Železničný mejdan v Majdane a ako sa dá byť v troch štátoch naraz

8.11.2010 8:00 Mária Polláková

Železničný mejdan v Majdane a ako sa dá byť v troch štátoch naraz

Aj takto nejako som vnímala náš pobyt v náručí Bieszczad v Poľsku. Zabudnúť na prácu, aj keď kolegyňa bola so mnou, zostať bez peňazí, i keď som v peňaženke mala 100 EUR, byť mimo civilizácie a zároveň ju pocítiť vo forme vyberania poplatkov za turisticky chodník.

A nehovoriac o tom, že ako „Blaváčke“ ktorej už Medzilaborce pripadajú veľmi ďaleko, som sa ocitla dokonca na hraniciach Slovenska s Poľskom a Ukrajinou.

 


Reportáž o bieszczadskej úzkorozchodnej lesnej železnici sa na stránke prednedávnom objavila, ale to nás neodradilo, aby sme sa s vami nepodelili o informácie, fotky a krátke zostrihy.

Bieszczady - malebná časť poľských Karpát - sa nachádza v juhovýchodnej časti Poľska, severne od nášho Národného parku Poloniny.
Začnem od nedávnej prítomnosti a potom nazrieme do histórie. Na oskenovanom lístku je vidieť náčrt momentálne prevádzkovanej trate.

Cestovný lístok s mapou. Archív Mária Polláková
Cestovný lístok s mapou. Archív Mária Polláková

Dopoludnia sa v sezóne vydáva vlak z Cisny-Majdanu na Przysłup a popoludní na Balnicu (cez víkendy až do stanice Smolník).

Víkendový cestovný poriadok © Radovan Plevko
Víkendový cestovný poriadok © Radovan Plevko

Do Majdanu sme dorazili akurát včas, aby sme stihli vlak do Smolníka. Čakali sme mašinku s troma poloprázdnymi vozňami, ale zaplnilo sa ich všetkých sedem – a to vraj bola slabšia účasť. Na videu je okrem iného zachytená časť trate blízko hraníc so Slovenskom a obiehanie súpravy samovoľným spúšťaním vozňov v Smolníku. 

foto: Radovan Plevko, video: Mária Polláková
Video I: Majdan-Smolnik (6 min), formát wmv.

Cestou na Przysłup nás ťahal dieslový rušeň CWO-Lyd2-01 zakúpený v r. 1998 z cukrovaru Przeworsk. Dodnes má reklamný náter Husqvarna.

foto: Radovan Plevko, video: Mária Polláková
Video II: Majdan - Przysłup (3 min)
, formát *wmv

Aby sme sa stále len nevozili, ale prevetrali aj naše telesné schránky, urobili sme si výlet do národného parku. Dostali sme sa aj na Kremenec, kde sa spájajú tri hranice – slovenská, poľská a ukrajinská.

Vlakyneťáci na Kremenci © Ján Samospúšť
Vlakyneťáci na Kremenci © Ján Samospúšť


História beskydskej úzkorozchodnej lesnej železnice sa začína za čias Rakúska – Uhorska, keď sa začalo uvažovať o jej stavbe. Bolo treba dopravovať bohaté zásoby dreva.

Najprv sa rozmýšľalo o stavbe normálnerozchodnej železnice zo stanice Nowy Lupków do Cisny, ale s ohľadom na horský terén s nízkou hustotou osídlenia v tejto oblasti bola nakoniec zvolená úzkorozchodná trať s rozchodom 760 mm. Počas prípravy stavby dochádzalo ku značným problémom s výkupmi pozemkov a muselo dôjsť aj ku kompromisom v trasovaní dráhy.

Dobová fotografia. Zdroj: webová stránka BKL
Dobová fotografia. Zdroj: webová stránka BKL

Oficiálne otvorenie novej trati bolo 22. januára 1898. Trať mala dĺžku 24,174 km. V prvých rokoch jazdil na trati iba jeden pár zmiešaných vlakov.
Po zlepšení dopravy došlo k rozvoju celej oblasti. Boli postavené nové píly pre spravovanie dreva v Cisne, Zubraczích a Kalnici. Pred rokom 1914 na trati jazdili denne 2 páry zmiešaných vlakov a tri až päť párov nákladných. Záťaž nákladných vlakov bývala asi 80 ton.

Počas prvej svetovej vojny došlo k poklesu prepráv a pri ústupe rakúskej armády boli zničené niektoré mosty, jazyky výhybiek a časť prevádzkových budov. Pre zásobovanie jednotiek brániacich Lupkówský priesmyk ruské vojská obnovili v apríli 1915 prevádzku z Cisny do stanice Nowy Lupków.  Tá však trvala len pár mesiacov, keďže sa ruské vojská v júni 1915 stiahli. Trať bola opätovne poškodená. Po návrate rakúskej armády železnica slúžila prevažne vojenským prepravám a veľmi obmedzene preprave osôb a nákladu. Drevo v rokoch 1916 – 1918 prepravované nebolo.

Po prvej svetovej vojne a rozpade Rakúsko – Uhorska nastalo ukľudnenie situácie, bol zacvičený a zaškolený nový personál. Po vzniku Československa v roku 1918 sa krátky úsek trate 1,2 km (Balnica - Solinka) ocitol na Československej strane. Až po zmene hraníc v roku 1938 sa trať tiahne na poľskom území.

Začiatkom druhej svetovej vojny bola však prevádzka na trati Cisna – Nowy Lupków zastavená. Veľká časť personálu bola povolaná do armády. V októbri 1939 bola trať prevzatá nemeckým velením a začalo sa s modernizáciou trate, budov i vozového parku. Obnova trati zahŕňala aj prestavbu na rozchod 750 mm.

Dobová fotografia. Zdroj: webová stránka BKL
Dobová fotografia. Zdroj: webová stránka BKL

V septembri 1944 prešiel cez trať front. Nemecký personál bol evakuovaný a veľká časť zariadenia trate bola odvezená. Partizáni zničili výhybky v stanici Cisna, Červenou armádou bola zničená i veľká časť mostov. Naviac Červená armáda rozobrala trať v úseku Cisna-Balnica a koľajnice a pražce použila na budovanie provizórnych poľných tratí v okolí.

Od roku 1947 sa pod zámienkou likvidácie vojsk Ukrajinskej povstaleckej armády uskutočnilo vysídlenie ukrajinskej menšiny z juhovýchodného Poľska - akcia „Visla” (Wisła). Väčšina dedín bola zrovnaná so zemou a obyvatelia boli presunutí do novozískaných západných území (niekdajších nemeckých). Vysídlených bolo cez 80 dedín.

Oblasť začala byť umelo osídľovaná až od sedemdesiatych rokov, čoho dôsledkom je, že tu teraz žije mnoho ľudí bez vzťahu k tomuto územiu.
Na opravách trate a vozidiel sa energicky začalo pracovať od roku 1949. Začali jazdiť prvé vlaky s drevom, prepravovalo sa aj veľké množstvo stavebného materiálu. Preprava dreva v povojnových rokoch mala vzostupnú tendenciu (v roku 1951 100 m3, 1959 už 18 000 m3). Vrchol prepravy bol v osemdesiatych rokoch (120 tisíc m3).

Dobová fotografia. Zdroj: webová stránka BKL
Dobová fotografia. Zdroj: webová stránka BKL

Od roku 1985 množstvo prepraveného dreva systematicky klesalo – dôvodom bolo vyťaženie oblastí v dosahu železnice a založenie Bieszczadského národného parku.

V roku 1992 sa ešte pred zastavením prevádzky podarilo trať zapísať ako technickú pamiatku, čo neskoršie pravdepodobne zabránilo jej fyzickej likvidácii.
V roku 2003 bol z cukrovaru Kruszwica zakúpený neprevádzkyschopný rušeň „Las“ 1884 s tendrom. Oprava prebiehala priamo v depe Cisna-Majdan, prvá jazda sa uskutočnila v roku 2005. Je využívaný predovšetkým pre objednané vlaky, pretože jeho nízky výkon neumožňuje pravidelnú prevádzku s dlhšími osobnými vlakmi.

Aj keď sme si takýto zvláštny vlak neobjednali, boli sme poctení sa odviesť do Dołżyce touto parou s dvoma osobnými vozňami. Nech vás nemýlia prázdne vozne – táto jazda nebola pre verejnosť.

foto: Radovan Plevko, video: Mária Polláková
video III: zvláštny vlak na trati Majdan - Dołżyca
, formát *.wmv

Jedno veľké ĎAKUJEME patrí Marekovi Chochotovi, ktorý sa nám veľmi ochotne venoval (bulvárna informácia pre náhodne čítajúce ženy – je veľký sympaťák).

Malé postrehy:

1. Zmeňte si peniaze už na Slovensku – zmenáreň sme v okolí nenašli. Najbližší bankomat je v Cisne.
2. Ubytovanie v Majdane nas vyslo 31,25 PLN/noc.
3. Za jedlo sme utrácali v priemere 16 PLN (jedli sme prevažne pirohy)
4. Lístok na najdlhšiu trať Majdan-Smolnik-Majdan stojí dospelú osobu 25 PLN.
5. Turistický lístok nás vyšiel 9 PLN/osobu aj s parkovným.

Mojím hlavným zdrojom bol veľmi detailne spracovaný článok z časopisu Dráha. Pre prípadný záujem o detailnejšie informácie si ho odporúčam prečítať (6/2009). Užitočná je aj stránka http://www.karpaty.net/zeleznice/cisna.htm.

Galéria