S M 240.0039 z Tisovca na Čiernohronskú železnicu

Keďže spojenie z Nitry do Tisovca je slušne povedané nie práve najideálnejšie a do Tisovca sme sa museli dostať do deviatej hodiny rannej, rozmýšľal som, že do Tisovca vyrazím na aute ( po akcii ma čakal ešte týždňový pobyt v Košiciach ). Nakoniec ale po zvážení všetkých pre a proti, dostala prednosť cesta vlakom. Museli sme voliť trasu v zmysle „naokolo bližšie“, keďže pri najkratšom spojení cez Banskú Bystricu a Brezno by sme sa do Tisovca dostali až na obed, čo by už bolo neskoro. A tak som v piatok večer zbalil 90 l ruksak a vydal sa na nitriansku stanicu čakať Joža, ktorý pricestoval posledným možným vlakom z Partizánskeho ( ten z Partizánskeho odchádza o 19:02 ). V Nitre sme zabili dve hodiny, nasadli na posledný osobák do Šurian, kde sme opäť zabili dve hodiny a nastúpili na nočný rýchlik Poľana, smer Košice. Rýchlik bol dosť prázdny, po prejdení dvoch vozňov sme našli viacero voľných kupé, z ktorých sme jedno okupovali až po Jesenské. Nakoľko Poľana už nemá radené MOV-ky, ale klasické B-čka, v pohode sme sa počas jazdy vyspali. Po vystúpení v Jesenskom sme s veľkým počudovaním hľadeli na odchádzajúcu Poľanu, aká bola prázdna.  V Jesenskom sme mali opäť dve hodiny času, ktoré sme využili na pofotenie stanice a zameranie rozmerov skladiska, ktoré Joža zaujalo ako dobrý námet ku modelovému koľajisku.

Budova skladiska v Rimavskej Sobote

O pol šiestej dorazila z Fiľakova motorka 812 005, ktorá nás podľa cestovného poriadkumala odviesť do Rimavskej Soboty. Tam sme zistili, že ten istý motorák pokračuje pod iným číslom do Tisovca. Motorka sa v Rimavskej Sobote celkom slušne zaplnila a v podstate počas celej jazdy bola obsadená minimálne z troch štvrtín. O ôsmej hodine sme v zdraví a načas dorazili do Tisovca. Jožovi tých niečo cez 300 km trvalo 13 hodín, mne o dve hodiny menej.

Križovanie vlakov v Rimavskej Sobote. Vľavo vlak do Tisovca, vpravo vlak do Jesenského.

Po príchode do Tisovca sme sa zvítali so známymi z Rendezu, zoznámili sme sa s ďalšími členmi Občianskeho združenia Zubačka a pofotili výjazd M 240 0039 z depa na stanicu a v družnej debate čakali na cestujúcich. Ešte pred odchodom mimoriadneho vlaku bola pre cestujúcich pripravená prehliadka železničného múzea v budove stanice a prehliadka hajcu. Hajc v tisovčine znamená depo.

M 240.0039 odchádza z depa na tisoveckú stanicu

Úderom deviatej hodiny zaburácal tatrovácky dvanásťvalec a M 240 0039 vyrazila na svoju cestu. Po sedemnástich rokoch som si opäť mohol vychutnať túto nádhernú trať, s jej krásnymi mostami, veľkými stúpaniami a klesaniami a krásnou okolitou prírodou. Pri klesaní zo Zbojskej som si pri pohľade z okna pripadal akoby som sedel v tatranskej zubačke. Po krátych zastávkach v Polhronskej Polhore, kde pristúpili ďalší cestujúci a v Brezne, nasledovala zastávka vo Chvatimechu. Vo Chvatimechu cestujúci vystúpili a M 240 0039 pokračovala do Podbrezovej. Pod železničným mostom vo Chvatimechu už na cestujúcich čakal vláčik Čiernohronskej železnice. Pôvodne s me s Jožom uvažovali, že strávime celý deň pri M 240 0039, ale nechať si ujsť ČHŽ, to by bol hriech. Tak sme sa v Chvatimechu dočasne rozlúčili s osádkou M 240 009 a spolu s ostatnými cestujúcimi sme absolvovali mierne adrenalínový zostup strmým vyšľapaným chodníkom ku vláčiku ČHŽ.

Presun cestujúcich z M 240.0039 do vláčika ČHŽ

 S Jožom sme sa postavili na predstavok posledného vozňa a z neho sme si vychutnávali si jazdu vlaku, ťahaného motorovou lokomotívou Rába.  V Šánskom sme zakývali cestujúcim z oprotiidúceho parného vlaku, s ktorým sa na v Šánskom križovali. V okolí trate a taktiež na trati samotnej boli viditeľné pozostatky vyčíňania bleskovej povodne, ktorá oblasť ČHŽ zasiahla pred piatimi dňami. Po necelej hodinke sme dorazili do Čierneho Balogu. Boli sme radi, že v Balogu svieti slniečko, keďže počas jazdy v lesoch nám v krátkych rukávoch nebolo práve najteplejšie.  Holt, keď na hornej a dolnej Nitre panujú horúčavy, to ešte neznamená, že také isté teplo bude na ostatnom území Slovenska :-)

Križovanie na Šánskom

V Čiernom Balogu nasledoval až do šestnástej hodiny voľný program. S Jožom sme sa rozhodli, že odídeme z Čierneho Balogu skorším vlakom, aby sme ešte strávili nejaký čas s M 240 0039 v Podbrezovej. Doplnili sme deficit pitného režimu, dali sme si chutný obed v reštaurácii na stanici ( strapačky s kyslou kapustou boli božské ) a oddychovým krokom sme sa poprechádzali po areáli stanice. Všade boli viditeľné stopy po povodni, počas debaty s niektorými ľuďmi od ČHŽ nás až mrazilo, čo všetko divoká voda navystrájala. Ako to na ČHŽ vyzeralo po povodni, si môžete prezrieť vo fotogalérii ČHŽ. Hlboko sa skláňam pred všetkými ľuďmi, ktorí za taký krátky čas odstránili následky povodne. Klobúk dole !

Dobre viditeľná "čiara ponoru" na budove v stanici Čierny Balog

Čierny Balog a ČHŽ majú úžasnú atmosféru, odborníci by povedali, že majú „genius loci“. Stačí, keď si človek len sadne na lavičku, nemusí nič robiť, len sedieť a kochať sa atmosférou. Celý deň sa však kochať nedá a tak o trinástej hodine nastupujeme na motorový vlak smer Chvatimech. Počas jazdy u veľmi fešnej sprievodkyne ( hotová kočka na železnici ) obdivujeme, že má na pleci zavesenú POP-ku na výdaj a predaj cestovných lístkov.V Chvatimechu sa lúčime s fešnou sprievodkyňou a presúvame sa z úzkeho na normálny rozchod. Pri zakupovaní cestovných lístkov do Podbrezovej s údivom hľadíme na oznam, že v Chvatimechu je pokladnica otvorená 24 hodín denne. Porovnávame to s mnohými inými tarifnými bodmi s oveľa vyššou frekvenciou cestujúcich, v ktorých  je možnosť kúpy cestovných lístkov dosť okresaná. Počas čakania na osobák do Podbrezovej ešte stíhame preliezť pozostatky a ruiny bývalej budovy hradla.

Bývalá budova hradla Chvatimech

V Podbrezovej sme sa opäť zvítali s osádkou M 240 0039 a zdokumentovali aktuálnu dopravnú situáciu na stanici. Na rozdiel od Chvatimechu, sa v Podbrezovej cestovné lístky predávajú v staničnej krčme, ktorá ale nie je otvorená celý deň. Počas pobytu v Podbrezovej sa nad dolinou zromaždili mraky a spustil sa hustý drobný dážď. Pri súčasnej klíme som už veľmi dávno nezažil taký osviežujúci dážď.

M 240.0039 odstavená v Podbrezovej

Po dvoch hodinách pobytu v Podbrezovej sa s M 240 0039 vydávame na spiatočnú cestu do Tisovca. Najprv ale zastavujeme vo Chvatimechu, aby sme vyzdvihli našich cestujúcich z výletu na ČHŽ. Po dlhšej prestávke v Brezne, kedy sme čakali na protiidúci pravidelný osobák z Tisovca, sa M 240 0039 vydala na posledný úsek dnešného výletu. Stúpanie na Zbojskú jej dalo poriadne zabrať, ale zvládla ho na jednotku a o osemnástej hodine šťastne dorazila do Tisovca.

Stúpame na Zbojskú

 Pre cestujúcich to znamenalo úspešné zavŕšenie pekného výletu, pre nás sa ale výlet ešte nekončil.  Dostať sa z Tisovca do Partizánskeho a do Košíc už bolo nemožné, takže sme si popozerali centrum mesta a uložili sa na spánok. V nedeľu ráno sme si podrobnejšie obzreli okolie stanice a prvým osobákom sme odišli do Brezna. V Brezne sa naše cesty rozdelili, Jožo smeroval do Partizánskeho, aj do Košíc.

M 240.0039 po návrate z jazdy opäť spočinula v hajci

Na tento výlet a dva dni strávené v Tisovci s dámami a pánmi z Občianskeho združenia Zubačka a od M 240 0039 budeme spomínať ešte dlho. Aj touto cestou sa im chceme ešte raz za všetko poďakovať.  Je len škoda, že sa OZ Zubačka slabšie propaguje a potenciálni cezpoľní záujemcovia sa o ich jazdách a aktivitách veľa toho nedozvedia. Sila spoločnej dobrej a prospešnej veci sa najviac prejaví pri zaangažovaní celého družného tímu. Stráviť nejaký ten čas s ľuďmi z OZ Zubačka  v Tisovci sa rozhodne oplatí!