Prvé zapískanie obnovenej parnej lokomotívy U 34 „Joy“

Jej až neuveriteľný životný príbeh začal v roku 1906 v strojárňach Maďarských kráľovských štátnych dráh v Budapešti (Magyar királyi Államvasutak Gépgyára Budapesten). Pod výrobným číslom 1879 bola vyrobená pre vtedajšieho veľkoobchodníka Jánosa Filipa Gläsingera - majiteľa pomerne krátkej, len 7,5 km dlhej lesnej železnice Vondrišeľ (dnes Nálepkovo) – Henclová vo východnej časti Slovenského Rudohoria. S označením „JÓSZEF FÜLÖP“ (čo bolo pravdepodobne meno niektorého z Glesingerových synov), neskôr po znárodnení zmeneným na „ŠLD 1“ poctivo slúžila pri zvážaní dreva celých 55 rokov, až do uzatvorenia lesnej železnice v roku 1960.

Akýmsi zázrakom však unikla likvidácii a takmer štvrťstoročie prečkala opustená a zabudnutá v areáli píly v Nálepkove. Možno pomohlo čiastočné zasypanie lokomotívy hromadou pilín, možno odľahlosť oblasti, možno zázrak – isté je, že keď v lete roku 1984 preskúmaval zvyšky lesnej železnice jeden z nadšencov a záchrancov Čiernohronskej železnice v Čiernom Balogu, pán Štefan Muka – lokomotíva tam skrátka ešte stála! Vďaka jeho ohromnému nadšeniu sa mu podarilo dohodnúť s vedením Lesného závodu Margecany darovanie, na prvý pohľad žalostných zvyškov lokomotívy Čiernohronskej železnici a pre U 34 „Joy-a“ tým začal jeho „druhý život“. 28. mája 1986 zaistil pán Muka jej naloženie na železničný vozeň a odvoz do Podbrezovej. Odtiaľ bola vďaka nezištnej pomoci pracovníkov dopravy vtedajších Švermových železiarní, pánov Giertliho, Gotlieba, Lička a Majera i zástupcov ZO SZM URBION Banská Bystrica Vladimíra Paška a Alexandra Kálmana prevezená do depozitára Čiernohronskej železnice na Štiavničke.

Dobrovoľní brigádnici ČHŽ vykonali počas nasledujúceho leta jej základnú konzerváciu a takto ošetrená prečkala v novo postavenom depe ČHŽ do roku 2002. Po vynútenom opustení areálu depozitára Štiavnička bola lokomotíva premiestnená do prenajatého depa pôvodných dielní lesnej železnice v Hronci, kde čakala ďalších osem rokov na lepšie časy... Až v roku 2010 sa podarilo Čiernohronskej železnici získať pre jej opravu finančné zdroje z projektu financovaného fondom „Pro Slovakia“ Ministerstva kultúry SR – Nadáciou Slovenského plynárenského priemyslu vo výške 18 000,- € a následne v roku 2011 priamo zo zdrojov Ministerstva kultúry SR ďalšiu čiastku vo výške 29 000,- €. Lokomotíva tak mohla byť odovzdaná firme pána Jána Kosíka z Borinky pri Bratislave k rozsiahlej a veľmi precízne vykonanej oprave do prevádzkyschopného stavu. Veľká pozornosť bola venovaná predovšetkým unikátnemu uhľovému rozvodu parného stroja „Joy“, resp. „Kluge“ podľa ktorého má dnes lokomotíva svoje meno.

Označenie tabuľkou „Č.H.L.D.“ s poradovým číslom „2“ potom zaraďuje lokomotívu do prvorepublikovej označovacej schémy Čiernohronskej lesnej dráhy, teda do obdobia „zlatého veku lesných železníc na Slovensku“. 15.11.2012, po vyše pol storočí od jej odstavenia, nám opäť zapíska, potočí kolesami a vypustí paru – to všetko len a len vďaka až neuveriteľnému záujmu, zanovitosti a pomoci neveľkého počtu ľudí, sponzorov a spolupracovníkov.

Všetkým preto patrí jedno ohromné Ď A K U J E M E !