Muzeum Kolejnictwa w Kościerzynie

Kościerzyna je mesto vzdialené asi 70 km juhozápadne od Gdynie. Je dôležitým cestným a železničným (skôr bola) uzlom, stretávajú sa trate č. 201. Nowa Wieś Wielka – Gdynia Port, č. 211. Chojnice - Kościerzyna a č. 233. Pszczółki – Kościerzyna. Tento dôležitý železničný uzol samozrejme obsahoval depo.

Výrez z Google maps, poloha mesta Kościerzyna na severe Poľska © Google

Podľa údajov z Wikipedie bolo miestne depo v Kościerzyne v prevádzke do 01.04.1991. V tento deň ukončilo svoju činnosť a zároveň skončila parná prevádzka. V novembri 1992 bol v priestoroch bývalého depa otvorený skanzen a 24.07.2009 bol majetok prevedený na Muzeum Ziemi Kościerskiej, ako oddiel Muzeum Kolejnictwa w Kościerzynie. Moja cesta do Kościerzyny začala hľadaním vhodného spojenia.

Stanica Gdynia Główna. Ja čakám na vlak do Kościerzyny, lokomotívy dopravcu PKP Intercity
na svoje vlaky © Lukáš Holeš

Medzi stanicami Gdynia Główna a Kościerzyna jazdí denne 7 párov osobných vlakov, ktoré 67km dlhú trať zvládajú za 1 hodinu 20 minút. Ja som si ako najvhodnejšie spojenie vybral vlak s odchodom 11:51 z Gdynie a príchodom 13:11 do Kościerzyny. Pre zaujímavosť, na trati prebiehala rekonštrukcia a cestovná rýchlosť na trati dosahovala 100km/h.

Moje blúdenie v Kościerzyne začína. V pozadí naľavo je budova železničnej stanice,
napravo skanzen.© Lukáš Holeš

Najväčšou záhadou bolo pre mňa, ako sa dostať do skanzenu. Síce som vystúpil z vlaku a videl ho hneď oproti sebe, ale všade bol plot. Napravo od stanice som zbadal priecestie, tak som myslel, že prejdem k nemu a budem na druhej strane. Ale k priecestiu som sa ani nedostal, pretože tam bol znova plot. Pomedzi koľajnice som behať nechcel.

Už kúsok od nástupišťa stanice, mimo skanzenu sa dajú nájsť prvé exponáty © Lukáš Holeš

Ako som zistil, cesta vpravo neviedla. Tak som sa vrátil naspäť, prešiel okolo stanice a hľadal znova. Už kúsok za stanicou sa mi podarilo nájsť dieru v plote, prejsť cez koľaje a dostať sa na cestu vedúcu ku skanzenu. Za chvíľu som bol v skanzene, zaplatil 8 PLN ako vstupné a už len obzeral.

Prvý exponát za bránou, parný rušeň Tkb 2845 vyrobený roku 1924 © Lukáš Holeš

Skanzen prakticky obsahuje skoro celý „sortiment“ železničnej prevádzky. Nájdu sa tu osobné a nákladné vozne, parné a dieselové lokomotívy, pár zástupcov elektrickej prevádzky. Zaujímavosťou sú exponáty z úzkokoľajných železníc, alebo vozeň podzemnej lanovky.

Jedna z mnohých parných lokomotív v skanzene, Tkh 3140. V pozadí vidno časť nejakej
parnej „leštenky“ © Lukáš Holeš

Väčšina exponátov skanzenu je uzamknutých a neprístupných zvnútra. Vojsť sa dalo len do niektorých parných lokomotív, ktoré boli zväčša zvnútra vybrakované. Skanzen získal nejaké peniaze cez eurofondy, takže v čase mojej návštevy prebiehala renovácia budovy depa. Preto to lešenie vzadu a „svietiaca“ biela fasáda.

Jediná elektrická lokomotíva v skanzene, konkrétne ET21-367 © Lukáš Holeš

Na začiatok článku som spomínal, že v skanzene sa dá nájsť aj pár zástupcov elektrickej prevádzky. To slovo „pár“ je vhodné, pretože jeden je elektrická lokomotíva vyššie a druhý je elektrická jednotka, ktorá premávala na SKM Trojmiásto.

Teraz trochu odbočím z témy. Skanzen som prekutral hore-dole, ale stále som mal na mysli to, čo som videl v stanici. Nejaké staré, zhrdzavené vozne. Preto mi to nedalo pokoja, vyšiel som zo skanzenu a pokračoval ďalej. O kúsok ďalej som našiel ďalšie koľaje plné parných lokomotív.

Kúsok za skanzenom, vrakovisko parných lokomotív © Lukáš Holeš

Odstavná koľaj začínala parnými lokomotívami. Jedna za druhou, odhadom ich tam bolo 10 – 15 kusov. Ako som šiel popri nich, začalo sa vzadu zjavovať aj farby, nielen hrdza.

Jedna z mnohých, parná lokomotíva Ty42-35. Niečo modré, motorové sa objavuje vzadu
© Lukáš Holeš

Po konvoji parných lokomotív sa zjavili vykosené koľaje s konvojom zhrdzavených osobných vozňov. Popri nich sa zjavilo niekoľko zaujímavostí. Prvým bol transformátorový vozeň, len škoda, že bol vybrakovaný. Lepši povedané, transformátor tam bol, len neboli všetky tie zaujímavosti okolo.

Transformátorový vozeň. Nezostali ani len izolátory © Lukáš Holeš

Kúsok odtiaľto sa nachádzajú značne zdemolované a schátrané motorové vozne SN61-86 a SN61-549. Prvý zo spomínaných v modrom nátere, druhý v zelenom. Početná, 250 kusová séria týchto vozňov mala kedysi veľmi dôležitú úlohu na sieti PKP. Vozili aj expres Tatry na trase Warszawa – Zakopane. S postupujúcou elektrifikáciou tratí v Poľsku strácali na dôležitosti a preraďované na osobné vlaky. Dnes tieto motorové vozne nájdete už len po múzeách.

Jeden z dvoch odstavených vozňov, SM61-86 © Lukáš Holeš

Druhý z odstavených vozňov, SM61-549 © Lukáš Holeš

Prvý z menovaných mal otvorené dvere, tak som bol pozrieť dnu. Zariadenie vozňa bolo značne poničené, káble, drôty a svietidlá vytrhané. Stanovište rušňovodiča na tom bolo podobne. Keďže boli v podlahe diery, snažil som sa bez ujmy prejsť vozňom a moc sa tam nezdržiavať.

Malý kurz poľštiny, nápis na záchrannej brzde vo vozni SM61-549 © Lukáš Holeš

Po návšteve vozňa SM61-549 som začal pomaly myslieť na jedlo, vodu a návrat späť na stanicu. Vrátil som sa späť popri vozňoch, znova poobzeral transformátorový vozeň a pokračoval k stanici. Ako som prechádzal popod most, začul som v diaľke hrkotať vlak.

ST44-1232 alias „sergej“ na nákladnom vlaku v Kościerzyne © Lukáš Holeš

Ďalší plán už bol jasný. Doplniť zásoby a pobrať sa späť na stanicu. Vlak do Gdynie odchádzal o 15:19 a ďalší až o 17:18. Túlať sa mi už nechcelo, takže som sa pobral späť na stanicu a nastúpil do pripraveného vlaku.

Už len 13 minút zostáva do odchodu vlaku. Na vedľajšej koľaji stojí SA137-002 ako vlak
do Chojnice © Lukáš Holeš