Ako bolo na Rendezi 2006

Do starého depa som dorazil okolo deviatej ráno a obrovské hemženie naznačovalo, že zajtra je ten deň, kvôli ktorému sme posledné mesiace venovali nie jeden víkend areálu Múzejno dokumentačnému centru ŽSR (MDC). Chvíľku som tak stál a pozoroval mravenisko ľudí a strojov. Zdalo sa, že všetci vedia kde je ich miesto a práce išli pekne od ruky. Pomaly sa radili rušne a vozne do výstavných pozícií. Neustále dochádzali nové a nové exponáty. Množstvo áut sa prepletalo medzi odfukujúce parné krásavice, obytné vozne. Stavali sa bufety, inštalovala elektrika k modelárskym vozňom. Skrátka všade vládol dobre organizovaný chaos. Nafasoval som kľúče od trubkárne, kde v sobotu prebehne odovzdanie cien a premietanie najlepších filmov súťaže amatérskych kameramanov RAILFILM 2006. 

Trubkáreň (radšej používam názov tyčkáreň) voňala čistotou a novovymaľovanou stenou. Moji priatelia z klubu VLAKY.NET v podstate pripravili tyčkáreň na brigádach tak, že veľa práce ma už nečakalo. Pomaly som začal utierať pripravené stoličky. Zrazu sa objavil MAYO aj s krásnymi propagačnými tabuľami. Tie sme  pripevnili na plošinové vozne, ktoré budú v sobotu tvoriť tribúnu pre fotografov. Začali sa objavovať ďalší členovia VLAKOV. Práca šla rýchlo od ruky a tak za pár hodín už vlastne bolo všetko nachystané. Medzičasom začala atmosféra, s pribúdajúcim počtom príchodzích hustnúť. Pán Kubáček, nám za stáleho behania a organizovania odovzdal obáločku s voľnými vstupenkami pre tých členov klubu, ktorí neváhali a priložili ruku k dielu v rámci sérií brigád pred zrazom. Začalo sa stmievať a my sme si s MAYOM začali so spacákmi pod pazuchami hľadať miesto na spanie. Naše snaženie prerušili hromadné nálety komárov. Po krátkej porade sme konštatovali, že piatkovú noc strávime radšej doma vo vlastných postieľkach, bez bodavého hmyzu. Dali sme si ešte jednu cigánsku, neviem, ktorú v poradí a za stáleho bzukotu sme sa rozišli.

V sobotné ráno sme sa ponáhľali na prvý motorový vlak, ktorý šiel z hlavnej stanice na Rendez. Nátresk vo vlaku naznačoval, že účasť vlakochtivých bude viac ako bohatá. Na moju veľkú radosť sa to na nástupišti hemžilo červenými šiltovkami a tričkami s logom VLAKY.NET. Pred vstupnou bránou sa vytvoril predlhý rad čakajúcich na vstupenky. MDC tohto roku nemilo prekvapilo všetkých, čo zvykli na Zraz chodiť bez vstupenky. Areál bol obohnaný vysokým plotom a dostať sa dnu bez zaplatenia bolo skoro nemožné. Na vrátnici nás „okrúžkovali“ náramkami rôznej farby. Areál bol už nebezpečne zaplnený zvedavcami. Všetkých prekvapila ďalšia novinka. Zatiaľ sa nedalo voľne pohybovať medzi exponátmi. Boli oddelené ohradou, ktorá sa zrušila až po dynamických ukážkach.

Odovzdal som Víchricu a Uragána Šľachtičnej, čoby náhradnej matke a začal som sa venovať povinnostiam, ktoré som mal v súvislosti s RAILFILMom. V tyčkárni vládol pracovný ruch. Eugen s MAYOM sa zvŕtali okolo projekčnej techniky, mixpultu, reproduktorov a všetkých potrebných vecí aby prezentácia filmov mohla o pätnástej začať. Na všetko sa pozeral pán Bob Symes, ktorý došiel až Veľkej Británie, ako predseda poroty.

Medzičasom dorazil parný expres z Prahy, ťahaný Albatrosom, motorový expres z Maďarska, ťahaný Nohábkou. Na pľaci zúrila prezentácia prevádzkyschopných vozidiel, ktorej som sa bohužiaľ nemohol zúčastniť. Okrem už tradičných exponátom akými boli vrútocké mašinky Modrý Šíp s prívesným vonzňom, Sergej, parný Zelený Anton, Šlachtičná, Štoker, tristodesiatka či elektrická Bobina, zvolenský Malý býček, Cé-nula, Hurvínkom a prívesným vozňom, popradská Singovka M240.0042 a tisovecká M240.0039. Z Českej republiky dorazil v Albatros spolu s Ušatou, z Maďarska to bol NOHAB a parná 204-ka. Samozrejme nemohli chýbať ani exponáty usporiadavajúceho klubu, ktorými boli M262.007, Pomaranč, Karkulka a parná 331.037. Samozrejme nechýbali ani historické vozne, historická požiarna a traťová technika... Novinkou bol exponát z prievidzkého spolku 464.001 - "Ušatá".

No vec ktorú som si nechcel nechať ujsť bol prepad pancierového vlaku. Na jednej strane som sľúbil vojakom z KVH CARPATHIA, že im prepad nafilmujem a na druhej som to aj bezpodmienečne chcel vidieť. Bol to dobrý tip. Vynikajúco som sa bavil. Asi 60 dospelákov predviedlo jedinečné divadlo. Predstavenie malo vysokú úroveň. Pancierový vlak bol ozaj krásny s parným rušňom. Rozsiahla fotoreportáž sa nachádza na stránke Military foto.

Čas sa približoval k pätnástej hodine a začali problémy. Boba Symesa poštípala do úst zvnútra osa, ktorú vypil spolu s občerstvením. Nezaobišlo sa to bez zásahu lekára, ktorého sme museli privolať.

Aby tomu nebol všetkému koniec, tak nám ešte ktosi "otyčkoval" tyčkáreň. Klídek sa rázom zmenil na chaos. Našťastie sme všetko načas stihli a o 15:00 hod Bob Symes mohol odštartovať prehliadku a ocenenie najlepších diel. Postupne sme sa prepracovali až k prvým trom oceneným dielam. Bob Symes za asistencie našej moderátorky Ivanky vyhlásil toto záverečné poradie:

3 miesto:  Detský sen, autor: Filip Januška z Českej republiky

2 miesto: Parou zemi cinskeho draka, autor: Stanislav Navoj z Ceskej republiky

1 miesto: Rozlúčka s traťou 62, autor: Attila Moór z Maďarska

ďaľšie poradie (klikni)

Celkovo sa zúčastnilo prehliadky 25 filmov zo siedmych krajín. Tyčkáreň bola naplnená do posledného miesta a ja verím, že mnoho filmov sa dostane aj do vysielania Bahn TV. Bahn TV a SONY boli aj hlavný sponzor, ktorý venoval do súťaže ako prvú cenu profi kameru SONY.

Dostal som sa k miestu, kde by som mal poďakovať všetkým, ktorí sa spolupodieľali na organizácii RAILFILMU. Menovite Egenovi, MAYOVI a Kokovi, bez ktorých by sa festival neuskutočnil. V druhom rade stáli členovia klubu, ktorí prispeli svojimi rukami pri úprave tyčkárne a chodili poctivo brigádovať.

 
 
Sobotný podvečer sa pre mňa ďalej už niesol v pokľudnej atmosfére. Davy ľudí sa pomaly vytratili. Nastal čas posedieť s tými, ktorí sa podieľali na dnešnej show. Dali sme si x-tú cigánsku, pivečko, postriekali sme sa repelentom. Napätie dnešného dňa opadlo. Poslední vytrvalci naťahovali káble a chystali nočné fotenie. Obdivoval som hlavne Koka a Čmoudika, ktorí mali za sebou nočnú jazdu na stanovišti Albatrosa z Prahy. Dofotené... Pokročilá nočná hodina velila odobrať sa niekde zložiť hlavu. Našťastie ma prichýlila prievidzská partia vo svojom ubytovacom vozni. Tak som neskoro po polnoci zložil hlavu, aby som sa v nedeľu ráno zobudil na bubnovanie dažďa na strechu vozňa.

Prepad pancierového vlaku
cca 35 Mb

Napriek zlému začiatku dňa sa počasie umúdrilo a deň uplynul v podobnom duchu ako v sobotu.

Čo dodať na záver. Chýbali mi tam dve veci. Cukrová vata a parný kolotoč.