Vianočná fotovačka, alebo z Turčianskych Teplíc do Čierneho Balogu

Pre cestu do Čierneho Balogu som sa rozhodol na poslednú chvíľu 24. 12 večer. Mal som viac variant kam ísť na vianočný výlet, ale nakoniec zvíťazil Balog. Ráno o 6:30 som už stepoval na stanici v Turčianských Tepliciach, odkial bol môj východzí bod a čakal na Zr 1847 Turčan. O pár minút sa vlak dovalil a začala sa moja cesta necesta. Cestu do Banskej Bystrice som prespal, čo malo svoju ekonomickú výhodu. Po vystúpení v Bystrici som sa pustil do fotovania všetkého čo tam postávalo v tú chvíľku, foťáku padli za obeť aj pripravene stĺpy TV pre budúcu elektrifikáciu stanice Banská Bystrica.

Čas k prestupu na Os 7352 bol krátky a tak po chvíľke fotovania sadám do „luxusných“ sedadiel  812.011 a pokračujem v ceste do Chvatimechu. Okolo 9 hod. vysadám z vlaku a bežím k neďalekému priecestiu cvaknúť si osobáčik, ktorým som prišiel. Obloha bola pretrhaná a kde tu vykuklo aj slnko.  Tak som sa vytešoval, že bude pekná fotovačka. Za pol hodinku mal ísť ďalší osobný vlak od Brezna, tak som si zatial pofotil staničku Chvatimech. Za chvíľku už výpravca spúšťal dole mechanicky ovládané rampy a Os na čele s 840 sa blížil k stanici. Fotka už bola na memory karte a nastalo dlhé čakanie na R811 Horehronec. Čakanie to bolo veru strastiplné. Čakáreň v stanici Chvatimech bola nevykúrená a miestami som mal dojem, že vonku je teplejšie ako dnu. Ako sa blížil čas príchodu Horehronca tak sa rozpadali moje nádeje na slnečné fotovanie. Začal poletovať sneh. Už keď som si myslel, že budem mať na fotke zasnežený Horehronec, prešla krátka snehová prehánka a zase vykuklo slnko.

Desať minút pred príchodom R som sa odobral na môj vyhliadnutý fotoflek pred vchodovým mechanickým návestidlom. Znovu padajú dole mechanické závory a v zákrute už vidím ako sa víri sneh za rýchlikom. Cvakla spušť a zasypal ma snehový závoj, ktorý za sebou Horehronec ťahal. Pobalil som „vercajch“, oprášil sneh a vydal sa na vyše 3 hodinové šlapanie regiónom Čierneho Hrona po stopách ČHŽ.

Po pár minútach šlapania som sa dostal do stanice Hronec. Tu ma hneď privítala Karkulka T444.055, zrejme mašinka zo susediaceho podniku hroneckých zlievarní. V staničke, ktorej slávu už pamätajú iba pamätníci, bolo odstavené okrem nákladných vozňov do fabriky aj veľa úzkorozchodných vagónikov ČHŽ.  Z toho som usúdil, že tam ešte nejaký manipulačný vlak musi občas zblúdiť.

Moja cesta pokračovala ďalej po stopách ČHŽ. Krásnou zasneženou krajinou som postupoval vo svojej ceste do Čierneho Balogu. Po pomerne dlhom šlapaní lesom som zrazu stál pred značkou Čierny Balog. Zaradoval so sa, že už som na konci svojej cesty, ale moja radosť bola predčasná. Netušil som, že pod hlavičkou Čierny Balog sa skrýva niekoľko osád a tak som putoval ďalej po rôznych miestnych častiach Balogu. Nespúšťal som oči z trate a pokračoval v ceste. Aj keď sa mi zdalo moje šlapanie nekonečné, nevzdával som sa a po pár minútach som stál pred staničkou ČHŽ. Mal som za sebou vyše 12 km šlapania zimnou krajinou, ale ten pocit byť prvý krát v stanici ČHŽ, stál za to. Mašinky odpočívali pod snehovou perinou všade vládlo vianočne ticho a kľud. Pofotil som si čo sa dalo a nastal čas pomýšľať na cestu späť. Mal som 3 alternatívy ako sa dostať domov. Pešia cesta späť, autobus do Brezna, alebo nejaká tretia alternatíva – „Štastie“. Prvú som pre nedostatok času zavrhol, tak ostávali už iba bus a štastie. Bus v neďeľu a vo sviatok, doslova „Pánu bohu za chrbtom“ bola trošku šialená alternatíva. Na moje počudovanie šiel, ale až o 15 hod.

Tak som si povedal, že skúsim štastie a stopnem si niekoho do Brezna, než pôjde bus.  Po 15 minútach sa mi aj podarilo jedneho miestneho zastaviť a tak som už okolo 14:15 vysadal v Brezne na stanici. Behom k okienku a pýtam sa pani, že kedy ide najbližší vlak do BB.  Ona mi na to s úsmevom odpovedala, že tam stojí a za minutu odchádza. Tak som rychlo kúpil lístok a bežal na perón. Prišiel som k vlaku, sprievodcu nikde tak som ešte spravil taký rýchlosnímok Okuliarnika čo  ťahal vlak. Naskočil som do vlaku, ozval sa piskot píšťalky. Vydal som sa na cestu späť. Z okna ešte skúšam fotit dve 753 v depe Brezno a unavený sadám do sedadla.  Sledujem ako mi ubieha cesta do Banskej Bystrice. V Bystrici som mal na prestup 1,5 hod., tak som si čas krátil pitím teplého čaju a fotením premávajúcich vlakov. Konečne,  o 17 hod.  prichádza môj osobák. Nasadám, už je šero. Cesta ubiehala rýchlo nakoľko tento osobák skoro nikde nestál až v Harmanci- Jaskyňy. Pred 18 hod. prichádzam do Teplíc plný zážitov s tohto vianočného fotovýletu.

Na záver sa asi rozlúčim s prianím všetkého naj, naj... do nového roku.

foto autor