Z archívov Čiernej kroniky - Moravský Písek, 17. 6. 1954

      Dňa 17. júna 1954 v skorých ranných hodinách dorazil do Břeclavi nákladný vlak 6209 z Přerova. Na jeho čele odfukoval parný stroj 556.0157 s rušňovodičom Vojtechom (28) a kuričom Josefom. Všetci traja mali svoje domovské depo v Přerove, avšak rušeň si po namáhavej ceste pýtal svoje aj v „cudzom“ kraji. Po odpojení teda stroj zavítal do miestneho depa, kde nazbrojil uhlie a vodu. Potom sa ešte otočil na točni a o 5.30 h už stál na hranici depa, pripravený na ďalšiu prácu.

     Na rozdiel od parného rušňa, spiatočný vlak 5404 na svoju prípravu ešte len čakal. Až keď prípojná „rýchlobežka“ doviezla časť záťaže, mohlo sa prikročiť k jeho dohotoveniu. Až o 7. hodine sa Vojtech so svojim strojom ocitol na čele vlaku, ktorý povezie nazad, na severovýchod. Po privesení naplnil súpravu stlačeným vzduchom na tlak 5 atmosfér a hneď aj vozmajster vykonal úplnú skúšku priebežnej brzdy s výsledkom dobrým.

     Keď prišiel aj vlakvedúci František, odovzdal „majstrovi“ Všeobecný rozkaz a Hlásenku o brzdení. Zároveň oznámil, že pre medziľahlé stanice nemajú žiadnu záťaž a cestou sa vozne nebudú ani priberať. Súprava pozostáva z 23 vozňov, 46 náprav a 365 ton. Čo je to pre rušeň zvyknutý na dve-tri tisícky ton? Hračka...

     Vlak mal predpísanú brzdiacu hmotnosť 164 ton. Skutočnú vypočítal vlakvedúci na 251 ton, do ktorej celkom automaticky zarátal aj rušeň. Rušňovodič Vojtech ho však nemal zapojený do priebežnej brzdy, ale túto skutočnosť vlakvedúcemu nehlásil. Aj po odrátaní jeho hmotnosti však vychádza brzdiaca hmotnosť vlaku 5404 na 171 ton, teda pre povolenú rýchlosť 60 km/h bude vlak brzdený dostatočne. Prečo nebola mašina zapojená do priebežnej brzdy, vysvetľuje Vojtech takto: „Stroj na průběžnou brzdu jsem neměl zapnutý, neboť stroj jsem takto převzal a nechtěl jsem na tom nic měnit a spoléhal jsem se na přídavnou brzdu.“

Nákladný rušeň radu 556.0 patril k tomu najlepšiemu, čo sa medzi parnými strojmi na ČSD objavilo. Jeho kvality sa uplatnili v ťažkotonážnom hnutí, ale článok nech je dôkazom, že zvládal aj iné kúsky.

     Nákladný vlak 5404 bol z Břeclavi vypravený o 07.28 h, zmeškaný voči cestovného poriadku o 62 minút. Ako už odznelo, cestou nebolo potrebné nikde posunovať, a keďže aj dopravná situácia umožňovala hladkú jazdu, cez jednotlivé stanice prechodil bez zastavenia. Navyše, pre parného siláka išlo o ľahučkú súpravu, s ktorou sa hravo rozbiehal. Rušňovodiča Vojtecha to už z východzej stanice zvádzalo ku svižnej jazde, pri ktorej mierne prekračoval povolenú rýchlosť 60 km/h. Presnú rýchlosť nemal ako kontrolovať, nakoľko rýchlomer na rušni 556.0157 mal pokazený. Riadil sa preto len svojim odhadom a porovnávaním času na náramkových hodinkách.

     Do prvých staníc Hrušky, Moravská Nová Ves, Lužice a Hodonín ho aj vďaka tomu vítala na predzvestiach návesť Výstraha, ale kým došiel po vchodové návestidlo, mal už vchod povolený. Za Hodonínom sa cesta pred vlakom uvoľnila, čoho neklamným dôkazom bolo, že do Rohatca mal už zdiaľky postavené na Voľno. Vojtech ešte o čosi viac pootvoril regulátor a pustil sa smelo do ďalšieho „boja“ s meškaním: „Podle hodinek jsem zjistil, že jízdní doby jsem krátil víc, než je jízdním řádem dovoleno, ale chtěl jsem zkrátit zpoždění vlaku, které jsme měli z výchozí stanice.“

     V úseku po Strážnice přívoz (Bzenec přívoz) postupne zvyšoval rýchlosť asi na 80 km/h. Keď prechodil uvedenou stanicou, z tej nasledujúcej – Moravský Písek – práve odchádzal osobný vlak 1506, idúci tiež smerom do Přerova. Keďže vlak 5404 bol v Moravskom Písku (mechanické odchodové návestidlá) vlakom pravidelne prechodiacim, nemohol preň výpravca stavať vchod prv, kým nedošla za osobným vlakom odhláška z prvého hradla. Preto vchodové návestidlo stálo v polohe 'Stoj' a predzvesť ukazovala 'Výstrahu'.

     Vojtech o týchto návestiach ešte nevedel, keď žmýkal z parného stroja najvyšší možný výkon. Vedomý si toho, že ide o kvalitný a približne iba rok starý rušeň, dával mu veru poriadne zabrať. Výpočtom sa zistilo, že v poslednom úseku po Moravský Písek hnal nákladný vlak už rýchlosťou 100 km/h a pokoril ním dokonca aj krátke cestovné časy pre rýchlik! Kdeže zostala predpísaná rýchlosť vlaku 60 km/h alebo konštrukčná rýchlosť rušňa radu 556.0, ktorá je 80 km/h?!

     Vlakvedúci František v tejto veci vypovedal: „Do Hodonína jsme jeli krátké jízdní doby, z Hodnína jsme jeli pod krátkou. Byl jsem si vědom toho, že jedeme pod krátkou jízdní dobu, ale neměl jsem možnost strojvedoucího o tom nějak zpravit, protože se pořád díval dopředu a záchranné brzdy jsem nechtěl použít, neboť jsem měl obavu, že bych vlak roztrhl.“

Rozpis jazdy vlaku 5404 v úseku Břeclav - Moravský Písek. Údaje zľava: názov stanice, čas prechodu, meškanie / cestovný čas skutočný, pravidelný, krátky a cestovný čas rýchlika 294 pravidelný a krátky / časové údaje z vlakopisu.

     V Moravskom Písku teda po odchode osobného vlaku výpravca čakal na odhlášku. Kým osobný vlak stihol zastaviť na zastávke, uvoľniť prvý traťový oddiel a výpravca pripraviť vlakovú cestu pre „náklad“, zatiaľ Vojtech so svojim vlakom prebehol dva traťové oddiely (minul hradlo Bzenecký Bor) a už sa valil ku predzvesti. Za stanicou Strážnice přívoz podľa jeho vlastnej výpovede síce už zatvoril regulátor, takže vlak sa pohyboval len výbehom, ale zastaviť ho z takej rýchlosti – ako sa ukáže, nie je vôbec jednoduché.

     Rušňovodič Vojtech síce spozoroval predzvesť z dostatočnej vzdialenosti, ale brzdiť začal až v jej úrovni. Každopádne sa však prepočítal, pretože brzdiaca váha 171 ton síce postačovala na včasné zastavenie súpravy z rýchlosti 60 km/h, ale rozhodne nie z takej rýchlosti, akou jazdil on. Nadarmo použil Vojtech aj rýchlobrzdu a protiparu – ťažký rušeň sa na zarosených koľajniciach dostal najprv do šmyku. Až pieskovanie napomohlo brzdiacemu účinku, aby sa patrične prejavil, ale beztak došlo o 08.06 h k prejdeniu návestidla v polohe ‚Stoj‘ o 80 metrov (o sedem vozňov).

     Po zastavení rušňová čata skontrolovala aké veľké sú ploché miesta na obručiach a onedlho bola za prítomnosti náčelníka stanice opätovne vykonaná úplná skúška brzdy s výsledkom dobrým. Rušňovodič Vojtech a vlakvedúci František, ktorý navyše vymazával časové údaje vo vlakopise, boli po vtiahnutí vlaku do stanice Moravský Písek odvolaní z výkonu služby. Vojtech si za svoj kaskadérsky kúsok dodatočne ešte vypočul od Ľudového súdu v Gottwaldove rozsudok, znejúci na 5 mesiacov podmienečne.

Použitá literatúra: archív MV SR

Snímky: Jozef Gulík st., archív MV SR