Bratislavská detská železnica?

30.10.2010 8:00 Mgr.art. Tomáš Haviar

Bratislavská detská železnica?

Pri pátraní v histórii a pri štúdiu mnohých historických dokumentov sa neraz stáva, že hľadáte niečo a postupne sa prepracujete k niečomu úplne inému. Podobný scenár malo aj moje pátranie po histórii úzkokoľajky trnavského cukrovaru. Postupným skladaním mozaiky som sa dostal z Trnavy až do Bratislavy a od poľnohospodárskej železničky k železničke detskej resp. pionierskej.

Zrazu však niť informácii končí, a preto som sa rozhodol požiadať o pomoc širokú verejnosť a fanúšikov železníc.

 

Na začiatku sa mi dostala do rúk fotografia zo železničky trnavského cukrovaru. Bola vyhotovená v závere jej prevádzky, kedy na vetve do Bieleho Kostola pokusne spustili prevádzku detských „pionierských“ vlakov voziacich rekreantov a deti na Kamenný mlyn. Jej vznik bol zdôvodnený ako pokus o záchranu technickej pamiatky. Aj napriek obľúbenosti nespĺňala bezpečnostno-technické požiadavky na verejnú dráhu, bola bez zázemia, keďže spojovacia trať s cukrovarom už neexistovala, a tak ju po čase stihol osud podobný ostatným poľnohospodárskym železničkám - bola zrušená.


Vagóny detskej železnice, Týždeň vo filme 38/1950 © SFÚ

Na fotografii je zachytená súprava malých osobných dvojosových vagónov ťahaných parnou lokomotívou typu Bt od výrobcu O&K patriacu cukrovaru. Vagóniky boli zjavne vyrobené pre takýto typ detskej železničky. Na streche mali dokonca „hrebeň“ na nadpis, či budovateľské heslá. Už z fotografie bolo jasné, že výroba vagónov a celkové zriadenie takejto dopravy sa v dobách socializmu nezaobišlo bez parády pri spustení do prevádzky. Žiaľ dobová tlač zatiaľ stále mlčí.

O niečo neskôr som ukázal fotografiu kolegovi z Prahy. Ten ma upozornil na kinožurnál Týždeň vo filme, kde sa podľa neho niečo podobné nachádzalo, ale v Bratislave. Informácii som nevenoval veľkú pozornosť až kým mi náhodný známy, rodák z Trnavy a veľký fanúšik železníc, nepovedal, že vlastní fotografiu zo slávnostného odovzdávania „nejakých“ malých vagónikov pre deti na úzkokoľajku. Výrobcom bola Vozovka Trnava. Povedal mi aj o zapožičaní vagónikov pri významnej príležitosti do Bratislavy. Zvedavosť a mesiace pátrania ma priviedli k Týždňu vo filme s číslom 38 z roku 1950 v archíve SFÚ.


Parná lokomotíva detskej železnice, Týždeň vo filme 38/1950 © SFÚ

V prvej polovici je prezentovaný Krajský zjazd KSČ na petržalskej strane Dunaja pri Starom moste. Na túto akciu podľa komentára Vozovka Trnava vyrobila detskú železnicu, ktorá počas akcie vozila návštevníkov. Na záberoch boli tie isté vagóniky ako na mojej fotografii, len na čele bola odlišná parná lokomotíva. Pravdepodobne Krauss-ka alebo menší typ O&K, na búdke s veľkou čislicou 9. Je dosť možné, že išlo o stavebnú lokomotívu zapožičanú od ČSSZ n.p. S takýmto nálezom som sa pochválil, načo ma ďalší kolega udivil tvrdením o existencii Detskej železnice v záhrade Ústredného domu pionierov a mládeže Klementa Gottwalda, dnešného Grasalkovičovho paláca. Podľa neho išlo o rovnakú železnicu aká bola prezentovaná v kinožurnále.

Spätne som si uvedomil, že vagóniky pravdepodobne vyrobila Vozovka Trnava pre detskú železnicu v bratislavskom „pionierskom“ parku. Odtiaľ ich zapožičali na akciu do Petržalky. Neskôr, pre neznámy dôvod, boli prevezené späť do Trnavy, kde ich použili pri založení pionierskej železnice. Možno to bolo takto a možno úplne inak. Nenašiel som zatiaľ nič o bratislavskej detskej železničke. Naozaj existovala? Aký mala rozchod? Nie je ani isté, či ide o totožné vagóniky. Nevyrobila Vozovka Trnava novú sériu pre trnavčanov? Chýbajú akékoľvek doklady, správy, dátumy. Ak sa takáto akcia v 50. rokoch diala, bola to určite práca mimo pracovného času a vykonávali ju brigádnicky. Od takejto práce väčšinou doklady chýbajú.


Pohľad na koľajisko zo Starého mostu, Týždeň vo filme 38/1950 © SFÚ

Informácii na zloženie mozaiky je málo, a preto sa obraciam na ctené fórum so žiadosťou o pomoc. Možno niekto z Vás vlastní fotografiu, novinový článok alebo čokoľvek iné z prevádzky detskej železnice nie len v Bratislave, ale aj v Trnave. V pripravovanej monografii o poľnohospodárskej železničke trnavského cukrovaru by mala byť kapitola o jej histórii, lebo mám pocit, že sa už takmer úplne stratila. To by bola nenahraditeľná škoda.

O akékoľvek informácie sa môžete podeliť priamo tu na fóre alebo ich zaslať na môj mail tomas.haviar@gmail.com. Výsledky bádania budú určite publikované. Za pomoc a podporu úctivo ďakujem.