Grand Prix Zvolen 2009 – Nostalgia v oblakoch pary

 Obe svorne čakali na príchod Maďarov zo Štúrova. Vystúpil som z vlaku a zvítal sa s Prievidžanmi. Po zvyčajných uvítacích ceremóniách som sa začal zaujímať o druhú časť konvoja, ktorý sa stále nezjavoval. Na neradosť  všetkých sme sa dozvedeli, že Maďari meškajú cca 2 hodiny. Neostávalo nám nič iné, len si nájsť zábavku a zabíjať čas.

Olejový narkoman Maťo Rys z PPS

„Služba“ na rušňoch mala svoj čas jasne nalinkovaný obiehaním okolo mašiniek. My ostatní sme si mohli dať niečo pod zub v miestnej krčme. Stále som sa nevedel rozhodnúť, že či budem fotiť, alebo filmovať. Z úvah ma vytrhol dlhý hvizd parného rušňa. Pohľad na novozámocké zhlavie ŽST Šurany stačil na to, aby som videl ako Laminátka 240.019 ZSSK Cargo vchádza do stanice a za sebou ťahá pískajúci rušeň s číslom 109.109 spolu s ubytovacím vozňom MÁV nostalgia. Nastalo potriasanie rúk a nutný posun spojenia konvojov do jednej súpravy.

Hurá Maďari prišli

Chyba lávky. Grafikon starostlivo vypracovaný Zuzkou Poláčekovou sa stal imaginárnym papierom. Naše meškanie v tejto chvíľke bolo už vyše 120 minút. Pohľad do grafikonu neveštil nič dobré. Konštalácia pravidelných vlakov bola taká, že náš príchod do Zvolena sa javil miesto o 18:30 hod až niekedy k polnoci. Pri istej odvahe výpravcov a dispečerov sa však všetko dalo zvládnuť tak, že pri takpovediac ostrých križovaniach by sme sa mohli dostať do Zvolena skoro načas. Prehodnotili sme nutné prestávky na mazanie pár tak, aby všetci šliapali ako presné hodiny. S návrhom sme zašli za výpravcom a prejednali ho s dispečerom ŽSR. Našťastie sme natrafili na správnu partiu a s malými dušičkami sme vyrazili k prvej skúške tesne vyrátaným križovaním s rýchlikom v Úľanoch nad Žitavou. Všetko klaplo a posmelení úspechom sme sa posúvali od stanice k stanici, prepletajúc sa medzi osobnými vlakmi. Množstvo obyčajných náhodných divákov, ale aj železničiarov v službe nám nadšene mávalo.

Výpravca v Hronskom Beňadiku.

Laminátka nás ťahala svojou konštantnou šesťdesiatkou, ktorú sme mali predpísanú. Návesť 40 a výstraha vždy predznamenala, aby sa nachystali chlapci s olejničkami a bleskovo premazali ložiská pri každej možnej príležitosti. Veru zdalo sa mi, že už ideme bez zastavenia voľajako dlho. Rado Štefánik už telefonoval s majstrom na našom vlakovom rušni, aby v najbližšej stanici zastavil.

Na odchodovom návestidle v ŽST Žiar nad Hronom síce svietila návesť voľno, no rušňovodiči museli premazať ložiská. Pekná pani výpravkyňa nebola rada, keď konvoj zastavil. Ešte som ju však stihol zastaviť chvíľku pred tým ako zrušila našu vlakovú cestu. 3 minútky a už sme aj fičali ďalej. Čudujte sa alebo nie, do ŽST Zvolen sme došli skoro načas. Týmto by som chcel poďakovať celej zmene, ktorá slúžila 11. 9. 2009 dennú zmenu na trati Šurany – Zvolen, vrátane dispečerov vo Zvolene a Bratislave.

Nachystané na rannú parádu.

Zvolenské rušňové depo už žilo parou. Náš konvoj bol posledný a čakalo sa už len na nás. Chvíľka posunu, mašinky odišli pred rotundu depa a my sme sa udomácňovali aj s našimi spálňami na koľaji vedľa nehodového žeriavu. Chalani ponaťahovali káble a rozsvietili svetlo vo vozni. Pred vozňom už stál šéf zvolenského KHT Ing. Peter Oravec a odovzdával šéfovi PPS Maťovi Rysovi inštrukcie a lístky na stravu. Napriek pokročilej večernej hodine chlapci z PPS rozliali kávu a nastalo delenie úloh. Kuriči sa odobrali na Ušatú s úlohou držať ju na pare. Ostatní sa rozliezli po povinnostiach, ktoré im Maťo nadelil.

Keďže  sa mi ako hosťovi PPS povinnosti neušli, vzal som si fotoaparát a vybral sa už do hustej tmy obzrieť, že čo a ako. Pred rotundou depa, napriek ozaj pokročilej hodine, bol neustály pohyb. Postupne som si urobil obraz o tom, kto bude zajtra súťažiť. Z pohľadu na prítomné rušne mi bolo jasné, že tohtoročná GP Zvolen bude v znamení veľkých strojov. Už teraz som sa tešil, ako sa bude vrútocká Šľachtičná producírovať zajtra po pľaci.

464.001 Ušatá PPS Prievidza v RD Zvolen

Ozval sa hlad. Spomenul som si na lístky, ktoré mi pán Ing. Oravec dal. Myslel som si, že o polnoci už bude všetko zjedené. Mýlil som sa. Priam v rotunde bola zriadená improvizovaná jedáleň a podával sa vynikajúci guláš. Bolo tam úplne plno. Našiel som si miestečko a náhoda chcela, aby som povečeral spolu s hlavným organizátorom a hlavou celej akcie Peťom Oravcom. Konečne si našiel chvíľku času, aby sme sa porozprávali o zákulisí toho čo bolo a o pláne na nasledujúce dva dni. Na Petrovi bolo vidieť nesmierny stres a napätie vyplývajúce z ťarchy zodpovednosti za celú akciu. Odovzdal som mu dvdéčko z minulého ročníka. On mi zas dal inštrukcie k zajtrajšku a už aj utekal hasiť nejaký lokálny problém.

Jedáleň v rotunde RD Zvolen

S fotoaparátom v ruke som sa presunul k veľkému lákadlu tohto ročníka GP. Improvizovanému parnému vlaku Štefánik. Zásluhou KHT Zvolen, múzea SNP, ŽOS Zvolen a mnohých ďalších obživol, aby nám pripomenul tohtoročné 65. výročie SNP. Veď kde by sa mal prezentovať, keď nie na domácej pôde. V batohu som mal čerstvo vydanú knihu „Povstalecké pancierové vlaky“, ktorú mi podaroval Ing. Oravec. Ešte bola teplá z tlačiarne. Nebol som sám. Množstvo uťahaných chlapov po celodennej tvrdej práci okolo rušňov si prišlo prezrieť pancierový vlak.

IPV Štefánik v RD Zvolen

Čas pokročil natoľko, že už ma to ťahalo do postele. Pľac pred rotundou stíchol. Ticho, keď sa to tak dá nazvať, prerušovali zvuky lopát kuričov, ktorí udržiavali rušne pod parou. V salóne PPS som na svoju veľkú radosť zbadal Koka s Ľudmilou a Tinkou. Moje žuchnutie do postele sa opäť o nejakú tu hodinku odsunulo. Nakoniec sme však konštatovali, že aj „dnes je deň“ a išli spať.

Môj spolunoclažník Shalomek už oddychuje.

464.001 Ušatá pri rannom zbrojení.

 V sobotu som sa zobudil do krásneho slnečného rána. Po špičkách som prešiel okolo kupé kde tvrdo spala nočná zmena. Vykradol som sa do umyvárne, kde som zo seba zmyl zvyšky včerajšieho dňa. Takto znovuzrodený som obťažkaný kamerou a fotoaparátom zamieril medzi priateľov, ktorí už horúčkovito leštili rušne a pripravovali ich k preteku. Do preteku však ešte bolo veľa hodín a nás čakal bohatý program. Výdatné raňajky v „rotundovej“ jedálni ma vzpružili. Poohliadol som sa a hľadal objekt, na ktorý by som sa zameral. Nebolo treba. Ušatá akurát vyrážala zbrojiť. Tak som sa nechal zlákať. V jednej ruke kamera, v druhej fotoaparát a v tretej káva, ktorú mi podávali z našej pojazdnej spálne. Zauhľovací žeriav sa zahryzol do hromady uhlia vo vozni a už ho aj premiestňoval do rušňa. Ešte vodu a Ušatá môže isť do stanice, kde sa má zúčastniť veľkolepého divadla. Divadlom bude boj povstaleckej a nemeckej armády.

Zvolenský Býček zachádza na IPV Štefánik

 Moje objektívy som nasmeroval k zvolenskému Býčkovi, ktorý posunoval k IPV Štefánik, chystajúci sa k svojmu výstupu.

Popradský Papagáj bol jedným z obdivovaných rušňov

Plocha pred rotundou sa za ten krátky čas zaplnila už ohromným davom divákov. Na každom kroku som stretal množstvo priateľov a známych. Priestranstvo sa hemžilo červenými šiltovkami a tričkami VLAKOV. Veru naša rodina sa rozrástla.

Posledné prípravy pred odchodom do ŽST Zvolen.

Kde sa vzal, tu sa vzal v depe Terčík s Tomášom zrazu stál.

Povinnosti ma však už ťahali do stanice kde sa všetko chystalo k slávnostnému odovzdaniu IPV Štefánik zamestnancami ŽOS povstaleckej armáde. Ohromné divadlo, ktoré bolo živým obrazom udalostí z pred 65 rokov prilákalo obrovské množstvo divákov. Bol som príjemne šokovaný. Vo víre udalostí som úplne zabudol na Desiro, ktoré prišlo z Maďarska cez Lučenec. To sa však už IPV Štefánik odovzdával povstalcom a tí doň začali inštalovať zbrane pred očami tisícov nadšených divákov. Kútikom oka som sledoval Petra Oravca ako hrdo sledoval výsledok svojho úsilia.

Vojak povstaleckej armády.

Ilúzia odovzdávania IPV bola dokonalá vo všetkých detailoch.

Guľometný vozeň po vyzbrojení

Po vyzbrojení vlaku nasledovala ďalšia časť programu. Ušatá dotiahla zo zhlavia dva vozne plné nemeckých vojakov. Tí neváhali a okamžite obsadili stanicu. Vyvliekli z dopravnej kancelárie výpravcu. Ktože to je? Terčík vo svojej uniforme hrdo vzdoroval Nemcom. Medzičasom sa z druhej strany priblížil IPV Štefánik a za ohromného rachotu diel, pušiek a samopalov sa na území ŽST Zvolen rozpútal zúrivý boj. Povstalecká armáda postupne získala prevahu. Za frenetického jasotu davu zajala nemeckých vojakov a oslobodila Terčíka.

Brániaci sa nemeckí vojaci.


IPV Štefánik zasahuje do boja.


Povstalci zajali Nemcov.

Konečne sa začalo schyľovať k pretekom. Pre rok 2009 sa postavili na štart:

423.041 z Českej republiky

477.013 zo Slovenska (Poprad)

TKt48.191 z Poľska

475.196 zo Slovenska (Vrútky)

109.109 z Maďarska

Program tohtoročných pretekov bol nasledovný:

13:00 hod: OTVORENIE PRETEKOV

privítanie hostí, predstavenie sponzorov a jury rozhodcov

Štartér pretekov Miroslav Galát

13.30 hod. ŠTART PRETEKOV

▪ predstavenie súťažných posádok
▪ stručné technické údaje lokomotív
▪ šprint na 100 m s odvetou / Anglická pošta / pivo na spojnici / šprint s presnosťou zastavenia /pomsta indiánov / dámy na koľajniciach / novodobí rytieri / prémiová disciplína

Nastal výstrel z dela a ohromné masy železa sa vybrali v ústrety šprintu a ostatných disciplín. Stál som s kamerou na nástupišti vedľa štartéra a veru mal som zvláštny pocit keď povedľa ľavej ruky dunela Šľachtičná a povedľa pravej 109.109. V prestávkach medzi disciplínami som pozoroval Shalomka, ako plní pamäťovú kartu svojho fotoaparátu.

Shalomek čaká na záber

Nebolo nám dopriate vydržať až do konca závodu. Tesne pred ukončením poslednej disciplíny sme sa obaja presunuli do depa a chystali sa na stíhaciu jazdu Ušatej, ktorá sa chystala s mimoriadnym vlakom do Banskej Štiavnice.

Fotka, ktorá pri GP nesmie chýbať

Tu vlastne moje rozprávanie končí. Nie, že by akcia skončila, ale pokračovať v rozprávaní zážitkov jazdy Ušatej do Banskej Štiavnice bude M@jo a o rekonštrukcii bojov povstalcov s nemeckou armádou na Starej Kremničke snáď niekto ďalší.

Pýtate sa kto vyhral preteky? Pre mňa to bola nepodstatná vec, ale podarilo sa mi nakoniec zistiť, že to bola maďarská posádka s rušňom 109.109 z Budapešti.

Davy sledujúce veľkolepé divadlo.

Na záver by som chcel poďakovať stovkám dobrovoľníkov a mnohých sponzorov, ktorí sa zúčastnili prípravy a realizácie ozaj veľkolepého divadla. Menovite aj pánovi Ing. Petrovi Oravcovi, ktorý dokázal celú túto mašinériu skoordinovať do zdarného konca.

video záznam 24 min, 123MB. © Ivan Wlachovský

Počas môjho pobytu vo Zvolene a okolí vznikol 24 minútový video záznam ako hold všetkým, ktorí sa podieľali akýmkoľvek spôsobom.