Výmena návestidla v stanici Komjatice

     Na Slovensku sa do dnešných dní zachovalo iba zopár posledných staníc, do ktorých vjazd strážia práve dvojramenné mechaniky. Po tom, ako v roku 2007 doslúžili v Nových Košariskách, zostáva nám v súčasnosti už len nasledovných päť miest: Komjatice, Medzilaborce, Slovenské Nové Mesto, Streda nad Bodrogom a Veľký Horeš.

     Každá z týchto staníc je svojim spôsobom zaujímavá, jedinečná a ponúka dostatok možností na fotogenické kompozície, či už s vlakmi alebo aj bez nich. Otázne však je, aká dlhá budúcnosť ešte zostáva „historickej“ technike na jednotlivých staniciach, ku ktorej obvykle tvoria doplnok aj iné zariadenia.

 Staré návestidlo doslúžilo, na pôvodnom mieste zostáva iba spodná časť stožiara.

     Podobne je to aj v Komjaticiach, známych predovšetkým jedinečnými ručnými závorami na nitrianskom zhlaví, ktoré sa otvárajú nie dohora, ale v horizontálnom smere. Nostalgickú atmosféru stanice dotvárajú tiež závory ovládané diaľkovo zo St. I, klasické dvojité mechanické závory na šurianskom zhlaví (len škoda, že v oboch prípadoch sú už osadené brvná novšieho typu), mechanické odchodové návestidlá a napokon – spomínané dvojramenné vchodové návestidlá z oboch smerov.

Nová, či presnejšie renovovaná horná časť aj s ramenami čaká na svoje osadenie. 

     Prinajmenšom ony si však ešte nejaký ten rôčik odpracujú, a to vďaka „omladeniu“, ktoré prebehlo v dvoch etapách. Zlý technický stav si už niekoľko rokov žiadal ich akútnu výmenu, avšak stanica zatiaľ nebola zahrnutá do plánu komplexnej modernizácie zabezpečovacieho zariadenia. Ku slovu preto prišlo netradičné riešenie – výmena starých mechaník za mechaniky repasované. Vchodové návestidlo zo smeru od Nitry sa podrobilo tejto procedúre už v roku 2009 a jeho súputník z opačnej strany, od Šurian, si počkal o čosi dlhšie. Rad naň prišiel až minulý týždeň, v piatok 16. júla 2010.

 Zakrátko sa aj ona vznáša nad zemou a mieri na svoje miesto.

     Parta šikovných „zabezpečovákov“ z Nových Zámkov sa pustila do práce a v priebehu doobedňajšej výluky vymenila vrchnú časť stožiara aj s ramenami za vynovený kus. Prijmite malú fotoreportáž z tejto – nie každodennej akcie – v rámci ktorej sa nielenže nahrádzalo mechanické návestidlo, resp. jeho časť, opäť mechanickým (a nie svetelným), ale dokonca v tak zriedkavej dvojramennej mutácii.

 Nasadenie na stožiar si vyžaduje určitú dávku zručnosti robotníkov aj žeriavnika.

Po nasadení zostáva návestidlo ešte natočiť čo najpresnejšie kolmo k osi koľaje

Kým sa ešte spravia dokončovacie práce, ako napr. zapojenie drôtovodov, na zemi už rozoberajú "mŕtve telo" starého návestidla.

     Železniční fanúšikovia môžu mať teda dôvod na radosť. Dve ramená budú zrejme ešte počas niekoľko nasledujúcich rokov stále ukazovať voľnú cestu osobným vlakom na čele s Okuliarnikmi, Somárikmi či Bagetkami... Inou stránkou mince, ukrytou pred bežnými zrakmi, je však stále náročnejšia obsluha, údržba a opravy takýchto archaických zariadení. Celá trať s číslom 140 by si v mene rýchlejšej a plynulejšej dopravy isto zaslúžila omnoho väčšie investície do zabezpečovacieho zariadenia.

Staré a nové - ešte raz na krátky okamih spoločne.

Snímky autor, 16. 7. 2010