Svetelné návestidlá na ŽSR (ČSD) - 4. časť: Tie už nepoužívané

17.2.2008 8:00 Ing. Marko Engler

Svetelné návestidlá na ŽSR (ČSD) - 4. časť: Tie už nepoužívané

V predchádzajúcich dieloch tohto malého seriálu o svetelných návestidlách bola spomenutá aj ich staršia konštrukcia (firmy ČKD, ESP), ktorá sa už zrejme na sieti ŽSR (ale aj ČD) nenachádza. Práve výrobky zo 40. a 50. rokov 20. storočia boli predmetom môjho bádania na jar 2007.

 

 

 

Bolo však už neskoro. V Hornej Štubni boli návestidlá ESP vymenené za repasované AŽD 70 v roku 2006, návestidlá nezisteného výrobcu v žst. Šalková zlikvidované s prestavbou stanice na napojenie vlečky zo šírej trate v rokoch 2006/2007. Preto mám o starších výrobkoch len veľmi čiastkové informácie. 

ČKD – Se2, asferické šošovky, MDC Bratislava, 19. 5. 2007... © Ing. Marko Engler

ČKD

Ako už bolo spomenuté, pri návestidlách Integra bola použitá optika umiestnená v liatinovom puzdre, ktorá sa nápadne podobá na svetelné návestidlá vyrábanými českými podnikmi ČKD a ESP. Podniky ČKD a ESP však vyrábali ešte staršiu verziu optiky – používala sa tzv. plná asferická šošovka, ktorá mala tvar približný polovici gule alebo elipsoloidu. Svetelné lúče z nej vychádzali rovnobežne s optickou osou. Smerom k žiarovke bola plocha šošovky rovinná, smerom návestenia asferická. Šošovka mala priemer 150 mm. Farebné svetlo sa získavalo použitím farebnej clony – plochého zafarbeného skla umiestneného medzi žiarovkou a asferickú šošovkou. Asferická šošovka tvorila vlastne čelný vonkajší kryt optiky. Žiarovka bola vzdialená 30 mm od zadnej steny šošovky. Žiarovky sa používali 12 V, 35 W.

ČKD – Se2, liate puzdro identické s ESP, Integra, WSSB atď., logo PRAGA, MDC Bratislava, 19. 5. 2007... © Ing. Marko Engler

Liatinové puzdro, ktoré bolo potrebné pre každé svetlo návestidla, je nápadne podobné k návestidlám Integra a ESP. Zrejme jedinou výraznou odchýlkou bol stožiar, ktorý bol profilový („I“). Na stožiari boli umiestnené výstupky, ktoré tvorili rebrík. Na spodnej časti stožiaru sa nachádzala skrinka, kde boli umiestnené transformátory (?) a rozvodné svorkovnice.

ČKD? – vo funkcii vloženého návestidla, trpaslík, SignalMont Hradec Králové, 20. 7. 2007... © Ing. Marko Engler

Neviem, či sa takéto návestidlo nachádzalo na území Slovenska. V súčasnosti sa jedno zriaďovacie (z roku 1947) nachádza v budove MDC ŽSR v areáli depa Bratislava východ ako múzejný exponát. Údajne však pochádza z Českej republiky.

ESP – optika návestidiel ESP (a zrejme aj ČKD)... © Lit. [3] str. 129

ESP

Veľmi podobnú konštrukciu mali návestidlá ESP (Elektrosignál Praha; do začatia výroby firmou AŽD to bol monopolný podnik určený socialistickým plánovaním na výrobu svetelných návestidiel vo vtedajšom Československu). Neviem, či výrobu časti veľkého podniku ČKD (Českomoravská Kolben-Daněk, vznikla zlúčením firiem Prvej Českomoravskej, Kolbenovou elektrotechnickou továrňou a továrňou Breitfield & Daněk, mala niekoľko etáp svojho názvu a foriem vlastnenia, dodnes je známa najmä pod značkou ČKD, dnes však už je zrejme úplne zrušená) prevzala firma ESP, ale vzhľadom na socialistické plánovanie je to dosť pravdepodobné.

Návestidlá ESP sa od návestidiel ČKD líšili predovšetkým tvarom stožiaru. Ten bol rúrkový. Farba svetla sa určovala farebnou clonou – zafarbeného tabuľového skla.

ESP – dve konštrukcie návestidiel uvádzané ako ESP, SignalMont Hradec Králové, 20. 7. 2007... © Ing. Marko Engler

Svetelné návestidlá ESP mali tvoriť jednotný typ na ČSD. Socialistické určovanie výrobcov zariadení síce vyradilo konkurenčných výrobcov zo Západu, ale dovoz kompletných reléových SZZ zo Sovietskeho zväzu spôsobil zavedenie jednotného vzoru ZSSR. Tie začali vyrábať tiež v podniku ESP, preto sa výroba pôvodných návestidiel ESP ukončila. Predsa len išlo už o inú optiku – v návestidlách vzor ZSSR boli použité stupňovité (Fresnelove) šošovky.

Na Slovensku boli návestidlá ESP dodávané k elektrodynamickým SZZ, ktoré sa inštalovali v 50. rokoch. Určite boli do roku 2006 v Šalkovej a Hornej Štubni. Do roku 1996 aj v žst. Príbovce. Z fotografií z prelomu 60. a 70. rokov je zrejmé ich použitie v žst. Žilina zr. st (Dráha 6/2002 str 11 foto hore, Dráha 9/2002 str. 2 foto dole). Na jar 2007 sa ich torzá nachádzali na nepoužívanej vlečke nedávno zrušenej cementárne v Banskej Bystrici (napojenie vlečky bolo do bývalej žst. Šalková).

ESP – dve konštrukcie návestidiel uvádzané ako ESP, SignalMont Hradec Králové, 20. 7. 2007... © Ing. Marko Engler

Jedno zriaďovacie návestidlo sa nachádza v Múzeu dopravy v Bratislave, má ale tiež profilový stožiar („I“), preto som si nie istý, či ide skutočne o návestidlo ESP.

ESP – vlečka do bývalej cementárne Banská Bystrica, 20. 3. 2007... © Ing. Marko Engler

Podľa fotografií a ešte existujúcich návestidiel, ktoré som osobne videl, sa zrejme používali iba dvoj a trojsvetlové štíty. V Hornej Štubni od Handlovej bolo vchodové návestidlo zložené z dvoch dvojsvetlových štítov.

Takéto návestidlá boli aj v Šalkovej spolu s ESP, foto zrejme Praha... © Lit. [11b] 8/1970 str. ob. III
Takéto návestidlá boli aj v Šalkovej spolu s ESP, foto zrejme Praha... © Lit. [11b] 8/1970 str. ob. III

ČKD/Siemens?

O týchto návestidlách neviem, kto bol ich výrobcom. Používali sa zrejme ako vložené (uvádzali ich aj napr. Návestné predpisy). Niekoľko fotografií ich zachytilo v staniciach na území súčasnej ČR (napr. Dráha 10/2006 str. 8 foto dole – Veselí nad Moravou).

Boli to trojsvetlové návestidlá, so šošovkami menších priemerov ako u ESP (ČKD), mali hranaté spoločné puzdro pre všetky svetlá. Návestný štít tvoril osemuholníkový plech. Práve ten ma navádza na teóriu, že predstavovali vložené návestidlá, ktoré sa v počiatkoch zavádzania svetelných návestidiel ČSD (od roku 1928; literatúra [11b] 19/1988 str. 298 uvádza aj rok 1926) rozlišovali aj tvarom návestného štítu. Boli to výrobky firmy Siemens. Je tiež možné, že ich výroba pokračovala pod hlavičkou ČKD/ESP v Prahe.

Na Slovensku určite boli v stanici Šalková, ale iba čiastočne (už si presne nepamätám, ale asi pri odovzdávkových koľajach vlečky, z ktorých bol umožnený aj odchod priamo na trať). Zmizli podobne ako návestidlá ESP pri rušení stanice v období 2006/2007.

Ericsson

V roku 1952 inštalovala švédska firma Ericsson reléové SZZ vlastnej konštrukcie v žst. Kráľova Lehota (a v žst. Chrásť u Chrudimi v ČR). Išlo o prvé RSZZ inštalované na Slovensku (potom už prichádzal iba sovietsky vzor...). Neviem, aké návestidlá sa inštalovali v Kráľovej Lehote (Ericsson bol nahradený RSZZ AŽD v polovici 80. rokov), ale tie, ktoré boli donedávna v Chrásti u Chrudimi sa nápadne podobali na typ ESP (resp. ČKD, Integra). Zaujímavosťou však bola aj ich štvorsvetlová varianta (na Slovensku boli návestidlá ESP zrejme iba trojsvetlové a dvojsvetlové).

ESP – rozbitý trpaslík (pripomína typ ČKD), Šalková, 20. 3. 2007... © Ing. Marko Engler

Ku všetkým uvedeným návestidlám (ČKD, ESP, Integra, možno aj Ericsson, Siemens) existovali aj ich varianty vo forme trpasličích návestidiel. Neviem, či existovali u nás aj svetelné návestidlá iných výrobcov. V každom prípade hromadné dodávky nastali až od roku 1952 (okrem Ericssonu, ktorý neviem, či k nám dodával aj svetelné návestidlá, to boli prvé výrobky Svetofor, ďalej ESP vzor Svetofor a následne okrem WSSB a Integry už iba AŽD).

V Návestných predpisoch z obdobia do roku 1961 sa uvádzajú fotografie svetelných návestidiel starých konštrukcií (ČKD?, Siemens?, AEG?, dovoz?). Zrejme všetky fotografie pochádzajú z Prahy. Zaujímavosťou je, že tvar návestného štítu bol rozdielny pre jednotlivé druhy návestidiel – oválny hore a skosený dolu pre hlavné návestidlá, rovný hore a skosený dolu pre predzvesti, skosený do špica (šesťuholníkový) pre zriaďovacie a skosený hore aj dolu (osemuholníkový) pre vložené.

ESP – vlečka do bývalej cementárne Banská Bystrica, 20. 3. 2007... © Ing. Marko Engler

Záver k starším konštrukciám svetelných návestidiel by som urobil ich začiatkom. Na ČSD sa spomína uvedenie prvých svetelných návestidiel okolo roku 1928 (1926). Bol to predovšetkým pražský železničný uzol (prvé v dopravni Vítkov), ktorý vyžadoval zlepšenie v mnohých smeroch – napr. odstránenie dymu z centra hlavného mesta sa riešilo postupnou elektrifikáciou a nasadením akumulátorových rušňov na posun.

Svetelné návestidlá mali zjednodušiť obsluhu (odstránenie namáhavej fyzickej práce pri prestavovaní prestavnou pákou), zrušiť potrebu nočného osvetľovania petrolejovými (karbidovými) lampami a zlepšiť naviazanie na zabezpečovacie zariadenie (napr. pri elektrodynamických SZZ sa mechanické návestidlá prestavovali elektromotorickým prestavníkom, čo oproti napájaniu iba žiarovky u svetelných návestidiel vyžadovalo väčšiu nárazovú spotrebu energie a predstavovalo riziko vzniku veľkého počtu možných mechanických porúch). 

Prvé výrobky svetelných návestidiel však vykazovali mnohé nedostatky, napr. odraz slnečného svetla spôsoboval falošné svietenie svetiel a pod. Používali sa totiž ešte plné šošovky namiesto neskôr zavedených Fresnelovych (začalo to dovozom Svetoforov). Po vojne sa postupne od roku 1952 zaviedol jednotný systém návestidiel vzoru ZSSR, čím bol zavedený jednotný typ svetelných návestidiel na ČSD. Staré návestidlá zostali zvyčajne ešte v prevádzke, pokiaľ u nich v roku 1962 nebolo potrebné návestiť rýchlostnú sústavu. Posledné na sieti ŽSR boli zrušené pravdepodobne v roku 2006 v Šalkovej a Hornej Štubni, na vlečke ešte existujú (stav jar 2007) v bývalej cementárni Banská Bystrica (ale sa už nepoužívajú).

Otázka

Kde teda boli na Slovensku návestidlá starších konštrukcií, okrem uvedených dopravní (Šalková, Horná Štubňa, Príbovce, Žilina zr. st.), kde ich existenciu dokazujú fotografie?

Literatúra
[1]       Martin Navrátil – „Ericsson“ v Chrasti skončí. Obzor č. 30-31/2005, str. 3.
[2]       Ing. Pavol Deraj – Z našich tratí. Žsemafor č. 22/96 III.str. ob.
[3]       Prof. Ing. Václav Chudáček, Prof. Ing. Oldřich Poupě, DrSc. – Zabezpečovací technika v železniční dopravě I. Vydalo Nakladatelství dopravy a spojů ako svoju 5181. publikáciu. Vydanie prvé, Praha 1970.
[4]       Ing. Bohuslav Matis a kol. – Zabezpečovací technika na železnici. Vydalo Nakladatelství dopravy a spojů ako svoju 3064. publikáciu. Vydanie prvé, Praha 1965.
[5]       Zdeněk Zaoral, Otakar Žemlička – Železniční modelář. Vydala Česká ústřední rada PO SSM v nakladatelství Mladá fronta. Publikácia číslo 4293. Edícia Odznaky odbornosti, zväzok 24. Vydanie prvé Praha 1981
[6]       Železniční návěsti a znamení. Zostavil Karel Pilař. Dopravní nakladatelství Praha – druhé doplnené vydanie 1956.
[7]       Propagačné materiály AŽD Praha, WSSB, Muzeum signální techniky SignalMont Hradec Králové
[8]       Petr Kroča – Železniční návěsti - 1. Historie a vývoj návěstí. JERID Olomouc 1998. 1. vydanie. ISBN 80-86206-01-7
[9]       Ing. Ivo Laníček – Múzejní expozice sdělovací a zabezpečovací techniky Hradec Králové. České dráhy, a. s., Technická ústředna dopravní cesty. Vydání I. Praha 2003
[10]     Ing. Bohumil Nádvorník – Švédské reléovky u ČSD. Reportér AŽD Praha č. 2/2003 str. 10
[11]     Rôzne fotografie z časopisov [11b] Železničář (ročníky 1970 až 1991), Dráha, Žsemafor, ŽELEZNICE, HSM ŽELEZNICE, z iných železničných časopisov a kníh, [11a] Railway Signaling and Communications (ročník 1960), predpisy ČSD a ŽSR, technické materiály ČSD a ŽSR  
Externé odkazy

Galéria

Súvisiace odkazy