Z Tokaja do Halíče s Portius Expressom

V súčasnej Európe vzrastá význam regiónov, ktoré sa sformovali v priebehu stáročí a vzájomne sa dopĺňajú osobitou a bohatou históriou, kultúrnym dedičstvom a prírodnými krásami. Karpatský eurorgión vznikol v roku 1993 a združuje regióny, ktoré sa tisícročie vyvíjali v tesnom susedstve v jednom štátnom útvare. Ide o územia, ktoré ležia na území východného Slovenska, juhovýchodného Poľska, juhozápadnej Ukrajiny a severovýchodného Maďarska.

Jediným vlakovým spojením vo smere sever – juh je nateraz v Karpatskom euroregióne rýchlik R380/381 Cracovia, Budapešť – Košice – Plaveč – Krakov. Z iniciatívy samosprávnych orgánov dotknutých území sa už dlhší čas podnikajú kroky, aby priame vlakové spojenie dostala aj Tokajská oblasť, Zemplín, Horný Šariš a Podkarpatsko v Halíči.

V poľskom Krosne sa uskutočnila v dňoch 3. a 4. 2. 2006 medzinárodná konferencia pod názvom „Portius Express“, ktorá si vytýčila za cieľ podporu rozvoja cestovného ruchu v Karpatskom euroregióne. Akcia sa uskutočnila z iniciatívy samosprávnych orgánov spomínaného územia. Svojich zástupcov vyslali mestá Tokaj, Sárospatak, Sátoraljaújhely, Slovenské Nové Mesto, Humenné, Sanok, Krosno, Rzeszów a ďalšie. Prítomní boli poslanci samosprávnych krajov, národných parlamentov, podnikatelia a zástupcovia médií.

Nemohli pochopiteľne chýbať ani predstavitelia železníc. Maďarské štátne železnice zastupoval Miklós Devecz, riaditeľ osobnej dopravy MÁV, Slovensko Ing. Pavol Gallo, riaditeľ úseku obchodu ZSSK a za PKP bol prítomný Zbyszek Górniak, riaditeľ PKP – Przewozy regionalne z Rzeszówa.      

Na konferencii odzneli okrem slávnostných príhovorov a bohatej diskusie aj prezentácie jednotlivých regiónov. Najmä vystúpenia reprezentantov a podnikateľov z maďarských regiónov boli na vysokej úrovni, čo len podčiarkuje fakt, že dušou a iniciátorom spolupráce v turizme v Karpatskom regióne je maďarská strana. Nemožno obísť ani spoločenskú stránku podujatia, vznikli nové priateľstvá, utužili sa staré, pričom nemalú úlohu zohrala aj tradičná poľská pohostinnosť a kvalitné Tokajské vína.

Na záver konferencie Portius Express bolo prijaté Memorandum o spolupráci, ktoré predpokladá zavedenie víkendového vlakového spojenia „Portius Express“ už počas tohtoročného letného obdobia na trase Tokaj – Humenné – Krosno. 

Účastníkov konferencie z Maďarska, Slovenska a čiastočne aj z Poľska priviezol do Krosna motorový vozeň 43 MÁV z bývalej vládnej súpravy (prezývaný Kádár) na trase Budapest Nyugati pu. – Sátoraljaújhely – Slovenské Nové Mesto – Medzilaborce – Zagórz – Krosno.

Na ŽSR vstúpil „Kádár“ v piatok 3. februára 2006 takmer ešte za tmy o 6.40 SEČ v Slovenskom Novom Meste. Bol vedený ako mimoriadny medzinárodný vlak 13520 MÁV, 30021 ŽSR, 30020 PKP. Prechádzal cez Michaľany, Trebišov, Michalovce, Humenné, Medzilaborce a územie Slovenskej republiky opustil v Łupkówskom tuneli krátko po pol jedenástej. Účastníci jazdy využili prevádzkovú prestávku fotografovaním a žartovaním pri soche „Dobrého vojaka Švejka“ na železničnej stanici v Humennom. Podľa spisovateľa Jaroslava Haška prechádzal Švejk po medzilaboreckej  trati počas 1. svetovej vojny na východný front bojovať za „císáře pána“. Nevdojak som si spomenul na Švejkov výrok, že zo všetkého najradšej fotografuje železničné stanice ... Českí a slovenskí železniční „fotiči“ majú ozaj slávneho predchodcu.

Medzilaborecká trať prechádza čarovnými zákutiami Polonín a najmä úseky v okolí Paloty, Łupkówa, Komańcze a Zagórza patria k tomu najkrajšiemu, čo karpatské údolia môžu poskytnúť vnímavému železničnému fotografovi. Deň, keď tadiaľto prechádzal unikátny motorový vozeň, však neprial krajinkársky poňatej fotografii. Bol bezslnečný deň a hory sa topili v oblakoch a bolo hmlisto. No všade dookola ležali haldy snehu. Biela prikrývka, ako mi iste potvrdia mnohí fotografi, dovoľuje vytvoriť pôsobivé zábery za každého počasia. Veľakrát práve s nádychom nostalgie. Mohol som si želať niečo iné, keď aj motorový vozeň, zloženie pasažierov i trasa vlaku z „Dolnej zeme“ do Halíče mi chtiac nechtiac pripomínali dávno minulé (?) časy.

Prvý záber Portius Expressu som naexponoval pri prejazde pod zrúcaninami Brekovského hradu pri rovnomennej železničnej zastávke. Prestávka v Humennom mi dovolila spraviť aj zopár náladoviek v tamojšej železničnej stanici, no najmä zvečniť stretnutie „Dávida s Goliášom“, lebo taký dojem vyvolávalo  porovnanie útlej „osemstodesiatky“ s robustným MV 43. Ponáhľal som sa však na trať, medzi Humenným a Medzilaborcami sa mi naskytli dve ďalšie príležitosti na traťové zábery. Stihol som aj vjazd motoráku do Medzilaboriec. Záber s vrcholovým tunelom neprichádzal do úvahy, lebo v zime je pre auto nedostupný a peši by som to zvládol za predpokladu, ak by som si odpustil všetky predchádzajúce zábery. No ani stúpanie v Palote v km 110 nie je miesto, ktorým by oko fotografa pohŕdlo.

Vrátil som sa do Vydrane cvaknúť nákladný vlak z Poľska (čakal som štyri hodiny) a spomínal som na predošlé návštevy tohto čarokrásneho kraja. Ešte predvlani tadeto premávala v zime „osemstodesiatka“ z Medzilaboriec do Łupkówa a nie je to tak dávno, keď sa tu štyrikrát za deň prehnali okuliarniky s diaľkovými vlakmi Košice – Rzeszów. Žiaľ, železnica upadá na oboch stranách hranice, ako som počul na každom kroku od náhodných okoloidúcich, ktorí sa mi prihovorili. V roku 2000 tadiaľto jazdil popradský „papagáj“ 477.013 s mimoriadnym parným vlakom z Humenného do Sanoka.

V sobotu 4. februára som sa bližšie oboznámil s traťou zo Zagórza do Krosna, aby som si vybral vhodné fotospoty. „Kádár“ mal v ten deň doplniť v depe v Zagórzi pohonné látky a vodu a vrátiť sa strojovou jazdou do Krosna. A hoci som mal k dispozícii údaje z telegramu PKP, maďarský motor odišiel do Krosna s niekoľkohodinovým predstihom. Ako mi povedal „dyspozytor“ depa (strojmajster), „pánom z Maďarska sa nechcelo trčať v takej diere ako je Zagórz a naliehali, že sa musia čo najskôr vrátiť do Krosna“. A tak som sa nemusel ponáhľať a postupne som nazrel do každej staničky na trase. Našiel som si pekný fotospot v stanici Targowiska s mechanickými návestidlami. V Krosne som vyfotil maďarský motor aj v spoločnosti nového „szynobusu“ SA 103.002 PKP, ktorý spolu s SA 109.010 PKP zabezpečuje osobnú dopravu na trase Jasło – Zagórz a v letnom období by mal zachádzať až do PS Łupków. Podľa zmluvy medzi PKP – Prezewozy Regionalne Rzeszów a vojvodstvom majú „szynobusy“ premávať len do 26. 3. 2006. Ako poznám poľskú realitu, „złotówky“ sa zase skadesi vyhrabú a vlaky budú premávať ďalej.

Trať patrila v minulosti k dôležitej magistrále, tzv. Halíčskej transverzále a lemujú ju utešené stavby rakúskej proveniencie, staničné budovy, strážne domčeky, návestidlá. Škoda, že v Krosne nenadviazali pri výstavbe novej staničnej budovy na pôvodnú tradíciu. Na zábere „Kádára“ a „szynobusu“ možno vidieť v pozadí pôvodnú staničnú budovu.

Portius Express sa vydal na spiatočnú cestu z Krosna o 14.00 SEČ ako mimoriadny medzinárodný vlak 30023 PKP, 30020 ŽSR a 13521 MÁV. Potešil som sa  sa s jedným spiatočným záberom v stanici Targowiska na sanockom zhlaví s mechanickými návestidlami a vzhľadom na husté sneženie som sa pobral najkratšou cestou k slovenským hraniciam. Cez naše územie prechádzal vlak až po zotmení a fotografovanie na trati neprichádzalo do úvahy. 

V prípade úspešnosti projektu by mal Portius Express premávať ako víkendový vlak v piatok smerom do Poľska a v nedeľu popoludní späť do Maďarska. Podstatnú časť klientely majú zabezpečiť cestovné kancelárie. Organizátori si veľa sľubujú aj od Eurofondov na regionálny rozvoj. Zatiaľ nie je celkom jasné, aké súpravy by mali tvoriť vlakové súpravy. Cestujúcich by mohol odradiť pomerne dlhý cestovný čas, z Tokaja do Krosna takmer 8 hodín. Turistom, ktorí idú na dovolenku by to však vzhľadom na okolitú nádhernú prírodu nemuselo prekážať.

Priateľ András Szendrey, ktorý je riaditeľom MÁVnosztalgia v kútiku srdca verí, že na Portius Express bude nasadzovať súpravy zo svojej historickej flotily. Pričom dvakrát trikrát zo rok nie je vylúčené, aby v prípade ucelených turistických skupín, neťahal expres atraktívny parný rušeň. Napokon András poskytol na prvú jazdu „Kádára“ a ako ho už roky poznám, jeho agilita a organizačné schopnosti i priateľská povaha dokážu prekonať aj tie najväčšie administratívne prekážky.

Okýptený variant počíta aj s prípadom, že by sa nepodarilo potiahnuť trasu vlaku až do Poľska. Potom by mal Portius Express konečnú v Humennom alebo v Medzilaborciach. Prítomní zástupcovia MÁV, ZSSK a PKP však prisľúbili, že projekt podporia. Nám fanúšikom a cestujúcim ostáva len veriť, že pekné plány nezostanú len pri sľuboch. Aj takéto regionálne aktivity prispievajú k renesancii železničnej dopravy a návratu cestujúcich.

Fotogaléria: PhDr. Marián Dujnič

Fotogaléria: Peter Šoltys