Cisárska stanica

Do stanice prichádzali príležitostne aj mimoriadne vlaky štátnikov, ktorí nemeckého cisára boli navštíviť. Táto stanica oslávi v novembri tohto roku 100 rokov od uvedenia do prevádzky.

Stanica sa nachádza na trati z Berlína do Brandenburgu. Prevádzka na tejto trati sa začala 2. augusta 1846. Trasa trate prebieha v bezprostrednej blízkosti zámockého parku Sanssouci, bývalej rezidencie pruských kráľov a nemeckých cisárov. V roku 1868 bola v blízkosti uvedeného parku verejnosti odovzdaná zastávka „am Wildpark“. V rovnakom čase bola do prevádzky uvedená aj „čakáreň korunného princa“ pre neskoršieho cisára Fridricha III. Od roku 1899 používal túto čakáreň aj cisár Wilhelm II. Úplne nová „stanica jeho Veličenstva cisára“ sa začala stavať po dokončení rozsiahlej rekonštrukcie trate západne od Potsdam.

Architektonický návrh budovy stanice pochádzal od dvorného architekta Ernsta Eberharda von Ihne. Cisárska stanica bola dokončená v novembri 1909, v anglickom štýle Cottage, podobne ako predtým dokončený zámok Cecilienhof pri jazere Heiligen See v Potsdam. Veľkoryso riešená budova stanice mala priestory rozdelené do troch tried – pre cisára, pre dvoranov a pre služobníctvo.

Pri svojich cestách z a do Berlína sa v stanici cisár Wilhem II. so svojim malým sprievodom zdržal vždy iba veľmi krátko. Ináč to bolo pri prijímaní oficiálnych návštev kráľov nemeckých krajín alebo iných európskych štátov. Vtedy bola ceremónia vždy naplánovaná do podrobností, plná formalít a zodpovedajúco dlhá. Bolo tomu tak napríklad pri privítaní bulharského cára Ferdinanda I., ruského cára Mikuláša II. alebo amerického prezidenta Theodora Roosevelta.

Posledný nemecký cisár a pruský kráľ Wilhem II. vládol od „roku troch cisárov“ 1888 do revolučného roku 1918. Jeho vládnutie by bolo možné označiť mottom „Cestovať a vládnuť“. Cisár bol totiž viac ako polovicu roka na cestách, ku ktorým často používal svoj „dvorný“ vlak. Niektoré ciele cisárových ciest sa pravidelne opakovali: návštevy vojnového loďstva vo Wilhelmshaven v marci, jarné návštevy zámku Hubertsstock v Schorfheide a v Alsasku a Lotrinsku, pobyt na májových sviatkoch vo Wiesbadene, výlety na letné poľovačky vo východnom Prusku. V auguste chodil navštevovať svoju manželku a deti, ktorí žili v lete oddelene vo Wilhelmshöhe pri Kasseli. Spolu potom chodili do Talianska a na ostrov Korfu. V jeseni cisár vykonával inšpekcie na vojenských manévroch a chodil na poľovačky do východného Pruska a Sliezska. Do Potstam sa cisár vracal na Vianočné sviatky.

„Dvorný“ vlak (Hofzug) umožňoval cisárovi v rovnakom čase robiť štátnické rozhodnutia a robiť si prehľad o stave svojej krajiny, a to bez rozhlasu a televízie. Týmto vlakom cisár 10. novembra 1918 odcestoval po zrušení cisárstva aj do exilu v Holandsku. Vozne boli neskôr vrátené do Nemecka a používali sa ako lôžkové vozne a služobné vozne.

Po skončení existencie monarchie stratila cisárska stanica svoju pôvodnú funkciu a bola používaná na rozličné ciele. Napríklad od konca 2. svetovej vojny do roku 1952 bola stanica domovskou stanicou Modrého expresu (Blaue Express), ktorý ako mimoriadny vlak prepravoval medzi Moskvou a Berlínom dôstojníkov Červenej armády slúžiacich na území východného Nemecka.

Po znovuzjednotení Nemecka v roku 1990 boli so stanicou rôzne plány. V roku 1999 bol zámocký park Sanssouci, vrátane cisárskej stanice zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičštva UNESCO. Predstavenstvo spoločnosti DB AG sa v roku 2002 rozhodlo rekonštruovať pamiatkovo chránenú budovu. Od ukončenia rekonštrukcie v budove stanice sídli Akadémia DB.

Ako je uvedené v úvode, cisárska stanica oslávi v novembri 100 rokov. Žiaľ, spoločnosť DB AG nechystá pri tejto príležitosti žiadne oslavy a ani deň otvorených dverí. Areál stanice verejnosti všeobecne nie je prístupný. Ja som ho mohol navštíviť iba vďaka svojej účasti na výročnej konferencii, ktorá sa konala v rámci istého celoeurópskeho projektu zameraného na spoluprácu rôznych inštitúcií zameraných na výskum a vývoj v oblasti železničnej dopravy.

Titulná snímka: Kaiserbahnhof - priečelie budovy z nástupišťa © Ing. Peter Márton, PhD.