Pokladač podvalov DONELLI PTH 350

V snahe o zefektívnenie výstavby železničných tratí sa v roku 2004 rozhodla firma GJW Praha s.r.o. túto technológiu odskúšať na stavbách v sieti SŽDC. Prvé nasadenie bolo na dvojkoľajnom úseku trate medzi výhybňami Most a Lupěné pri Zábřehu na Morave, na koridorovej trati s priaznivými smerovými pomermi a zvrškom UIC60/B91. Pre overenie technológie bol ďalej vybraný úsek jednokoľajnej trate so zvrškom S49/SB8 v oblúkoch s polomermi od 400m medzi Chebom a Fr. Lázňami. Pre tento účel bola technologická jednotka zapožičaná od firmy Leonhard Weiss z Nemecka. Keďže toto nasadenie bolo vyhodnotené ako úspešne, bolo pristúpené k zakúpeniu tohto stroja.

Vzhľadom k tomu, že firma Leonhard Weiss tento stroj stále používa na svojich stavbách v Nemecku, bol zakúpený od firmy Strukton Railinfra v Holandsku, kde táto firma používa dve technologické jednotky a tretiu mohla odpredať. Vzhľadom na stav, v akom sa holandské portálové žeriavy nachádzali (r.v. 1993) bola prevedená ich generálna oprava vo firme SaZ s.r.o., divízia Sázava.

Po ukončení opráv bolo Donelli PTH 350, už vo farbách GJW Praha, nasadené po prvýkrát na koridorovom úseku pri Prahe Hostivaři a následne na jednokoľajnej trati pri Staňkove. Nadobudnuté skúsenosti potvrdzujú, že táto technológia je i napriek svojej jednoduchosti schopná splniť požiadavky na zriaďovanie koľajového roštu kladené súčasnou dobou.

POPIS TECHNOLÓGIE

Technologická jednotka je tvorená dvoma hydraulickými portálovými žeriavmi typu PTH 350 a traverzou, ktorá je žeriavmi nesená a na ktorej sú zavesené podvaly v požadovanom rozdelení. Táto zostava je ďalej doplnená zariadením pre nasadzovanie koľajníc na podvaly.

K hlavným výhodám technológie patria:

• jednoduchosť
• manipulácia s podvalmi v nevyhnutnej miere
• minimalizácia počtu inventárnych koľajníc
• úspora výlukových časov oproti „tradičným“ technológiám

Portálové žeriavy sú tvorené rámom, ktorý sa skladá z dvoch dolných podvozkov pohybujúcich sa po pomocnej drážke a horného portálového mostu, ktorý je s podvozkami spojený pomocou zdvíhacích valcov. V ráme sú integrované elektrické a hydraulické okruhy a hlavný vzduchom chladený dieselový motor. Každý žeriav je vybavený dvoma nezávislými hydraulickými okruhmi, jedným pre pojazd a druhým pre pracovné pohyby. Prenos výkonu je hydrostatický na všetky štyri kolesá s dvojitým okolesníkom. Ovládacie stanovište obsluhy sa nachádza na oboch žeriavoch. Na pracovné miesto sú privezené v pracovnom vlaku tak, že vozeň so žeriavmi je radený medzi rušňom a vozňami s podvalmi. Pri preprave sú uložené na otočných vežiach, otočené o 90° k osi koľaje.

Zriadenie koľajového roštu prebieha montážou v osi s tým, že značná časť práce je mechanizovaná. Po príchode pracovného vlaku na preberací úsek sa portálové žeriavy otočia, spustia na pripravenú drážku a presunú sa nad traverzu, ktorú uchopia. Celá jednotka je pripravená k práci v priebehu niekoľkých minút. Vystrojené podvaly sa postupne privesia na traverzu a prenášajú sa na miesto pokládky, kde sa zvesí každý druhý a zostávajúca polovica sa následne položí do čela pokládky. Tento cyklus sa opakuje. Vejárovitosť podvalov v oblúku sa upraví ručne s využitím vodiaceho koľajnicového pásu drážky. Po položení dostatočného počtu podvalov sa pomocou zariadenia na nasadzovanie koľajníc koľajnicové pásy montážnej drážky presunú na podvaly. Pred upnutím upevňovadiel sa ručne prevedie prípadná korektúra rozdelenia podvalov.

Technológia zriadenia koľajového roštu opísaným spôsobom sa už desaťročia používa vo viacerých krajinách sveta s použitím portálových žeriavov rôznych výrobcov (napr. PTH 410, PTH 430 Geismar, PK 1 – 20 ES Robel,  PK 250 Plasser & Theurer). Na Slovensku bola takouto technológiou položená 1. traťová koľaj Trnava - Brestovany a je možné predpokladať, že jej nasadenie na tratiach SŽDC a ŽSR bude rovnako úspešné ako v iných krajinách.

Záverom je potrebné pripomenúť, že pokládka koľajových polí založená na obdobnom princípe sa u ČSD používala v 50-tych až 70-tych rokoch minulého storočia. Technológie Vošáhlik a neskôr Husák však boli na podstatne nižšej technickej úrovni a od 60-tych rokov boli nahradzované strojmi PKP a UK.