Banská úzkokoľajná železnička Grétla – Šafárka

Banskú železničku vedúcu z grételskej štôlne Anton k stanici zvážnice na Šafárke vybudovala spoločnosť Hornosliezská úč. spol. pre železničné potreby, Huta mier (Oberschlesische Eisenbahn- Bederfs A.G. Friedenshütte), ktorá vlastnila aj závod v Roztokách a aj bane na Grétli. Kedže železnička Roztoky – Markušovce bola taktiež spoločnosti Friedenshütte, spoločnosť sa rozhodla, že postaví malú, 1680 m dlhú železničku na konský pohon od grételskej dedičnej štôlne Anton po sedlo Šafárka. Na celej trati sa nachádzali len dve mosty a jeden cestný priejazd.

Mapka železnice pod označením Benzin Lokomotivbahn, vpravo ohyb železnice Roztoky - Markušovce

Jej vznik sa datuje okolo roku 1902. V literatúre sa doposiaľ uvádzala ako prípojka alebo bočná vetva banskej železnice Roztoky – Markušovce. No tu sa musíme pozastaviť nad niekoľkými faktami, ktoré z tejto železničky robia samostatnú trať. Železnička Grétla – Šafárka mala úplne iný rozchod oproti roztockej, bola v inej výškovej úrovni a jej koľaje sa nikdy s roztockou traťou nespájali. Preto je potrebné túto železničku označovať ako samostatnú železnicu a nie odbočku z roztockej trate.

Dnešný stav ústia štôlne Anton- zachované zvyšky drevenej výstuže (foto: Lukáš Patera)

Kone nahradil benzín

Zo sedla Šafárka potom v roku 1902 postavili vyše sto metrov dlhú zvážňu k budove „Rajty“ pod Šafárkou pri ohybe banskej železničky Roztoky – Markušovce. Trať mala rozchod len 460 (465?) mm a spočiatku do roku 1910 bola na konský pohon (na Grétli boli maštale pre kone). V roku 1910 sa na trati objavila benzínová lokomotíva Ruhrthaler Maschinen fabrik. Tá potom prevzala prevoz rudy na železničke. V tom istom roku bol na Grétli pri zvážni od štôlne Ladislav vybudovaný sklad benzínu a kôlňa (remíza) lokomotív s montážnou jamou.

Pri štôlni Anton sa nachádzali ešte iné budovy, a to: dieľňa, felezcimra a maštaľ (pre kone, ktoré zabezpečovali prevoz rudy na Šafárku pred r. 1910). Uvádza sa, že pri Antonke bola aj budova kancelárie s klopačkou (Kronika obce Hnilčík- O. Fabián). Pri zvážni od štôlne Ladistav bol vybudovaný byt pre cezpoľných baníkov- krám.

Lokomotívy

Na trati od roku 1910 premávali benzínové a benzolové lokomotívy. Para sa na železničke Grétla – Šafárka nikdy neobjavila. Dopravu neskôr zabezpečovali dve benzínové lokomotívy s výkonom 20 a 14 HP a ešte jedna benzínová lokomotíva DANGEN s výkonom 12 HP. Železnička viedla až do bane Anton. Zavedenie benzínových lokomotív na Grétli spôsobilo, že profil štôlne Anton musel byť zväčšený v dĺžke 165 metrov. V bani bola dvojkoľajová zoraďovacia stanica pre vozíky v dĺžke 92 metrov.

Pravdepodobne je to fotografia z Grétle, vpravo môže byť remíza a lokomotíva
na železničke (neidenfikovaný typ) (Archív: Lukáš Patera)

V areáli bane Grétla bola spočiatku konská (animálna) trakcia a pred rokom 1914 sa tu objavila lokomotíva Oberursel s benzínovým motorom Deutz s výkonom 12 HP (8,8 kW).

V roku 1925 sú uvádzané dve benzínové lokomotívy Oberursel s výkonom 12 a 14 HP (8,8 a 10,3 kW) a jedna lokomotíva Langer & Wolf typu C XIV s výkonom 14 HP (10,3 kW). Koncom tridsiatých rokov sú v bani na hlavných trasách v prevádzke dve benzínové lokomotívy s výkonom 12 a 14 HP. Na povrchu od bane k zvážni jazdila tiež jedna lokomotíva.

Zrušenie železničky

Benzolové lokomotívy boli odstavené v rokoch 1947-48. Ešte v roku 1952 je pred Antonkou viacero budov a k ústiu ešte stále vedie koľajová dráha od Šafárky. Tam je ešte stále zvážňa (bremza). Likvidácia úzkorozchodnej železnice prebehla v rokoch 1950 – 1956. Zo samotnej železnice sa nezachovala žiadna stará fotografia (resp. sme ešte nenašli).

Dnešný stav

Po samotnej železnici sa zachovalo celé železničné teleso v podobe lesnej cesty. Sú z nej pekné výhľady na Hrabkovú dolinu a oblasť Levočských vrchov. Stanica Grétla – Anton štôlňa je dnes v podobe rozsiahlej haldy s plošinou.  Na nej sa uskladňuje vyťažené drevo.

Dnešný stav stanice Šafárka, v pozadí medzi stromami budova zvážne (foto: Lukáš Patera)

Stanica Šafárka je zachovalejšia, dodnes sa zachovala pôvodná drevená horná stanica zvážne k úpravni. V nej sú ešte stopy po koľajách (medzery v podlahe). Pred budovou vidno aj miesto, kde boli výhybne. Stanica je v súčasnosti ako súkromný pozemok pri rodinnom dome.