Katastrofa s VLAKY.NET na tisovskej zubačke :)

Tak poďme pekne poporiadku....
Kde bolo tam bolo, opäť bol na začiatku jeden mail od Pia s návrhom na ďalší fotovaco-poznávaco-rekreačný predĺžený víkend vlakyneťákov. Tak ako pred rokom, voľba opäť padla na chatu pri salaši Zbojská. Mohlo by sa zdať nepochopiteľné, že na čo chodiť dvakrát na to isté miesto, ale ono nikdy nie je niečo dvakrát také isté a okolie Zbojskej určite má čo nového ponúknuť stále.
Ako prví sme sa v piatok večer po príchode z Bratislavy stretli v Brezne na stanici MAYO a ja s Aďou a Karolom (už v nadpise spomínaná Katastrofa a blaho), ktorí vystúpili z Dolehronca. Posledné kilometre cesty na Zbojskú sme teda ukrajovali spolu už štyria. Po výstupe z motoráčika nás čakala prvá previerka odvahy. Po odchode vlaku odrazu vôkol tma ako v rohu, cestou na chatu Zbojská nebolo vidno ani na krok. Nebyť bateriek, na chatu by sme možno ani netrafili. Chvíľu po nás docestovali na chatu Pio a Rajio s troma deťmi - dvoma Piovými vlastnými a jedným požičaným. Za nimi v tesnom závese prišli Kokovci a Ondovčíkovci a tak bol náš počet na piatok kompletný. Príjemná atmosféra a radosť zo stretnutia s ľuďmi, s ktorými sme sa dlhšie nevideli, trvala dlho do noci.

Čierny Balog - úzkorozchodka, © Radovan Plevko

Pepe a Maťo - žeby budúci rušňovodiči? © Peťo Ondovčík

Idylka na úzkej, © Marián Rajnoha

V sobotu ráno (alebo skôr už pred obedom) sme sa po organizačnej porade vydali kúsok za kopec omrknúť úzkorozchodné mašinky do Čierneho Balogu.
To už rýchle esá, ktorým sa podarilo až na sobotu uvoľniť z turnusu, sa nám valili od skorého rána naproti, zdolávajúc po svojej osi posledný úsek namáhavého stúpania z Pohronskej Pohromy. Juraja s Tomášom, vtedy už oddychujúcich na zubačkovom moste sme vyzdvihli a motorizovane pokračovali v novej zostave ďalej. Stačil jeden telefonát a na Balogu už štartoval naleštený motoráčik M 21.004. Najväčším prekvapením vnútri bolo dobové stanovište ukrývajúce moderný elektronický riadiaci systém trakcie Lokel a hydrostatický prenos výkonu (na železnici iba zriedka využívaný hlavne v pomocných pohonoch; v trakčnom pohone vskutku ojedinelý). Cestou motorákom dole na Hronec a potom späť až hore do Vydrova sme strávili na stanovišti, v oddieloch pre cestujúcich, pobehujúc z jedného okna do druhého, fotovaním a obdivovaním tohto zvláštneho stroja. Tešili sme sa ako malé deti na hračkárskom vláčiku. Vo Vydrove sme si zbežne prezreli skanzen, miestnú krochkajúcu a páchnucu faunu. 

Stanica Vydrovo - vystupovať, © Marián Rajnoha

Miniturističná výprava, © Marián Rajnoha

Po oficiálnom uzavretí našej návštevy na "dispečingu" ČHŽ sme sa rozdelili na dve partie; na motorizovanú a turističnú časť. Kým väčšina odfujazdila na autách smerom na Brezno, Rajio, modré tyristorky a ja sme sa vydali po svojích proti prúdu riečky. Naša miniturističná výprava si totiž zvolila peší prechod z Balogu do Pohronskej Pohromy, krížom cez kopec. Dedina dlhá ako babské (či chlapské?) reči, v lese blata až po uši a s hustnúcim súmrakom sa nám za každým stromom zdalo, že odtiaľ vykúka schovaný macko... Za tmy sme miernou chybou navigácie dorazili namiesto Polhory do susednej Michalovej, čo však bolo v tú chvíľu v podstate jedno. Aj táto slušne vychovaná dedina totiž disponuje železničnou zastávkou a preto sme hneď ocenili jeden z taktových osobákov na Zbojskú, jazdiacich v 4 až 6 hodinovom takte. Úžasná to vec tá taktová doprava, navyše takmer vôbec nezaťažuje pamäť... :-) Po vystúpení na Zbojskej znovu už tradičná tma, po piatkovej previerke odvahy sme však už ostrieľaní s prehľadom doviedli vystresované zblúdilé esá až do depa. To už bola v depe aj motorizovaná časť výpravy, ktorá si medzitým stihla odskočiť na superskvelé halušky na salaš Zbojská. Večer nás poctili ešte svojou návštevou Igi s d´Antom a tak nasledoval ďalší dlhý večer v príjemnej a radostnej atmosfére.

Pred stratením v lese sa treba posilniť, © Radovan Plevko

Vydesení a stratení v lese... :-), © Samo Spúšť (Tomáš Chovanec)

V nedeľu sme mali už dopredu dohodnutý odborný sprievod aj s výkladom v tuneli pod Dielikom na nedostavanej trati Muráň - Tisovec. Cestou prebehla avizovaná technicko-bezpečnostná skúška a skúška prejazdnosti dvoch rýchloperšingov na viaduktoch v Čertovej doline a Pod Dielom. Po zdolaní exponovaného traťového úseku zo Zbojskej do Tisovca sme presne o 12-tej dorazili na provizórne parkovisko a pobrali sme sa k muránskemu portálu tunela pod Dielikom, fragmentu nedokončených gemerských spojok, kde nás čakal ujo sprievodca. 

Katastrofa a ostatní na Čertovom viadukte, © Radovan Plevko

362.001 a 362.002 počas TBS-ky na Viadukte pod Dielom, © Marián Rajnoha

Most Teplica, © Tomáš Chovanec

Tunel dlhý 2002 m sme samozrejme neprešli celý, vzhľadom k tomu, že pár metrov od tisovského portálu je tunel zavalený a permanentne zaplavený vodou. Ale zato sme poctivo šlapali až kým sa nám po prekonaní lomu nivelety v tme nestratil aj vchod z muránskej strany. Kvôli bezpečnosti a obavám nášho sprievodcu sme ale až úplne k závalu nedošli. Cestou sme našli zopár spiacich netopierov a zablatení až takmer po uši sme sa vrátili späť, kde nám pred portálom pán sprievodca urobil podrobný výklad o prírodných bohatstvách NP Muránska planina. Pri spiatočnej ceste do depa sme sa viaduktmi a tunelom vyhladovaní znovu stavili na superskvelých haluškách s ešte superskvelejšou obsluhou na salaši. Po návrate do depa Zbojská nasledovalo lúčenie sa s aktérmi TBS-ky, ktorí odchádzali do svojho domovského depa pod Tatry a my ostatní sme si užívali už posledný zbojský večer.

Ujo sprievodca prednáša..., © Radovan Plevko

Otec Saxany... :-), © Radovan Plevko

Ráno nastalo už len nepríjemné balenie a odchod motorizovanej časti domov. Poslední traja (Mayo, Rajio a M@jo) sme sa pobrali smerom k salašu, vychutnať si okrem halušiek príjemnú a pohľadnú obsluhu a prvým poobedným vlakom sme sa tiež pobrali domov.

Motorka pri salaši Zbojská začína klesať do Tisovca, © Marián Rajnoha

Na záver treba snáď len dodať, že počasie nám opäť vyšlo na výbornú, veď posúďte z priložených fotiek. A takisto, že nakoniec sa žiadna katastrofa na trati ani v jej okolí nekonala a všetky skúšobné jazdy peršingov, okuliarnikov, motoráčikov, normálnerozchodných aj úzkorozchodných parných mašiniek sa na tisovskej zubačke podarili. Jednoducho - skvelý víkend so skvelými ľuďmi. ;-)

Niečo z našich zážitkov vo filme.
Video: wmv, 15:40 min, 80MB, © Ivan Wlachovský.