Z archívov čiernej kroniky - IX. časť: Čierna, a nad Tisou

Podľa všetkého išlo o najväčší prípad tohto druhu na ČSD. Veľká, až neskutočná aféra, ktorá poznamenala koniec 50-tych rokov minulého storočia s rovnako mohutným súdnym procesom. Železničiari nechtiac znova ukázali tú horšiu stránku svojho „ja“, ale v miere a spôsobom ako málokedy predtým. V zdanlivo neškodnej, veselej atmosfére vôbec netušili akú dať platia za nedbalosť a porušenie disciplíny – až o dobrých pár hodín neskôr. Ale nepredbiehajme udalosti; všetko sa začalo 16. marca 1957, krátko popoludní...

V nákladnom vlaku zo ZSSR dorazil do suchozemského prístavu cisternový vozeň č. 250004. Celkom obyčajný, sovietsky, jeden z desiatok tisícov. Zaujímavý a postupom času až vzrušujúci bol však jeho alkoholický obsah. Vo vnútri žblnkalo 40 281 kg koncentrátu 95 % etylalkoholu a 5 % metylalkoholu. Už základkári sa na hodinách chémie učia, že ide o jedovatú látku, ktorá je ľahko zameniteľná s neškodným alkoholom. Až príliš ľahko.

Keďže cisterna mala rozchod 1520 mm, musel sa jej obsah prečerpať do vozňa ČSD s normálnym rozchodom 1435 mm. Zahraničný „hosť“, mimochodom správne označený nálepkami s upozornením na jedovatý obsah, bol teda pristavený do prečerpávacej stanice a vedľa neho prázdna československá cisterna Ra 8-64481. Ešte pred začatím práce sa aj na nej ocitli varovné nálepky a nápisy, aby nebodaj niekoho nenapadlo ochutnávať obsah, na ktorý už netrpezlivo čakala.

Po technickej stránke bol prečerpaním poverený čatár (predák) Juraj Sz., ktorý sa do pridelenej úlohy pustil spolu s robotníkom Ondrejom K. Práve Ondrej vyliezol hore na cisternu s prečerpávacou hadicou, ktorú mal zasunúť dovnútra. Po otvorení príklopu ho však ovanula dobre známa a opojná vôňa. Dal by ruku do ohňa za to, že má pod sebou hektolitre krásnej a čistej vodky. Najprv dovnútra namočil iba prst, ochutnal... a zakričal Jurajovi: „Veď to nie je otrava, ale ruská vodka!“ Obaja sa teda z čerstvo otvorenej cisterny s chuťou napili a ďalšie udalosti už od tej chvíle nemal kto zastaviť.

Chýr o úžasom staničnom výčape sa rozletel po stanici ako blesk. Presnejšie povedané, rozniesli ho po nej práve Ondrej s Jurajom. Privolali svojich kolegov, robotníkov, ale aj posunovačov a rušňové čaty od staničných záloh. Zbiehali sa k cisterne ako dravé vtáky, aby si každý trochu odlial. Veď vnútri je toho habadej, snáď nikto ani nezbadá, že z obsahu niečo chýba. A začalo sa rozkrádať a popíjať vo veľkom, a samozrejme, to všetko v pracovnom čase.

Každý kto ochutnal, potvrdil: „Veru dobrá“. Na zdravie. Do jednej nohy, do druhej nohy, do fľaštičky, do fliaš a všelijakých nádob, ktoré boli poruke. Škoda ísť domov bez takej dobroty. Ale aby sa nepovedalo, muselo sa prirodzene aj prečerpávať. S ťažkým srdcom ho ukončili o 17.55 h a cisternu zaplombovali. Potom mala byť zaradená do nákladného vlaku s odchodom o 21.36 h. Kdesi však nastala chyba a pristavili ku nej ďalšie vozne určené prečerpávanie ropy, ktoré ju tam „uväznili“ a posunovací rušeň medzitým odišiel zbrojiť do depa.

Už sa nebolo kam náhliť. O 19. hodine došlo k striedaniu dennej zmeny za nočnú a tá si nemohla nevšimnúť, že robotníci odovzdávajú službu a odchádzajú v podnapitom stave. Tajomstvo, že v cisterne ČSD je „vodka“ sa dlho neudržalo a tak sa plomba z príklopu ocitla rýchlo na zemi a opäť sa začalo čapovať. Našli sa aj takí, ktorým mala zmena skončiť, ale zostali len preto aby mohli piť ďalej. V noci sa dokonca k popíjajúcim železničiarom pridal aj člen požiarnej ochrany železníc. Onedlho celá nočná zmena vedela o cisterne a odlievali si aj vlakové a rušňové čaty vlakov odchádzajúcich smerom na Košice.

Následky bezodného pitia sa stihli prejaviť už počas nočnej služby, keď ako jeden z prvých robotník Andrej H. nebol schopný pre opitosť a zdravotné poruchy od polnoci vykonávať službu. Ďalší sa začali množiť geometrickým radom. Nočná práca v stanici sa viac-menej zastavila, ale nikto z nadriadených nepostrehol príčinu tohto stavu. Ráno 17. marca totiž nastúpili do služby nové sily vo forme dennej zmeny a práca sa opäť svižne rozbehla. Ibaže na odoslanie zásobárne s „vodkou“ sa znova akosi pozabudlo (samozrejme čistou náhodou :) a stála odplombovaná na svojom mieste až do ďalšieho rána.

A vtedy sa to prevalilo. 18. marca 1957 v skorých ranných hodinách bol na podlahe v ústrednej kotolni nájdený mŕtvy kurič Ján R. Hneď sa začalo vyšetrovanie zatiaľ neznámej príčiny úmrtia, keď prišla náhle správa, že pri prevoze k lekárovi zomrel iný robotník prečerpávacej stanice a padlo podozrenie na otravu. Ukázalo sa správne a vyšetrovatelia začali čo najrýchlejšie rozmotávať klbko udalostí, najmä z toho dôvodu, aby sa bezodkladne dostal k lekárovi každý, kto jedovatú látku konzumoval.

Výsledok a čísla k akým sa dopracovali však prekvapili mnohých. Z cisterny sa stratilo celkovo 148 kg metylalkoholu a napilo sa ho vyše 80 osôb (!) vrátane dvoch 2- a 3-ročných detí! Jedovatá látka putovala prostredníctvom vlakových čiat až na také vzdialené miesta ako napr. Margecany, kde ju ponúkali svojim kolegom. Každý z nás si ľahko domyslí o aké závažné ohrozenie dopravy vtedy išlo.

Zostáva nám ešte doplniť štatistiku do úplného dokonca – na následky otravy zomrelo sedem osôb a trvalú stratu zraku utrpela jedna osoba. Zvyšných 76 osôb utrpelo iba ľahší stupeň otravy aj vďaka včasnému zásahu lekárov. Proti 21 osobám vzniesol prokurátor obvinenie vo veci trestného činu všeobecného ohrozenia a rozkrádania majetku ... a príbeh navždy vstúpil do dejín čiernej kroniky.

Foto: ilustračné.