Smutné výročie

V tento deň, 2. júna 1995, sa mal R 614, zmeškaný približne 20 min, vo Svätom Jure vykrižovať s osobným vlakom 2827, dôvodom bol niekoľko dní trvajúci dážď, ktorý podmočil koľajové obvody a provizórne sa podarilo sprevádzkovať len jednu koľaj. Tým, že sa tak nestalo, a R 614 odišiel proti správnemu smeru po ľavej koľaji, sa ocitli v traťovom úseku Svätý Jur – Bratislava Rača oba vlaky proti sebe na jednej traťovej koľaji. Vlak R 614 mal na prvom oddielovom návestidle návesť voľno, nasledujúce však už bolo zhasnuté, čo sa považuje ako keby bolo na návestidle STOJ. Vlak však okolo tohto návestidla prešiel rýchlosťou približne 120 km/h. Osobný vlak v protismere mal na návestidle návesť STOJ, ktorá mu povoľovala vstúpiť do oddielu najvyššou rýchlosťou 30 km/h. Toto miesto sa nachádza v oblúku, rušňovodiči teda videli protiidúci vlak až zo vzdialenosti 200 – 250 m a zrážke už zabrániť nedokázali, došlo k nej o 6 hodine 52 minúte. Pred nehodou sa ešte zrážke pokúsila zabrániť výpravkyňa zo žst. Svätý Jur vypnutím trolejového napätia, to sa jej ale nepodarilo. Obom rušňovodičom a inštruktorovi sa podarilo včas opustiť rušne skokom z kabíny a túto nehodu všetci prežili, z cestujúcich len niekoľkí utrpeli zranenia, z nich vážnejšie bolo len jedno.

Pri tejto nehode došlo k značným materiálnym škodám, okrem poškodenia traťového zvršku a koľají na úseku približne 200 m došlo k vážnemu poškodeniu oboch rušňov, 363.153 bol prakticky úplne zdemolovaný, stret s rušňom 240.143 mu poškodil hlavný rám vrátane čelníku a stanovište, zozadu cez rušeň „prešiel“ ešte prvý vozeň, ktorý zničil aj zadné stanovište a strojovňu. Prakticky ihneď bolo jasné, že rušeň bude zrušený, oficiálne sa tak stalo štyri dni po nehode – 6.6.1995. O niečo lepšie dopadla „laminátka“, nakoniec ale ani tá zrušeniu neunikla, hoci zozačiatku sa uvažovalo aj o jej oprave, veľkým problémom však bolo poškodenie čelníku. Oficiálne bola zrušená až v decembri 1995. Oba rušne sa ešte určitý čas nachádzali v depe Bratislava východ, kde sa využiteľné časti používali ako náhradné diely pre ostatné rušne. Dodnes sa z 363.153 zachoval jeden podvozok, ktorý sa podarilo opraviť, a v depe Bratislava východ slúži ako náhradný. Z tohto rušňa sa použila aj časť hlavného rámu na opravu pražského „peršinga“ 363.066 opravovaného v ŽOS Vrútky po čelnej zrážke s „laminátkou“ v Leopoldove.

Na záver snáď len konštatovanie: čo by dnes, v čase, keď ZSSK, a.s. denno-denne bojuje s nedostatkom rušňov oboch radov, dala táto spoločnosť za to, keby 363.153 aj 240.143 boli prevádzkyschopné...

Na ilustračnej snímke je rušeň 363.153 zachytený len niekoľko dní pred nehodou v rušňovom depe Bratislava hlavné (foto © Andrej Ivanič), zvyšné tri fotografie zachytávajú situáciu priamo na mieste nehody (foto © P. Rychnavský).