   Most / viadukt  Strečno Most
326,004 230,000 Zastávka  Strečno Zastávka
327,695   Odbočka  Potok Odbočka
329,374 234,000 Železničná stanica  Varín ŽST
333,300   Odbočka  Váh Odbočka
334,122 239,000 Zastávka  Teplička nad Váhom Zastávka
336,000   Most / viadukt  Žilina - Varín Most
337,632 242,000 Železničná stanica  Žilina ŽST

Filmy (76)

Počet filmov: 76     Stránky s filmamy: / 4    

Řada 131 na Spiši Video v HD kvalite

5.9.2014 10:00,   » mikoCZ,   YouTube,   dĺžka: 04:00
Při našem pobytu na Spiši jsme jedno odpoledne věnovali řadě, která v ČR není k vidění a pokud, tak maximálně kolem Ostravy. Video zachycuje několik nákladních vlaků vedených touto řadou v okolí Spišské Nové Vsi.
85%

Vlaky v okolí Štrby Video v HD kvalite

3.9.2014 10:00,   » trs2004,   YouTube,   dĺžka: 08:43
Natočeno dne 30.6.2014 mezi stanicemi Štrba zastávka - Štrba. Video ze série LÉTO 2014. TTP v roce 2014
82%

Podbíjanie PT UNIMAT 09-16/4S GJW Varín-Vrútky Video v HD kvalite

24.5.2014 18:00,   » Matias,   YouTube,   dĺžka: 02:26
Podbíjanie PT UNIMAT 09-16/4S GJW - KRŽZ Varín-Vrútky.
87%

Vlaky v žst. Poprad-Tatry, 18.12.2013 Video v HD kvalite

15.2.2014 10:00,   » poiree,   YouTube,   dĺžka: 17:33        Diskusia: 2
Zostrih videí vlakov zo železničnej stanice Poprad-Tatry dňa 18.12.2013. Železničná stanica Poprad-Tatry leží na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati č. 180 Košice -- Žilina. Zo stanice odbočuje trať č. 185 do Plavča. Stanica Poprad-Tatry je východzou stanicou trate TEŽ č. 183 do Starého Smokovca a Štrbského Plesa.
79%

Nákladný vlak v železničnej stanici Štrba Video v HD kvalite

24.1.2014 18:00,   » poiree,   YouTube,   dĺžka: 02:49        Diskusia: 2
Video nákladného vlaku v železničnej stanici Štrba. Nákladný vlak najprv prichádza do stanice Štrba, na čele vlaku je elektrická lokomotíva ZSSK Cargo - Dvojička 131.089+131.090 a na postrku je ESo 363.095 rovnakého dopravcu ktoré pomáha vlaku prekonať Štrbskú rampu. Vlak zastavuje v stanici a postrkové ESo je odpojené zo súpravy ktorá odchádza smerom na Žilinu. ESo sa po krátkej prestávke vracia späť smerom na Poprad. ESo takto pracuje po celý deň.
77%

ZSSK Cargo rušeň r. 183 v nákladným vlakom, Ružín Video v HD kvalite

14.1.2014 18:00,   » Til,   YouTube,   dĺžka: 00:37
Nákladný vlak vedený elektrickým rušňom radu 183 ZSSK Cargo prechádza mostom ponad vodnú nádrý Ružín.
85%

Exkurzia v železničnej stanici Žilina-Teplička - 9. narodeniny VLAKY.NET Video v HD kvalite

18.8.2013 10:00,   » MAYO,   YouTube,   dĺžka: 01:12:01
Ani začiatok mája v roku 2013 nebol výnimkou v tom, že prvá májová sobota patrila mimoriadnej jazde vlaku a oslave výročia založenia internetového magazínu VLAKY.NET. V roku 2013 to bolo v poradí už deviate výročie a našim zámerom bolo opäť ponúknuť niečo iné, niečo nové. Bola to síce opäť jazda po trati, kadiaľ pravidelné osobné vlaky bežne nechodia, avšak bola to nová železničná trať kde v minulosti osobné vlaky pravidelne ani nechodili.
85%

Parným vlakom na trase Praha - Telgárt - Margecany - Praha Video v HD kvalite

4.6.2013 10:00,   » fanda_cd,   YouTube,   dĺžka: 26:13        Diskusia: 2
Velká pětidenní parní jízda 8.-12.5. 2013 ve směru Praha - Hradec - Ramzová - Vrútky - Kremnica - Zvolen - Telgárt - Margecany - Vrútky - Olomouc - Praha s lokomotivami 475.179, 475.196, 464.102.
90%

IC 502 GERLACH odchádza z žst.Košice a prichádza do žst. Kysak Video v HD kvalite

28.4.2013 18:00,   » žehlička56,   YouTube,   dĺžka: 01:36
Po 2. hlavnej koľaji odchádza zo železničnej stanice Košice IC 502 Gerlach v čele s HDV 350.004-8 ZSSK, a vchádza na 3. koľaj do železničnej stanice Kysak smer žst. Margecany.
39%

730.617 ŽSR v čele pracovného vlaku opúšťa Varín smer Vrútky Video v HD kvalite

7.4.2013 18:00,   » albatros347,   YouTube,   dĺžka: 01:54
Motorový rušeň 730.617-8 ŽSR na čele súpravy pre pokládku koľajníc opúšťa Varín smer Vrútky dňa 11.5.2012.
61%

Osobný vlak z Prešova v čele 460.058 ZSSK v žst. Kysak Video v HD kvalite

3.4.2013 18:00,   » žehlička56,   YouTube,   dĺžka: 01:25
Do žst. Kysak vchádza na 6. koľaj osobný vlak z Prešova, vedený EMJ 460.058-1 ZSSK ktorý tu konči jazdu. Po 15 minútach sa opäť vypraví do žst. Prešov..
51%

131.024 +0131.023 ZSSK Cargo pri teplárni Žilina Video v HD kvalite

25.3.2013 18:00,   » albatros347,   YouTube,   dĺžka: 01:16
Rozbeh uholného vlaku do Košíc pri teplárni Žilina, na konci súpravy prevážaná jednotka 307.006 + 211.006 Litovských železníc.
84%

Rušňový vlak ZSSK Cargo prechádza cez zastávku Strečno Video v HD kvalite

10.3.2013 18:00,   » signalista,   YouTube,   dĺžka: 00:42
Rušňový vlak motorových rušňov ZSSK Cargo smerujúci do Vrútok prechádza cez zastávku Strečno, dňa 27.1.2013.
82%

Nákladný vlak ZSSK Cargo pri Strečne Video v HD kvalite

6.3.2013 18:00,   » signalista,   YouTube,   dĺžka: 00:24
Nákladný vlak ZSSK Cargo v čele s dvojicou motorových rušňov radu 756 sa blíži k zastávke Strečno v smere od Vrútok. Dňa 27.1.2013.
80%

Ex 120 Košičan vychádza z tunela Strečno III. Video v HD kvalite

4.3.2013 18:00,   » signalista,   YouTube,   dĺžka: 00:23
Ex 120 Košičan vychádza z tunela Strečno III., dňa 27.1.2013.
84%

Nákladný vlak vychádza z tunela Strečno III. Video v HD kvalite

1.3.2013 18:00,   » signalista,   YouTube,   dĺžka: 00:34
Nákladný vlak vychádza z tunela Strečno III. a smeruje k zastávke Strečno, dňa 27.1.2013.
64%

Rýchlik a osobák na zastávke Ťahanovce Video v HD kvalite

22.2.2013 18:00,   » žehlička56,   YouTube,   dĺžka: 01:58        Diskusia: 1
Cez zastávku Ťahanovce prechádza R 441 Excelsior v čele s HDV 163.054-0 smer žst. Košice. Z opačného smeru prichádza na zastávku Ťahanovce osobný vlak v čele s HDV 163.117-5 smer žst. Kostoľany nad Hornádom.
70%

Stretnutie osobných vlakov na zastávke Strečno Video v HD kvalite

19.2.2013 18:00,   » signalista,   YouTube,   dĺžka: 00:39
Stretnutie Os 7846 smerujúceho do Žiliny a Zr 1851 smerujúceho do Zvolena v Strečne 27.1.2013
70%

Osobný vlak vchádza do zastávky Ťahanovce Video v HD kvalite

28.1.2013 18:00,   » žehlička56,   YouTube,   dĺžka: 00:55
Na zastávku Ťahanovce po 1. koľaji prichádza osobný vlak smer žst. Košice. Na konci osobného vlaku je privesené HDV 754.055-2 ZSSK.
62%

Nehodová udalosť Teplička nad Váhom 03,01,2013.mpg

24.1.2013 10:00,   » Bubak1,   YouTube,   dĺžka: 02:22
Zábery z následkov nehody nákladného vlaku v Tepličke nad Váhom zo dňa 3.1.2013.
70%

Články (173)

Počet: 173     Stránky so správami: / 9    

Rozlúčka s rokom 2016 na Orave

17.12.2016 8:00, Zdroj: Spolok Výhrevne Vrútky
Všetkých priateľov Spolku Výhrevne Vrútky a priaznivcov železničných historických vozidiel pozývame na rozlúčkovú jazdu nostalgickým vlakom z Vrútok na Oravu, ktorá sa uskutoční v piatok 30. decembra 2016. Pokračovanie...  Diskusia: 8

Mikulášska parná jazda s „papagájom“

27.11.2016 8:00, Zdroj: Klub železničných historických vozidiel
Klub železničných historických vozidiel v spolupráci s mestom Svit a umeleckou školou Fantázia pozýva všetkých na Mikulášsku parnú jazdu s „papagájom“. Historický vlak v čele s parným rušňom 477.013 pôjde v sobotu 3. decembra 2016 na trase Svit - Poprad-Tatry - Kežmarok a späť. Pokračovanie...  Diskusia: 11

Jake buľi margecanske fajnoty Správa obsahuje fotogalériu

25.10.2016 8:00, Autor: Ondrej Krajňák
Ta fajne buľi, ľem kebi cali dzeň ňeľapalo. Rok ubehol a opäť sa v Margecanoch konala pekná akcia. V tomto roku sa niesli Margecianske fajnoty aj v duchu okrúhleho výročia trate Margecany - Červená Skala. Pred 80 rokmi začali premávať vlaky údolím Hnilca. O histórii tejto krásnej trate sa dočítate na mnohých internetových stránkach aj v iných zdrojoch. Pokračovanie...  Diskusia: 14

Margecianske fajnoty a 80 rokov trate Margecany - Červená Skala

8.10.2016 8:00, Zdroj: Klub historických koľajových vozidiel
Okrúhle výročie jednej z našich najkrajších železničných tratí môžete osláviť nostalgickou jazdou v nedeľu 16. októbra. Na trase Košice – Margecany - Gelnica – Mníšek nad Hnilcom a späť vypravia organizátori historické motoráky pre verejnosť aj pozvaných hostí. Spestrením slávnostnej jazdy bude tiež bohatý program druhého dňa folklórno–gurmánskeho festivalu Margecianske fajnoty. Pokračovanie...  Diskusia: 16

Zimný fotovýlet

3.2.2016 8:00, Autor: Ing. Igor Molnár
Dnes je tomu presne rok čo Perinbaba poriadne ponatriasala svoje periny a na Košice a blízke okolie spustila biele vločky. Tie nádherne vybielili zimnú krajinu. Táto zima je na snehovú prikrývku skúpa a ak aj nasneží, tak vzápätí teploty stúpnu nad nulu a sneh sa rýchlo roztopí. Poďme sa teda pozrieť ako to bolo pred rokom. Pokračovanie...  Diskusia: 23

Pozvánka na rozlúčku s rokom 2015

26.12.2015 8:00, Autor: Členovia Spolku Výhrevne Vrútky, Zdroj: Spolok Výhrevne Vrútky
Členovia Spolku Výhrevne Vrútky pozývajú všetkých priaznivcov železničných historických vozidiel na tradičnú rozlúčkovú jazdu s rokom 2015. Jazda nostalgického vlaku z Vrútok na Oravu sa uskutoční v stredu 30. decembra 2015. Pokračovanie...  Diskusia: 3

Ako chutili „Margecianske fajnoty“ Správa obsahuje fotogalériu

24.10.2015 8:00, Autor: Ondrej Krajňák
Na tomto mieste sa 13.10.2015 písalo: Na neobyčajný, ale veľmi populárny festival tradičnej slovenskej kuchyne, remesiel a folklóru - Margecianske fajnoty - sa môžete odviezť historickým vláčikom z Košíc až do Margecian, Gelnice a späť. Jazdu pripravil Klub historických koľajových vozidiel z Košíc, ktorý pozýva zažiť pravú dedinskú zábavu, okoštovať tradičnú východniarsku kuchyňu a odviesť sa nostalgickým vlakom. Pokračovanie...  Diskusia: 10

Historickým vláčikom na „Margecianske fajnoty“

13.10.2015 8:00, Autor: Zuzana Lehotská, Zdroj: KHKV
Na netradičný festival tradičnej slovenskej kuchyne, remesiel a folklóru – Margecianske fajnoty - sa môžete odviezť v sobotu 17. októbra o 11:45 hod. nostalgickým vlakom z Košíc až do Margecian a späť. Jazdu pripravil Klub historických koľajových vozidiel z Košíc, ktorý pozýva zažiť pravú dedinskú zábavu a ochutnať tradičnú východniarsku kuchyňu. Pokračovanie...  Diskusia: 9

Ako prebieha rekonštrukcia železničnej stanice Košice Správa obsahuje fotogalériu

19.5.2015 8:00, Autor: Milan Weinwurm
II. etapa uvažuje s celkovou zmenou dispozície prednej fasády. Objekt sa na prízemí od pravého vchodu v prednej časti rozšíri smerom na juh po predajňu Lidl. Zo západnej strany sa objaví nákladný výťah a únikové schodisko. Objekt „šošovky“ na treťom podlaží bude presahovať ponad strechu druhého, kde bude podopieraný sústavou oceľových šikmých stĺpov. Pokračovanie...  Diskusia: 27

33 obrazov z cesty na „ďaleký východ“ Správa obsahuje video

10.5.2015 8:00, Autor: Helmut Böhme
Ako už v minulosti, aj tejto jari som sa s manželkou vybral stráviť týždeň dovolenky na východnom Slovensku, odkiaľ ona pochádza. Ja samozrejme so zámerom využiť cesty z metropoly Saska do tej východoslovenskej aj naspäť na realizovanie svojich železničných zámerov, nehovoriac o niekoľkých výletoch z miesta nášho pobytu na okolité trate. Pokračovanie...  Diskusia: 51

Ako som bol „Katku“ prebúdzať Správa obsahuje fotogalériu

1.5.2015 8:00, Autor: Ondrej Krajňák
Prebúdzanie Katky a s tým spojená Rušňoparáda má už pätnásťročnú tradíciu. Ja na túto akciu chodievam nepravidelne. Idem vtedy, keď je tam niečo nové, pre mňa zaujímavé. Davy ľudí a takmer nemožné fotografovanie mi nejako nevoňajú. Tohoročnú akciu som navštívil hlavne preto, lebo zo Sečoviec išiel v sobotu 18.4.2015 mimoriadny vlak do Košíc. Pokračovanie...  Diskusia: 21

Železničná stanica Kysak Správa obsahuje video Správa obsahuje fotogalériu

7.4.2015 8:00, Autor: Milan Weinwurm
Dedina Kysak vznikla pravdepodobne po roku 1289. Z listiny z roku 1289 o rozdelení majetku Petra z Drienova medzi jeho 5 synov, kde najstarší syn Juraj dostal medzi iným aj územie dnešného Kysaku, sa ešte v tom čase nespomína obec. Prvá zmienka o Kysaku je v listine o deleni hradu a panstva Drienov medzi potomkov Juraja v roku 1335 pod menom Kuzek. Pokračovanie...  Diskusia: 19

Železničná stanica Kostoľany nad Hornádom Správa obsahuje video Správa obsahuje fotogalériu

28.3.2015 8:00, Autor: Milan Weinwurm
Dejiny obce Kostoľany nad Hornádom sú bohaté a siahajú až do obdobia praveku, konkrétne do mladšej doby kamennej – neolitu, z ktorého sa na kostolnom návrší našli v roku 1951 kamenné fragmenty (nástroje) ľudu bukovohorskej kultúry, ktorý obýval toto územie pred 5 000 rokmi. Oveľa známejšie sú dejinné udalosti z novších dôb. Pokračovanie...  Diskusia: 12

Rušňové depo Košice pod drobnohľadom Správa obsahuje video Správa obsahuje fotogalériu

8.3.2015 8:00, Autor: Milan Weinwurm
Prvé depo na údržbu a zbrojenie parných rušňov bolo na úrovni prvej historickej stanice naproti výpravnej budovy za nástupišťami. Kedy bolo postavené súčasné depo, neviem zistiť. Na rušňoch je potrebné po ich návrate z trate vykonať prehliadku, opraviť prípadne vzniknuté poruchy, ošetriť a vyzbrojiť ich pred ďalšou prevádzkou. Pokračovanie...  Diskusia: 37

Jeden pekný slnečný deň pod Tatrami Správa obsahuje fotogalériu

19.2.2015 8:00, Autor: Ondrej Krajňák
Sledujúc počasie na internete, na stránkach SHMÚ, rozhodol som sa, že si urobím výlet do Štrby. Takýto okamih nastal v sobotu 7.2.2015. „Aladin“ na stránkach SHMÚ ukázal, že v tento deň bude pod Tatrami pekne, slnečno. Tak som si zbalil potrebné „nádobíčko“ a v sobotu ráno o siedmej som sa viezol autobusom do Košíc, aby som vlakom R 604 Dargov mohol o 8:14 vycestovať pod naše veľhory. Pokračovanie...  Diskusia: 31

KRŽZ Varín – Vrútky ako téma diplomovej práce

1.2.2015 8:00, Autor: Peter Bado
Nepretržité výluky spojené s komplexnou rekonštrukciou železničného zvršku v úseku Varín – Vrútky patrili k tým zásadnejším na sieti ŽSR v roku 2014. Nakoľko je tento medzistaničný úsek jedným z najdlhších a súčasne najzaťaženejších, ich vplyv na dopravu bol pomerne značný. Prirodzene sa tak natíska otázka – mohli byť práce vykonané rýchlejšie? Pokračovanie...  Diskusia: 51

Do Bratislavy štátnym vlakom zadarmo, späť na východ súkromným za peniaze Správa obsahuje fotogalériu

30.12.2014 8:00, Autor: Ondrej Krajňák
Mesiac po vypuknutí bezplatného cestovania pre určité skupiny občanov vo vlakoch ZSSK, som sa vybral aj ja vyskúšať cestovanie zadarmo. Cestu som si naplánoval tak, že do Bratislavy pocestujem nočným vlakom spoločnosti ZSSK z Trebišova a naspäť sa vrátim IC vlakom súkromného dopravcu RegioJet do Košíc. Chcel som si vyskúšať súkromný vlak a tak trochu aj porovnať rozdiely. Pokračovanie...  Diskusia: 56

Mikuláš s „papagájom“ v Poprade, Svite a Kežmarku

17.11.2014 8:00, Zdroj: KŽHV Poprad
Klub železničných historických vozidiel Poprad v spolupráci so základnou organizáciou Únie žien Slovenska Svit-Podskalka a Miroslavom Škvarekom pozýva všetkých na mikulášsku parnú jazdu s papagájom 477.013. Jazda mimoriadneho historického vlaku sa uskutoční v sobotu 6.12.2014 na trase Poprad-Tatry - Svit - Poprad-Tatry - Kežmarok - Poprad-Tatry - Svit - Poprad-Tatry. Pokračovanie...  Diskusia: 15

S papagájom do Dobšinskej Ľadovej Jaskyne a Červenej Skaly

18.9.2014 8:00, Zdroj: Klub železničných historických vozidiel
Klub železničných historických vozidiel pre vás pripravil možnosť odviezť sa na trase Poprad - Spišská Nová Ves - Margecany - Dobšinská Ľadová Jaskyňa - Červená Skala a späť historickým vlakom ťahaným parnou lokomotívou 477.013 a historickým motorovým rušňom T 466.0254. Historické vlaky prejdú aj známou Telgártskou slučkou a mnohými tunelmi a viaduktmi na tejto železničnej trati. Pokračovanie...  Diskusia: 14

Jarný deň na koľajach Správa obsahuje fotogalériu

22.8.2014 8:00, Autor: Ondrej Krajňák
V apríli ma môj brat pozval na výlet do Banskej Štiavnice. Ja som už bol síce prihlásený na narodeninovú jazdu VLAKY.NET, ale neodmietol som a šiel som. Išiel som, lebo plán jeho výletu sa mi páčil. Do Hronskej Dúbravy, odkiaľ sa ide do Banskej Štiavnice, naplánoval cestovať z Vrútok po trati 171 cez Kremnicu. Výlet naplánoval na pracovný deň – na stredu 30. apríla 2014. Pokračovanie...  Diskusia: 7

Diskusia (18)

Ak chceš pridať diskusný príspevok, musíš byť prihlásený.

» Pridaj príspevok s obrázkom

Počet: 18    
» michal521 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 0 30.4.2016 13:55
RE: ŽSR - 180

Chcel by som len podotknut na malicky detail v objektoch nieje pridany zeleznicny most medzi Trebejovom a Kysakom

» Addams Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
SPRÁVCA SEKCIE
Príspevky: 6 864 19.12.2010 23:22
Kostoľany n/Hornádom: nebezpečné nástupište

http://www.dailymotion.com/video/xg753z_kostoyany-n-hornadom-nebezpeyne-nastupiyte_news

2010_12_19/19:34 h. Televízne noviny
Markíza

» Vojtech Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 0 17.8.2009 16:55
RE: ŽSR - 180

Kvalitní trat zejmena pretože je hlavná a je potreba ji modernizovat.

» Kiko128 Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 0 24.7.2009 19:59
RE: ŽSR - 180

Od krásy trat :D hlavne pod tatrami :D heh

» Maťko Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 2 973 20.7.2009 22:01
RE: ŽSR - 180

320pepánku,
poznám Vrútky skoro jak svoje boty, osobnú staničku, nákladnú staničku, "ČSD" staničku, Priekopu zastávku, Dubnú skalu zastávku ... ale Vrútky zastávka... to som teda nepočul nikdy...

» 320pepanek Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 0 11.6.2009 21:13
RE: ŽSR - 180

kde sa presne nachádza tá stanica Vrútky, zast. ??? Vďaka

» dawid Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 0 24.5.2009 16:40
RE: ŽSR - 180

bývalý názov stanice Svit boli Batizovce

» rk_kn. Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 11 596 15.4.2009 17:48
Svit mal ešte začiatkom 60. rokov min. storočia

mechanické návestidlá a nedokončenú Baťovu stan. budovu. Neviem kedy ju dokončoli, a presťahovali sa na severnú stranu od trate. Ja som začínal ešte v starej malej, na strane od mesta. Už vtedy sa spomínalo, že budú robiť reléovku a AB. Ale ako vidím, nedotiahlo sa to do konca.

» Maťko Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 2 973 20.12.2005 7:12
RE: ŽSR - 180

Novota - žiadne nové zabezpečovacie zariadenie v žst.Svit, v 21. storočí, na jar roku pána 2006, železnice započnú generálnu opravu drôtovodov... Takže vzhľadom na to, v akom stave sa dnes toto zariadenie nachádza, môžeme konštatovať, že sa ŽSR pustili zaujímavým smerom. V Púchove sa spúšťala posledná reléovka na sieti. Odvtedy sa mali realizovať len elektronické stavadlá. ...
A dožili sme sa toho, že na hlavnom ťahu sa v roku 2006 bude robiť prakticky nová elektromechanika - po pravde len jej machanická časť.

» Maťko Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 2 973 22.11.2005 14:39
RE: ŽSR - 180

Tak, dovtedy sa chodí po vodu, kým sa ucho neodtrhne... V ŽST Svit sa po 50 rokoch porúčajú drôtovody od stavadiel k výhybkám !!! Za tie roky sa do staničky a jej zabzar neinvestovala ani koruna a tak to dopadlo - zariadenie je v havarijnom stave a je potrebné ho odstaviť. Takže začneme jazdiť na hlavnom ťahu na kľúče... Zainteresovaní vedia, čo to znamená. Možno sa však kompetentní zobudia, zabezpečia a bude elektronické stavadielko . Necháme sa prekvapkať...

» Addams Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
SPRÁVCA SEKCIE
Príspevky: 6 864 8.10.2005 1:38
RE: ŽSR - 180

Ďalšie info o trati Košice - Kysak : http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h180-4.htm

Ďalšie info o trati Kysak - Margecany - Spišské Vlachy - Spišská Nová Ves: http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h180-3.htm

Ďalšie info o trati Spišská Nová Ves - Poprad-Tatry: http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h180-2.htm

Ďalšie info o trati Poprad-Tatry - Štrba - Liptovský Mikuláš - Ružomberok - Kraľovany - Vrútky - Žilina: http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h180-1.htm

» rk_kn. Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 11 596 6.10.2005 19:17
RE: ŽSR - 180

Pri príležitosti 50 rokov začatia prevádzky elektrickej trakcie na trati uverejnila web stránka www.zelpage.cz od autora M. Hanzala dňa 4.10.2005. Podrobne rozpisuje počiatky, históriu a aj problémy a súčasnosť tejto trate. Bohužiaľ, musím kritizovať, že na našej stránke túto udalosť nikto nespomína !

» FOLKLORISTA Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 78 26.9.2005 8:43
RE: ŽSR - 180

Cestoval som vo stvrtok 22.9. R 605 a v zst TURANY vlak zastal a cakal kvoli vyluke smer KRALOVANY pokial pride nakladny vlak a hned za nim IC 404 (islo sa po 1 kolaji TURANY - KRALOVANY).

Kedze piamo na stanici blizko 1 kolaje je HOSTINEC tak nam to pri poldecakoch cakanie ubehlo nejako rychlo - navrhujem ZSR aby aj v ostatnych staniciach na Slovensku v useku kde su vyluky zabezpecili otvorenie krciem a cestujuci nebudu nervozny z meskania vlakov .



» Maťko Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 2 973 26.8.2005 12:50
RE: ŽSR - 180

zelená: Dovolím si poriadne nesúhlasiť. Za totality mesto nejako vyzeralo. A hlavne žilo!!! Chemosvit ho nezdevastoval, ale udržoval životnú a kultúrnu úroveň. Veď bez neho by mesto ani nevzniklo! Zároveň držal na úrovni železničnú stanicu. Máš pravdu, Baťa nepovažoval za nevyhnutné postaviť kostol. Od pádu totality sú jedinou kladnou vecou v meste (ako pre koho) 3 kostoly, ktoré vybudovali v expresnom tempe takmer za jeden rok - a to je všetko. Keby nebolo veternej kalamity v Tatrách, dodnes by sa na stanici naložil 1 vozeň za týždeň. Dnes je v stanici len 17 zamestnancov a patrí pod Poprad-Tatry. Kedysi ich tam bolo viac ako 60.
A o schopnostiach vedenia mesta za posledných 15 rokov taktne pomlčím... sľuby, sľuby a ešte raz sľuby. Z kostolov sa človek nenaje... A poznám kopec dedín, v ktorých kostol vôbec nie je.... Kde je sľubovaná nová autobusová stanica na priestranstve pred železničnou? kde je logistický veľkosklad Lidl.........?????!!!!!




» dedo Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 478 21.6.2005 17:09
RE: ŽSR - 180

Vsimol si aj niekto iny okrem mna, ze v L. Mikulasi zmenili uvodnu "znelku"? Dnes sa tak veziem vo vlaku a pocuvam; kde sme to zastavili? Taku znelku som este nepocul. Otvorim oci a to len L. Mikulas:-) Zaujimava.... ale ta predtym bola aj tak krajsia. http://www.vlaky.net/_img/smile/4.gif


» Zelená Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 2 073 18.6.2005 21:38
RE: ŽSR - 180

Ještě několik zajímavosti v žst. Svit. Na konci 70. a začátku 80. let zastavoval dokonce ve Svitu noční rychlík Zemplín cca v 1:00-2:00 hod. Dlouhou dobu o víkendech zde skoro celý den pobývala souprava Os vlaku. Vyjížděl ze Źiliny v cca 6:10, přes týden jen po Mikuláš, o víkendu pokračoval do Svitu ( cca 9:30) a vracel se zpět až cca v 16:30 ( v prac. dny jel už ze Sp.N.Vsi ), do Žiliny se vrátil před 20. hodinou. Proč končil ve Svitě a tam pobýval téměř 8 hodin nevím, proč už nezajel těch několik km do Popradu. Možná proto, aby cestující ze Žiliny do Tater platili R příplatek, a v té době 16 Kčs bylo skutečně mnoho, když jízdenka Žilina - Štrba ( i Svit ) na Os stála 19 Kčs, do Popradu 22 Kčs. Svit je pěkné město, ale za totallity bylo zdevastováno nejen Chemosvitem, ale i stranickou mocí. Asi jako jediné město na Slovensku ( společně s Novou Dubnicou ) nemělo vůbec kostel.   

» dedo Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 478 10.5.2005 22:56
RE: ŽSR - 180

Hej, mas pravdu. Boli casy, boli...
A to som pred casom pocul, ze tu stanicu pomaly aj zrusit chcu; aspon v noci. Postavit vyhybky dorovna a par ludom "usetrit" robotu.
A este jedna kuriozita: Na statnej ceste 1/18, prechadzajucou Svitom, je zeleznicne priecestie bez zavor - vlecka do Chemosvitu. Asi jedno jedine na tejto "osemnastke". Ale rozbitejsie priecestie na celom Slovensku budete tazko hladat. Aj ho pred par rokmi "opravovali", aj tak nic z toho.
Je to sice len vlecka, ale aut po nej prejdu denne tisice. Kompetentny by s tym mali konecne daco robit, lebo tlmice nie su vecne...
Nieco o Svite aj tu http://www.svit.sk/



» rk_kn. Napíš poštu cez VLAKY.NET Mail
Príspevky: 11 596 8.5.2005 8:17
RE: ŽSR - 180

Mestečko, ktoré založil koncom 30. rokov 20. storočia podnikateľ Tomáš Baťa, zároveň s výstavbou závodov Chemosvit a pletiarskeho závodu Tatrasvit a mäsokombinátu je typickým príkladom ako by mala vyzerať investičná činnosť našich novodobých kapitalistov a našej demokratickej vlády.Boli postavené nielen závody, ale aj rodinné domčeky a obytné domy, školy a učilištia, internáty a penzióny pre slobodných, kultúrny dom s kaviarňou a knižnicou, ihriská a lyž. stredisko, kúpalisko, športový štadión a tenisové kurty. Práve preto sa mi Svit veľmi páčil a po absolvovaní SEŠ som išiel pracovať do Svitu, lebo mi poskytlo aj ubytovanie.
Uvedená stanica je tiež dielom Baťovým a jeho architektov a stavbárov. Dlho stála rozostavaná a smutne sme na ňu pozerali z okien malej budovy, ktorá stála vedľa stan. skladu na opačnej strane, na strane od mesta. Táto stará budova mala tú výhodu, že z dop. kancelárie sme mali Vysoké Tatry ako na zrkadle. Mimochodom, reálny socializmus sa nezmohol ani na tom, aby peróny na stanici boli vydláždené a nie posypané len štrkom !


Pridaj príspevok k téme