Tatranský expres (Árpád) a jeho súčasnosť – tip na výlet

No práve táto jeho dnešná podoba dvoch polovíc a poloha uprostred lesov pod Veterlínom a pri jaskyni Driny v Malých Karpatoch vyvoláva mnoho otáznikov.

Na rôznych slovenských web stránkach sa už čosi popísalo o tejto železničnej záhade menom „Arpád“ resp. „Tatranský expres“, ležiacej na dvoch miestach vzdialených pár kilometrov od seba, uprostred hlbokých Malokarpatských lesov.

Prevažná väčšina týchto článkov sa však venovala len jednej časti skrine, nachádzajúcej sa pod vrchom Veterlín. Práve táto skutočnosť a chuť vidieť čosi „železnično–exotické“ nás inšpirovala k tomu, aby sme si zorganizovali výlet spojený s turistikou k obidvom častiam chátrajúceho „Arpáda“.

zdroj: Google Maps

Naša štvorčlenná, turisticko-vlaková výprava sa po nahliadnutí do turistickej mapy Malých Karpát rozhodla pre trasu vo forme okruhu z viacerých dôvodov. Prvým bolo, aby nám cesta späť nebola nudná a druhým fakt, že na trase ktorú sme si zvolili sa nachádza veľké množstvo azda tých najzaujímavejších zákutí v Malých Karpatoch ako napr. Smolenický zámok, najvyšší vrchol Malých Karpát – Záruby 768 m, NPR Čertov Žľab, jediná sprístupnená jaskyňa v okolí Bratislavy Driny, jediný (občasný) vodopád v Malých Karpatoch – Hlbočský vodopád a v neposlednom rade, pre nás najdôležitejšom, dve časti chátrajúcej skrine motorového vozňa. Dĺžka nami naplánovanej trasy mala necelých 19 km.

Smolenický zámok

Pri pohľade na mapu sme skonštatovali, že najskôr navštívime tú polovicu „Arpáda“, ktorá sa nachádza na úpätí vrcholu Veterlín. Dôvod bol jasný - najťažšiu časť výpravy - výstup na najvyšší vrchol Malých Karpát sme chceli mať za sebou ako prvú, lebo na konci túry by sa nám tam už možno nechcelo :). Predsa len, prevýšenie 536 m dá celkom zabrať.

Turistický chodník nás viedol po modrej značke popri Smolenickom zámku k rázcestiu Čertov žľab, z ktorého sme sa následne po zelenej značke na strmšom stúpaní „vyškriabali“ na najvyšší vrchol Malých Karpát – Záruby 768 m. Po zaevidovaní našej vlaky.net výpravy do vrcholovej knihy a doplnení PHM, sme sa tým istým úsekom vrátili k rázcestiu Čertov žľab. Od tohto bodu sme už však pokračovali iným chodníkom po zelenej, s prudším klesaním cez roklinu Čertov žľab, ktorý je súčasťou NPR Záruby.

rázcestie Nad Vlčiarňou – tu treba ísť strednou lesnou cestou...

Zelený chodník nás doviedol až k rázcestiu Nad Vlčiarňou s tromi značenými turistickými chodníkmi a tromi lesnými cestami. Mapa prezrádzala, že najvhodnejšou lesnou cestou ktorá nás dovedie k „Arpádovi“ pod Veterlínom bude práve tá stredná. Tento nudný úsek lesnej cesty, trvajúci približne ½ hodiny pri svižnej chôdzi nám kde - tu spestrili výhľady na Malokarpatské „končiare“ a doliny a na rovinaté pláne v okolí Trnavy. V mieste, kde tohtoročná jarná víchrica zmenila les tvorený mohutnými bukmi na polom, sa nám naskytol pohľad na prvý z cieľov našej výpravy.

GPS: 48.507773, 17.367952 – mediálne známejšia polovica „Arpáda“ pod Veterlínom

Po príchode na miesto pod vrchom Veterlín, kde sa uprostred lesa nachádza jedna časť rozpílenej skrine „Arpáda“ sme sa nevedeli na túto záhadu vynadívať. Predsa len, skriňa motorového vozňa, ktorý bol počas 2. svetovej vojny legendou Slovenských železníc sa len tak bežne v lese nevidí.

Z pohľadu na chátrajúci a koróziou zožierajúci kus ocele je zrejmé, že interiér vozňa, resp. jeho obloženie kedysi zlikvidoval silný oheň. Dôkazom toho sú aj zuhoľnatené nepatrné zvyšky vnútornej drevenej konštrukcie stropu, celkovo poprehýbaná oceľ na celej skrini a podstatne silnejší stav korózie tejto polovice. Oheň pravdepodobne zasiahol túto polovicu až po predelení, nakoľko časť nachádzajúca sa pri jaskyni Driny má známky lepšej zachovalosti exteriéru, ale hlavne interiéru.

VLAKY.NET výprava pri prvej polovici „Arpáda“ pod Veterlínom

Ani sme sa nenazdali a ručičky na hodinkách sa počas našej obhliadky prvej polovice „Arpáda“ zdatne posunuli dopredu. Každý z nás už začínal tušiť, že druhú polovicu asi neuvidíme za denného svetla. A tak sa aj stalo :)

K druhej časti „Arpáda“ nachádzajúcej sa neďaleko jaskyne Driny sme vyrazili veľmi svižným krokom v snahe dohnať čas. Najskôr lesná cesta sa neskôr zmenila na dlhú monotónnu asfaltku až po rekreačné stredisko Jahodník. Tu sme odbočili na turistický chodník značený žltou značkou, smerujúci až do Smoleníc. Kúsok za jaskyňou driny, asi ½ hodiny od Jahodníka, tesne pred lesnou škôlkou tvorenou vyššími smrekmi sa nám naskytol pohľad na druhú polovicu „Arpáda“.

GPS: 48.504985, 17.402789 – V lese, voľne pohodená druhá polovica „Arpáda“ nachádzajúca sa neďaleko jaskyne Driny.

Na druhej polovici „Arpáda“ je vidieť, že je v podstatne lepšom stave ako tá prvá pod Veterlínom. Interiér stále obsahuje väčšiu časť dreveného obloženia stropu, vrchné časti priečok medzi oddielmi, drevené rámy okien a dverí, časti stropných svetiel s objímkami a údajne aj časti ovládacieho pultu a kontrolérov, ktoré sú zakryté pod vrstvou krmiva pre lesnú zver. Na tieto posledné spomínané prvky sa nám nepodarilo natrafiť pre silnú absenciu svetla a času a preto ani nevieme potvrdiť či tam naozaj ešte boli. Veľký rozdiel je aj v kondícii karosérie oproti polovici pod Veterlínom. Celá skriňa je vypodložená a navyše obsahuje aj čiastočný rám nárazníkov, ťažný hák a dokonca aj nepatrné zvyšky náteru višňovo červenej farby.

Pozostatky interiéru druhej polovice „Arpáda“ pri jaskyni Driny

Našimi novými nepostrádateľnými spoločníkmi sa stali čelovka, ktorú som pred túrou podvedome hodil do batohu z titulu „keby náhodou“ a mobil s výkonnými LED diódami. Výpravu za „Arpádom“ sme ukončili pokračovaním po žltej značke k Vlčiarni, kde sme sa odklonili na modrú a prešli sme si zvyšný úsek cez Hlbočský kaňon, v ktorom sa nachádza aj jediný (občasný) vodopád v Malých Karpatoch. Žiaľ, veľa sme z neho nemali, pretože všade navôkol panovala čierno-čierna tma.

Pre nás a mnoho ďalších, čo už „Arpáda“ videli na vlastné oči alebo na web stránkach, je veľkou záhadou, ako a prečo sa až sem dostal motorový vozeň - niekdajšia legenda Slovenských železníc. Je veľa popísaných dohadov, že vozeň bol zadovážený pre miestnych lesníkov ako úkryt pred nepriazňou počasia a rozpílený bol preto, aby sa jeho polovice zmestili na vozne miestnej úzkorozchodnej železnice, prostredníctvom ktorej boli prepravené na miesta, kde ležia dodnes.

Zhodou okolností, rovnajúcich sa takmer zázraku, sa nám však podarilo zistiť dva dôležité fakty. A to, že sa jedná o M 283.001, teda úplne prvý kus zo všetkých štyroch „Arpádov“, ktoré boli pre Slovenské železnice dodané v 40-tych rokoch minulého storočia a ďalší fakt, že bol zakúpený Poľovníckym spolkom v Trnave. Údaj VIII/60 v starom dokumente znamená august 1960, tj. mesiac, kedy kupujúci vyplatil sumu za skriňu vozidla, ktoré bolo mimochodom zrušené 9. decembra 1959.

Odpredaj vozňových skríň od Správy dráhy Bratislava v roku 1960 a medzi nimi aj „Arpád“, ktorý zakúpil Poľovnícky spolok v Trnave (archív Jozef Gulík)

Veľa železničných fanúšikov bude namietať, ako je možné, že takýto skvost je ponechaný napospas usilovnej korózii a nie niektorému železničnému múzeu, ktoré by sa oň postaralo. Možno by stálo za úvahu pokúsiť sa o záchranu aspoň časti, nachádzajúcej sa pri jaskyni Driny. Tá druhá je v skutočne zlom stave a pri akejkoľvek manipulácii by sa pravdepodobne poskladala ako domček z karát. Určite by to chcelo veľké železnično-historické zanietenie a kus nadšenia nejakých dobrovoľníkov, nakoľko múzeá majú stanovené svoje priority a takáto „záchrana z lesa“ by stála nemalé finančné prostriedky. Ďalšou z vecí je aj fakt, že železničné múzeum v Budapešti má zo všetkých týchto legendárnych motorových vozňov v opatere aspoň jeden veľmi zachovalý exemplár „Arpáda“.

Na záver môžem podobný výlet odporučiť nielen vlakovým fanúšikom, ale i bežným turistom. Stredne náročná túra, ktorá sa dá zvládnuť za cca 6-7 hodín, má v Malých Karpatoch svoje veľmi veľké čaro. Ako Stredoslovák, ktorý vyrastal v okolí hôr, som skutočne nečakal, že Malé Karpaty majú toho naozaj veľa čo ponúknuť :)