Dedko a ÚZSŽ

V roku 1987 sme pracovali na obnove železničnej trate od Púchova po Belušu. A ako som sa tak jedného dňa prechádzal po stanici v Beluši, uvidel som pred skladmi na zemi pohodenú akúsi knihu. Zdvihol som ju, otvoril a prečítal si, že sa to volá « Úradné zprávy Slovenských železníc ». Nič moc mi to nehovorilo, ale zobral som si ju na budúce preštudovanie.

Večer, pri podrobnom listovaní a čítaní, som trochu zmúdrel. Nebojte sa, len trošku. Ako vojakovi mi bolo jasné, že železnice sú organizované len o trochu menej ako armáda. Však aj za komunistov ich v Televíznych novinách volali ‘modrá armáda’. Ale netušil som, ze vydávajú (alebo len vydávali ?) svoje ‘rozkazy’ aj v takejto forme. V rukách som mal ‘úradné zprávy’ z roku 1943, teda ročník 4., s číslami 1 až 26. 

Potom ma napadlo, že pretože viacerí Smatanovci boli zamestnancami železníc, skúsim ich tam nájsť. A aj som našiel. Presne 8 záznamov s menom Smatana. Tu sú:

1. str. 93 = Smatana František
   Tento Ferko bol asistentom a správcom stanice Ulmanka. Dostal pochvalné uznanie s odmenou Ks 80.-.
2. str. 95 = Smatana Rudolf
   Ako ‘traťmajster - čakateľ’ na odbore pre údržbu trate dostal pochvalné uznanie s odmenou Ks 50.-.
3. str. 157 = Smatana Rudolf
   Tentoraz náš Rudko postúpil - bol ‘s platnosťou od 1.júna 1943 ustanovený traťmajstrom s ročným slúžnym Ks 9.000.-‘.
4. str. 191 = Smatana František
   Opäť ten istý Ferko. Tentoraz je tu záznam o trvalom preložení do Ulmanky k 1.8.1943. (asi tam bol predtým na ‘záskok’).
5. str. 255 = Smatana Ján
   Tu som si zabudol naskenovať predchádzajúce strany. Na strane 255 je napísané len zaradenie do stú. Považská Teplá.
6. str. 263 = Smatana František
   Zase náš Ferko (ten bol akýsi aktívny). Tentoraz dostal hrdý titul ‚revident slovenských železníc’, dokonca spätne k 1.1.1943(!), s platom Ks 24.900.-.
7. str. 322 = Smatana Ľudovít
   Z ‚gážistu – čakateľa’ bol ustanovený ‚gážistom mimo služobnej triedy’ s platnosťou od 3.11.1943 pre stú. Michalovce.

Nemám overené osobne, či títo páni patria do nášeho rodokmeňa, aj keď sa v ňom píše o viacerých, ktorí boli zamestnancami železníc. Je ale úplne jednoznačné, že nasledujúci pán tam patrí. Na strane 228 je napísaný krátky oznam :

Našiel som! Je to môj dedko. Jednoznačne a neodvolateľne. Ja si ho odjakživa pamätám, ako s červenou čapicou na hlave vypravoval vlaky v Kuzmiciach. Presne ako na tejto fotke...

Toľko exkurzia do minulosti. Tí, ktorí neboli informovaní už teraz vedia, že keď budú potrebovať nejaké oficiálne informácie o svojich železničiarskych predkoch, nájdu ich aj tu. Múzejno dokumentačné centrum má, ako uvádza jeho www stránka, Úradné zprávy z rokov 1940 (ročník I.) až 1944 (ročník V.). Bohužiaľ, keď ich chcete vidieť, musíte si tam zájsť osobne, lebo zdigitalizované nie sú na webe prístupné. Škoda.

Na koniec pár otázok pre odborníkov z MDC:

1. je možné archív navštíviť, potrebné dokumenty si preštudovať a príp. ich naskenovať? Ak áno, s kým sa dá návšteva dohodnúť?
2. neuvažuje sa s digitalizáciou týchto podkladov ?
3. existujú podobné rozkazy aj z «prvej republiky» či ešte z «c&k»?

Človek si na blízku osobu môže spomínať rôzne. Ja na môjho dedka spomínam aj pri pohlade na vlaky.