Leto 1965 - katastrofa pre Podunajskú nížinu
Práve v týchto letných dňoch, na prelome júna a júla, plynie v tichosti 40. výročie prírodnej katastrofy na Podunajskej nížine, ktorá nemá na Slovensku obdobu. Dunaj vtedy vtrhol do rovinatého kraja, vyhnal desaťtisíce ľudí z ich domovov a zničil všetko, čo mu stálo v ceste, vrátane asi 70 km železničných tratí...
Všetko to začalo už v marci 1965, kedy takmer na všetkých slovenských riekach zaznamenali zvýšený stav vody. Medzi prvými sa prihlásil Ipeľ a dolný tok Hrona. Začiatkom júna kulminoval Ipeľ na hodnote štyri až päť metrov. Priamu hrozbu, ktorá smerovala na mesto Šahy sa našťastie podarilo odvrátiť vďaka novej ochrannej hrádzi okolo mesta.
V tom čase bola situácia v povodí Dunaja vcelku uspokojivá. Hoci už začiatkom júna výška jeho hladiny dosiahla 7,4 metra a bol vyhlásený stav bdelosti, predsa ešte priame nebezpečenstvo nehrozilo. Prešiel však týždeň a hladina vody sa stále držala na vysokej úrovni. Dunaj kulminoval v Bratislave v polovici júna pri vodnom stave 910 cm a v Komárne dosiahla hladina ešte o čosi viac.
Z okresov Dunajská Streda a Komárno sa začali množiť hlásenia o presakovaní spodných vôd a v oboch okresoch zaliala spodná voda postupne okolo 5000 ha pôdy. Hrádze, hoci boli budované kvalitne, mohutná rieka po dva týždne zmáčala natoľko, že už nedokázali dlhšie vzdorovať... až nadišiel 15. jún 1965.
Medzi obcami Patince a Radvaň sa dunajská hrádza pretrhla a hučiaca voda sa začala valiť na Západoslovenskú nížinu. Zastaviť ju už nebolo možné - jedine evakuovať obyvateľov, majetok a zvieratá z ohrozenej oblasti. Na dovŕšenie skazonosného diela sa o dva dni neskôr - 17. júna 1965 pretrhla hrádza aj poniže obce Čičov. Touto dierou sa v tej chvíli začalo valiť aj na Žitný ostrov každou sekundou vyše 1000 kubíkov vody.
Doprava na jednotlivých traťových úsekoch bola zastavená nasledovne:
- Komárno - Hurbanovo 16.06.1965
- Komárno - Kolárovo 17.06.1965
- Čalovo - Zemianska Olča 19.06.1965
- Zemianska Olča - Komárno 20.06.1965
- Čalovo - Hroboňovo 22.06.1965
Do evakuácie, akú Slovensko ešte nezažilo, boli zmobilizované všetky prostriedky, aké len boli k dispozícii. Voda pohlcovala jednu dedinu za druhou a postupovala stále viac do vnútrozemia. Svoje domovy muselo nedobrovoľne opustiť viac ako 50 000 obyvateľov. Väčšinu z nich, asi 35 000, odviezli do bezpečia evakuačné vlaky.
Z Komárna, obkľúčeného až štvormetrovým „morom“, sa stal ostrov záchrany a z tamojšej stanice vyrážali evakuačné vlaky jediným možným smerom - do maďarského Komáromu. Cez maďarské územie potom vlaky pokračovali cez Győr a Rajku späť na naše územie - do Bratislavy. Opačným smerom zas prúdili vlaky zásobovacie. Železničná spojnica z Komárna do Komáromu, o ktorú ľudia zvádzali ťažký boj s vodným živlom, mala v tých ťažkých chvíľach cenu zlata. Ak by zlyhala aj tá, na spojenie s okolitým svetom by zostali jedine vrtuľníky, ktoré inak tiež pomáhali zvládnuť situáciu.
Je ťažké predstaviť si nenormálny boj ľudí s vyliatym Dunajom, ktorého voda sa valila na nížinu celé tri týždne. Zbytočná bola aj dňom i nocou budovaná provizórna hrádza okolo 15-tisícového Kolárova. Napokon aj ono muselo kapitulovať pred vodným živlom.
Až koncom júna sa podarilo pretrhnuté hrádze zatarasiť, resp. vybudovať okolo nich pomocné náhradné hrádze. Ďalším krokom bolo úmyselne pretrhnutie hrádze na rieke Váh, aby mohla tadiaľ odtiecť voda zo zaplaveného územia.
Slovo „katastrofa“ je viac než priliehavé pomenovanie pre to, čo sa vtedy odohralo a čo museli tamojší ľudia prežiť. Aj pre železnicu nastal čas bilancovania. Voda zaplavila celkovo asi 70 km tratí v úsekoch Komárno - Čalovo, Komárno - Hurbanovo a trať z Komárna do Kolárova zmizla pod vodou úplne celá!
Po opadnutí vôd trvalo týždne, než sa podarilo obnoviť prevádzku na železničných tratiach. Na niektorých úsekoch zostali len koľajnice a podvaly - celý spodok i s násypom odniesla voda. Prúdiaca voda odniesla spolu viac než 20 000 kubíkov štrku.
Na trati Nové Zámky - Komárno začali motorové osobné vlaky jazdiť 10. júla, manipulačné vlaky 14. júla a medzinárodné rýchliky 16. júla.
Na trati Dunajská Streda - Komárno sa práce na obnove začali už 5. júla a skončili 22. júla, po dobudovaní mostných provizórií na miestach, kde v násypoch trate vznikli obrovské diery.
Najdlhšie bola prerušená prevádzka na trati Komárno - Kolárovo. S opravnými prácami sa mohlo začať až 9. augusta, kedy začala v tomto priestore opadávať voda. S veľkým vypätím síl práce skončili tiež v krátkom čase a prevádzka na trati začala 22. augusta 1965.
A nastal čas obnovy zničených obcí... Ucelené vlaky sa tlačili po jednokoľajných tratiach jeden za druhým a kvôli ich množstvu bolo nutné na tratiach Komárno - Nové Zámky a Komárno - Dunajská Streda nahradiť mnohé osobné vlaky autobusmi, len aby zostal priestor pre tie nákladné. Na kolárovskej trati bola kvôli jej malej priepustnosti takto nahradená všetka osobná preprava.
Hoci sa dovezený materiál vykladal non-stop, nebolo možné plynulo zvládať tento nápor. Aj také stanice ako Kolárovo a Čalovo dostali pridelený posunovací rušeň, rozšírili a spevnili sa vykladacie priestory, aktivoval sa nový dispečerský okruh, nové vlakotvorné stanice, atď... no napriek všetkému boli ČSD nútené vyhlásiť dočasný zákaz nakládky do kritických staníc.
V prvých mesiacoch po katastrofe totiž stálo na sieti až 1800 vozňov, ktoré stanice určenia v okolí Komárna už nedokázali jednoducho prijať. Pre lepšiu predstavu pracovného nasadenia poslúži informácia, že od 1. augusta do konca októbra sa danej oblasti vyložilo viac než 35 000 vozňov s materiálnou pomocou.
Takáto veľmi zložitá situácia trvala až do konca decembra 1965, kedy sa začala stabilizovať, až sa postupne všetok život v celom kraji vrátil na svojich starých koľají.
Diskusia
