Názov tejto reportáže som dal taký preto, lebo o širokorozchodnej trati tu nechcem veľa písať. Viac z tejto trate chcem ukázať na fotkách. Na internete je dosť dostupných informácií o jej histórii a význame. Nechcem ale písať nejaké prečítané oficiálne informácie. Mnohé už ani nezodpovedajú skutočnosti. Zameriam sa hlavne na popisy priložených fotografií. Chcem opísať svoje poznatky.
Popísať to, čo som videl. Navštívil som všetky stanice a výhybne na tejto trati. Nafotil som aj iné zaujímavé objekty. Prešiel som všetky železničné priecestia. Nerátam tie, ktoré sú niekde v poli, mimo riadnych ciest. Jedno také som videl aj za odovzdávkovým koľajiskom vlečky Vagónka Trebišov. Úplne v poli, cesta cez priecestie končí na poli a priecestie je vybavené svetelnou signalizáciou. Traktor tadiaľ prejde len občas. Fotil som šesť väčších mostov ponad najväčšie východoslovenské rieky. Fotiť mosty je dosť nevďačná úloha.
Mosty sa nachádzajú väčšinou ďalej od civilizácie, vedie k nim len neupravená cesta, často sú bohato obrastené bujnou vegetáciou, takže dostať do objektívu celý most je niekedy nemožné. Ale je to celkom zaujímavá a dobrodružná zábava. Pokiaľ nespadnete do vody. Fotil som aj všetky nadjazdy. Či už nad cestami, alebo nad inými traťami. ŠRT štyri krát pretína nadjazdom inú trať. Osem nadjazdov nad cestami, ktoré som zachytil mojím objektívom, som našiel pomocou mapy. Viac nadjazdov som na trati nenašiel. Existujú aj ďalšie mosty a mostíky ponad malé potôčiky a kanály.
Existujú rôzne priepusty, menšie i väčšie, situované mimo hlavných ciest v poli. Cez niektoré by prešlo i auto, ale to nepovažujem za nadjazd. Niektoré objekty som fotil pri náhodných cestách okolo, niektoré som navštívil zámerne. Nie vždy bolo ideálne počasie, preto nie všetky zábery sú dobre osvetlené. Z histórie len stručne pripomeniem, že táto 88 km dlhá trať sa začala budovať 16.3.1964. Podnet k jej výstavbe vyplynul z narastajúceho objemu prepravy tovarov zo Sovietskeho zväzu. Prekládková stanica Čierna nad Tisou už kapacitne nepostačovala a k tomu ešte prispela aj výstavba Východoslovenských železiarní.
Výstavba širokorozchodnej trate rýchlo napredovala a v rekordnom čase, 1. mája 1966 bola ukončená. Takáto rýchlosť výstavby sa podpísala pod jej kvalitu. V neskorších rokoch dochádzalo k zosuvom svahov, čo si vyžiadalo rozsiahle výluky a obmedzenia rýchlosti. V rokoch 1973 až 1978 bola trať elektrifikovaná jednosmernou prúdovou sústavou s napätím 3 kV. V deväťdesiatych rokoch boli niektoré úseky trate rekonštruované. Na trati je 24 mostov a 70 priepustov. V tom čísle 24 sú zahrnuté zrejme nielen mosty ponad rieky, ale aj nadjazdy nad cestami.
Nadjazd vo Veľkých Kapušanoch (14.11.2013) © Ondrej Krajňák
O širokorozchodnej trati je celkom dobrý článok aj v Dráhe číslo 10/95. Samozrejme, že niektoré informácie z toho článku, hlavne týkajúce sa hnacích vozidiel už dnes neplatia. Čo sa týka hnacích vozidiel používaných na tejto trati, tak zo začiatku ťahali vlaky sergeje radu 781.5. V úplných začiatkoch aj sovietske dvojdielne motorové rušne TE-2, ktoré u nás dostali označenie T 469. 0401 až 0412. Po elektrifikácii boli dodané elektrické rušne radu 125.8 v počte 44 kusov (22 dvojičiek). Na posun slúžia rušne 721.8, 770.8, 771.8 a najnovšie aj 773.8, ktoré vznikli rekonštrukciou z radu 773.
V minulosti slúžili v stanici Maťovce aj motorové vozne na prepravu zamestnancov do Užhorodu a na iné pracoviská. Najskôr to boli motorové vozne M 131.5, a v roku 1982 dodala Vagónka Studénka dva vozne M 152.5001 a 5002 (810.801 a 802). V súčasnosti už tieto vozne v Maťovciach nie sú. Na prehliadky trolejového vedenia bolo v rokoch 1976 až 1979 upravených päť motorových vozňov M 131.1 a M 131.2 na rad M 131.52. V roku 1983 dodala Vagónka Studénka tri motorové vozne M 153.5001 – 03 (892.801 - 803), ktoré slúžia dodnes. Širokorozchodná trať, to nie je len traťová koľaj z Maťoviec do Hanisky pri Košiciach. Sú to aj výhybne a vlečky.
Na trati je šesť výhybní. Ako prvá za Maťovcami je výhybňa Vojany, potom nasledujú výhybne Budkovce, Trebišov, Slivník, Slančík a posledná pred Haniskou je výhybňa Hornád. Medzi výhybňami Trebišov a Slivník je na šírej trati odovzdávkové koľajisko vlečky Vagónka Trebišov. Ale o týchto objektoch sa bližšie zmienim pri popise fotiek. Výhybne sú zaujímavé aj tým, že väčšina z nich je situovaná tak, že dopravná budova je postavená na zhlaví, takže výhybky si tam obsluhuje výpravca sám a stanovište výhybkára je len na opačnom zhlaví. Výhybne Vojany a Trebišov by mohli mať podľa môjho názoru aj štatút stanice, nie len výhybne.
Nachádzajú sa v nich vlečky, manipulačné vlaky tam odstavujú vozne a posunujú. Ale poďme pekne po poriadku. Reportáž som napísal tak, ako keby sme sa viezli po tejto trati od hraníc až do Hanisky a zastavujeme sa pri jednotlivých objektoch a hovoríme si o nich. V mojom prípade fotkami. V texte budem poukazovať na fotky len jednoduchým číslom v zátvorke. Bude to číslo fotiek, ktoré sa týkajú uvedeného v opise deja. V kilometri 0, hneď pri hraniciach, je predzvesť vchodového návestidla do stanice Maťovce (001). Pri pohľade od hranice na Ukrajinu (002) vidno stanicu (výhybňu) Pavlove. Potom nasleduje rovný traťový úsek asi 2 km (004).
Pohľad ku hranici z miesta tesne pred stanicou Maťovce (28.10.2013) © Ondrej Krajňák
Trať prejde prvým priecestím (005), ktoré vedie len do poľa a trať sa stočí doprava (006) cez ďalšie priecestie (007) ku skenovaciemu zariadeniu (008), ktorým prechádzajú všetky vlaky prichádzajúce z Ukrajiny. Toto zariadenie dokáže odhaliť aj vrecia naplnené cigaretami, zahrabané v železnej rude. Potom už prejde k St. I (9 a 10) a tu sa rozvetvuje na vchodové koľaje (011) stanice Maťovce ŠRT.
Maťovce ŠRT – železničná stanica leží v kilometri 2,382 jednokoľajnej elektrifikovanej trate z Užhorodu do Maťoviec s pokračovaním do Hanisky pri Košiciach. (012-015) (Stanica Maťovce je dlhá 3 km. Kde sa nachádza to miesto 2,382? Zaujímalo by ma to) Stanica je členená na tri koľajové skupiny. Prvá skupina sú vchodové dopravné koľaje (016-018), druhá skupina sú odchodové dopravné koľaje (019-027) a tretia skupina sú zásobné koľaje (028-029). V stanici sú ešte dve manipulačné koľaje. Okrem toho sa delí stanica ešte na ďalšie obvody a to na obvod prekládkový, obvod preväzovne a obvod depa. V stanici sú štyri stanovištia výhybkárov.
Stanovište I je na začiatku vchodových koľají na zhlaví od Ukrajiny. Stanovište II je v budove dopravnej kancelárie, stanovište III (028) je na konci odchodových koľají, medzi skupinou odchodových a skupinou zásobných koľají. V obvode tohto stanovišťa je i koľaj vedúca do depa pre rušne ŠR (030). Stanovište IV (031-033) je na konci zásobných koľají, na konci stanice a riadi vchody a odchody vlakov od Vojan. Staničná budova je postavená medzi skupinou vchodových a odchodových koľají. Tie koľaje sú navzájom pospájané výhybkami situovanými pred dopravnou kanceláriou.
Stanovište výhybkára, ako St. II je preto v budove dopravnej kancelárie. Toto postavenie koľají umožňuje šikovným spôsobom vymeniť rušne. Ukrajinský rušeň dotiahne ložený vlak na vchodové koľaje, ktoré ležia vpravo od dopravnej kancelárie. Rušeň prejde na naproti stojacu súpravu prázdnych vozňov na odchodové koľaje, ktoré ležia naľavo od dopravnej kancelárie. Slovenský rušeň, ktorý dotiahol súpravu prázdnych vozňov na odchodové koľaje, po odvesení prejde cez výhybky na vchodové koľaje na naproti stojacu súpravu ložených vozňov. Na snímke 027 to pekne vidno. Vľavo stojí náš rušeň, ktorý dotiahol na odchodové koľaje súpravu prázdnych vozňov.
125.025-0/026-8 a 019-3/020-1 vedľa stroja БЛІІм 101 (28.10.2013) © Ondrej Krajňák
Odvesil sa a prejde na naproti stojacu súpravu ložených vozňov. Vpravo stojí ukrajinský rušeň, ktorý dotiahol rudu, nechal ju naproti na vchodových koľajách, prešiel sem na odchodové koľaje na súpravu prázdnych vozňov a potiahne ich do Užhorodu. V obvode stanice je aj malý areál traťovej údržby SMÚ TTS TO Trebišov (034-035). Ďalej už budem používať len výraz traťová údržba. Túto skratku sa mi totiž nepodarilo rozlúštiť ani pomocou vševedu Google. (Voľakedy sme sa na dopravnej priemyslovke učili, že v železničiarskej terminológii sa smú používať len skratky všeobecne v celej republike známe. Napríklad ČSD, ČSAD, KSČ, JRD ... Dnes je všetko možné. Aj takéto hlavolamy).
Ja som Maťovce navštívil viac krát. Prvý krát som tu bol 20.8.1999. To som ešte cestoval pantografom až do Maťoviec. Vtedy som si bol odfotiť motorové vozne 810.801-1 a 802-9. Videl som tu vtedy aj motorový vozeň 830.173-1. (036-038). To tu ešte fungovala aj zamestnanecká doprava. Druhý krát som bol v Maťovciach 23.3.2002 historickým vlakom v rámci osláv trate Bánovce nad Ondavou - Veľké Kapušany. Vtedy sme sem cestovali po NR trati č. 195 do stanice Maťovce NR (039-040). Tretí výlet do Maťoviec sa konal 10.6.2006. Bola to jazda historickým motorákom M 131.1125 Magda po ŠRT pri príležitosti 40. výročia trate.
Z tejto akcie bola na VLAKY.NET
reportáž. Túto akciu tu spomínam preto, lebo z tejto akcie sú moje prvé tri fotky. Dostať sa totiž úplne na hranicu do kilometra 0, sa nedá inak, len pri takýchto povolených akciách. Ale podobná akcia sa konala
aj v roku 2012. V tomto roku som navštívil Maťovce viac krát. Musel som cestovať autom, nakoľko vlakom sa sem už do týchto končín nedostanete. Auto bolo výhodné aj preto, že som sa po tomto rozsiahlom areáli mohol rýchlejšie prepraviť z jedného miesta na druhé. (Aj rýchlejšie uniknúť policajtom.) Tak som si to tu prešiel celé.
V stanici je aj niekoľko vlečiek, na ktorých sa prekladajú rôzne tovary. (041-042) Okrem prekladania tovarov sa v Maťovciach aj preväzujú vozne (043-044). Niektoré tovary sa totiž nesmú prekladať, alebo jednoducho na ich prekládku tu nie sú vybudované zariadenia, tak sa vymenia podvozky a vozne pokračujú do stanice určenia po našich tratiach. Výmena podvozkov prebieha v hale (044). Na fotke (043) je vidno vľavo stojace modré vagóny. Sú to spojovacie vozne. Tie sú z jednej strany vybavené nárazníkmi a šrúbovkou, z druhej strany autocepkou SA 3.
Preväzovňa v Maťovciach (28.10.2013) © Ondrej Krajňák
Na skupinu previazaných vozňov sa potom privesia na obe strany tieto spojovacie vozne, aby s nimi bolo možné posunovať a zaradiť ich do vlaku. S takýmito skupinami previazaných vozňov mám aj vlastné skúsenosti z mojej praxe, keď som robil v železiarňach. Stačilo, že mal technickú závadu jeden vozeň z takej skupiny a museli sme do depa pristaviť celú skupinu práve kvôli tomu rozdielnemu spájaniu. Nachádza sa tu aj malé depo, ktoré slúži len na bežné ošetrenie rušňov a tankovanie. (045-053) Na fotke číslo 046 stojí NR rušeň 742 618-2 pred halou depa na univerzálnej koľaji pre oba rozchody.
Na opačnej strane haly táto univerzálna koľaj končí, vlastne končí pre NR rušne. Pokračuje už len ako ŠR koľaj. (049-050). To aby mohli prísť na ošetrenie a tankovanie rušne oboch rozchodov. Depo je v obvode St. III (030). Celý areál stanice Maťovce je rozdelený na dve časti. Deliacou čiarou je asfaltová cesta (054), ktorá sa na konci areálu stanice stáča k dedine Maťovské Vojkovce. Na pravej strane z pohľadu na fotke je stanica Maťovce NR (055-057), na ľavej strane stanica ŠR. Pohybovať sa po tejto rozsiahlej stanici je dosť riskantné.
Pri mojej poslednej návšteve som stretol policajtov v nenápadnom aute, staručkom bielom favorite s košickým EVČ tri razy. Našťastie si nič podozrivé nevšimli. Aparát som mal pod kabátom. Stačilo mať oblečenú oranžovú výstražnú vestu a už som nebol podozrivý. Železničiari na stanovištiach, aj výpravcovia boli tolerantní. Vysvetlil som im stručne čo potrebujem a nemali námietok. Len ma upozornili, aby som si dal pozor na policajtov. Na St. IV som si družne podebatoval so sympatickou výhybkárkou. Toľko o stanici Maťovce a poďme pomaly ďalej na trať. Hneď za stanicou, blízko vchodového návestidla od Vojan (058), je železničné priecestie (059) na ceste do obce Veškovce.
Pokračuje takmer súbežne s traťou NR č. 195, ktorá vo Veľkých Kapušanoch má stanicu, ale ŠRT ju menším oblúkom obchádza. Na konci Veľkých Kapušian, za železničným priecestím (060) cez cestu vedúcu do obce Čierne Pole, sú trate od seba vzdialené asi sto metrov. ŠRT sa stočí doľava a nadjazdom (061) prekrižuje NR trať č. 195 a cestným nadjazdom (062) i cestu vedúcu do obce Krišovská Liesková. Trochu sa od nej vzdiali a samostatným telesom vojde do výhybne Vojany. Trať NR č.195 do stanice Vojany NR. Tieto stanice sú v týchto miestach od seba vzdialené vzdušnou čiarou možno pol kilometra.
Dopravná budova výhybne Vojany ŠRT (28.10.2013 ) © Ondrej Krajňák
Výhybňa Vojany ŠRT – leží v kilometri 10,465. Pozostáva z troch dopravných koľají a dvoch odovzdávkových koľají vlečky Elektráreň Vojany. Z odovzdávkových koľají vedie do podniku spojovacia koľaj. Dopravná budova je postavená na budkovskom zhlaví. (063-066) Na maťovskom zhlaví je stanovište výhybkára (067-071) Na snímke 065 je pohľad smerom na Budkovce. Pravá koľaj je traťová, ľavá koľaj je spojovacia do vlečky elektrárne. Do elektrárne vedie aj koľaj NR zo stanice Vojany NR. Fotil som to z nadjazdu cesty č. 552, popod ktorú tieto dve spojovacie koľaje vedú do podniku (072-073). Na snímke 072 je pravá koľaj NR, ľavá je ŠR. Na snímke 073 je to opačne. Pravá, ŠR koľaj sa stáča do výhybne Vojany ŠRT, ľavá pokračuje do stanice Vojany NR.
Vo Vojanoch potom ŠRT nadjazdom (075) preklenie cestu vedúcu do obce. Za dedinou, niekde pred najdlhším mostom trate (076-077), mostom cez rieku Laborec a jej záplavové pásmo, sa k sebe obe trate opäť priblížia a pokračujú už spolu. V obci Drahňov má NR trať č. 195 stanicu, ŠRT tadiaľ iba prechádza poza stanicu (078-079). Za Drahňovom je železničné priecestie už spoločné pre obe trate (080), je situované na ceste vedúcej do obce Stretávka. O pár stovák metrov ďalej už obe trate prekonávajú mostom umelý kanál zvaný Duša (081). Hneď za týmto mostom je ďalšie priecestie (082) a potom trať rovným úsekom pokračuje k už neďalekej výhybni Budkovce ŠRT. NR trať č. 195 má v Budkovciach stanicu.
Výhybňa Budkovce ŠRT – leží v kilometri 21,329. Pozostáva z troch dopravných koľají a jednej vlečkovej koľaje. Vlečka sa už v súčasnosti nevyužíva. Slúži na križovanie a predchodenie vlakov. Dopravná budova je na trebišovskom zhlaví (083-086), na vojanskom zhlaví je stanovište výhybkára (090-092). Hneď pri dopravnej budove výhybne je priecestie pre obe trate s cestou vedúcou do obce Slavkovce (087-088) Na fotke č. 089 je vidno manipulačný vlak na NR koľaji trate č. 195. Hneď akoby na konci toho vlaku je stanica Budkovce NR. Vidieť to aj na fotke 087.
Pri tejto výhybni mi nedá nespomenúť si na tragickú dopravnú nehodu, ku ktorej tu došlo síce na NR trati č. 195 medzi stanicami Drahňov a Budkovce 3.8.1992, ale tie trate sú v danom úseku úplne vedľa seba. Na mieste nehody je pomníček obetiam nehody (093). Aj na budove železničnej stanice Bukovce NR je pamätná tabuľa (094). Za Budkovcami je železničné priecestie pri predzvesti výhybne (095), a o chvíľu ešte jedno na ceste do obce Hatalov (096). V obci Dúbravka je posledné spoločné priecestie (097) pri zastávke Dúbravka na NR trati č. 195. Vlaky osobnej prepravy tu už žiaľ dávno nepremávajú.
Za Dúbravkou sa už trate od seba oddeľujú (14.11.2013) © Ondrej Krajňák
Za Dúbravkou sa už trate rozchádzajú (098). NR trať č. 195 sa stáča doprava k stanici Bánovce nad Ondavou, ŠRT sa stočí doľava, oblúkom cez Bracovce (100), smerom k Trebišovu. Priecestie za Dúbravkou (099) je už len pre trať ŠR. Na snímku 099 je vidno v pozadí vdiaľujúcu sa trať č. 195. Pred Trebišovom, krátko pred výhybňou Hrinište NR, za druhým najdlhším mostom na trati (101-102), mostom cez rieku Ondava, sa ŠRT priblíži k trati č. 191. Takto vedľa seba prídu k neďalekej výhybni Trebišov ŠRT.
Výhybňa Trebišov ŠRT – leží v kilometri 36,443. (103-108) Táto výhybňa sa líši od ostatných tým, že dopravná budova je uprostred výhybne a na jej koncových zhlaviach sú stanovištia výhybkárov. (109-111) Je to v podstate akoby dvojitá výhybňa, nakoľko vľavo od dopravne, i vpravo od dopravne sa nachádzajú dve dlhé koľaje, navzájom prekrížené a spojené výmenami. Prakticky by tam vošli štyri vlaky. V tejto výhybni má sídlo postrkový rušeň. Rušňovodiči tu majú postavenú vedľa dopravnej kancelárie unimobuňku. Odtiaľ je nasadzovaný postrk po výhybňu Slančík, ktorá leží na vrchole stúpania cez Slanské sedlo.
Stúpanie do tohto sedla má až 17 ‰. Je tu aj vlečka, na ktorej ako som videl, sa vykladajú cisterny (124). Zrejme propán – bután sa prečerpáva do cisternových áut. Nachádza sa tu aj účelové koľajisku UŽI SMÚ MDS Košice, ľudovo povedané základňa traťovákov (114-118) a účelové koľajisko UŽI SMÚ EE TV Košice (119-123), po našemu základňa trolejárov. (Neviem, čo by povedali záchranári na čísle 112, keby im niekto nahlásil, že v objekte UŽI SMÚ EE TV došlo k úrazu). Povedľa koľaje ŠR beží súbežne i koľaj NR trate 191.
V minulosti po NR koľaji sem premával motoráčik zo stanice Trebišov NR a vozil do služby zamestnancov. Za tým účelom bolo zriadené aj vyvýšené nástupište pri NR koľaji pred dopravnou budovou. Na fotke č. 104 je to aj vidno. Toľko o samotnej výhybni a pokračujeme ďalej. Hneď za výhybňou je železničné priecestie (125) pre obe trate. ŠR koľaj prechádza cez železničnú stanicu Trebišov ako prvá od dopravnej kancelárie. (126). Preto musia cestujúci chodiť na nástupište podchodom. Z Trebišova NR vychádzajú tri koľaje (127). Ľavá koľaj je ŠR, v prostriedku je trať 191 do Michalian a vpravo je spojka do Slanca cez Čeľovce a Slivník.
Z Trebišova vychádzajú tri trate (29.8.2013) © Ondrej Krajňák
Na fotke č. 128 je v diaľke vidno nadjazd, ktorým ŠRT prechádza ponad trate NR. Hneď za tým nadjazdom vpravo je odovzdávkové koľajisko vlečky Vagónka Trebišov. Na tejto fotke je úplne vpravo vidno spojovaciu ŠR koľaj z odovzdávkového koľajiska do podniku Vagónka v Trebišove. Na snímke 129 je tento nadjazd už zblízka. Z odovzdávkového koľajiska do podniku je to vzdialenosť asi 2 km. Vlečka odbočuje na šírej trati v kilometri 42,110 výhybkou Vš 1 (130). Potom sa koľaj rozvetvuje na dve asi 400 metrov dlhé odovzdávkové koľaje (133-134). Z týchto koľají potom ide spojovacia koľaj do podniku, asi dva kilometre vzdialeného.
Ak sa pozeráte na fotku č. 130, tak pri fotení som stál na traťovej koľaji chrbtom k Trebišovu. Predo mnou je výhybka č. Vš1. Vpravo v pozadí sú tie dve dlhé odovzdávkové koľaje a koľaj situovaná vpravo vedľa toho rýchlostníka, ktorá akoby smerovala späť do Trebišova, tak to je tá spojovacia koľaj do podniku. Ona naozaj smeruje späť do Trebišova, ale do Vagónky. Výhybka č. Vš 1 na šírej trati je krytá z oboch strán návestidlami (136-137). Čo viem z rozprávania zamestnancov, tak tieto návestidlá však nikdy neboli uvedené do činnosti.
Aj dopravná budova tu bola postavená za tým účelom, že to tu bude obsluhovať dopravný zamestnanec, ale nikdy sa tak nestalo. Pristavovanie vozňov funguje asi tak, že sa vlečkár dohodne s výpravcom vo výhybni Trebišov, vlečkár pristaví vozne na odovzdávkovú koľaj. Príde manipulák z Maťoviec. Manipulák sa pred tým ale zastaví vo výhybni Trebišov pri výpravcovi, zoberie kľúč od výhybky, obslúži vlečku, zamkne za sebou výhybku v základnej polohe a vráti sa do výhybne Trebišov. Teraz tá preprava z Vagónky na ŠRT nie je častá.
V minulosti, za socializmu, sa vo Vagónke vyrábali okrem iného aj plechové kontajnery, ktoré mali široké použitie. Slúžili v ZSSR na rôznych stavbách, vzdialených od civilizácie ako ubytovacie buňky, ako dielne, sklady a podobne. Vagónka tie dielne údajne aj vybavila patričným náradím a strojmi. V novembri 1989 tieto obchody asi prestali, lebo ako je vidno na fotke č. 141, niekoľko z tých kontajnerov ostalo v podniku a hrdzavejú tam dodnes. Asi po necelom kilometri sa za vlečkou vagónky ŠRT opäť priblíži k NR trati, k spojke tratí 191 a 190. (Jedna otázka bokom: Nemá táto spojka nejaké číslo? Alebo ako sa oficiálne nazýva?)
Výhybňa Čelovce NR, ktorou ŠRT len prechádza (13.11.2013) © Ondrej Krajňák
Spolu potom „kráčajú“ cez NR výhybňu Čeľovce (144), spolu aj preklenú nadjazdom cestu zo Zemplínskej Teplice do Egreša pri majeri Čalovka (145), až prídu ku výhybni Slivník. Slivník je nové pomenovanie výhybne, ktorá sa v minulosti nazývala Červený Dvor. Jej premenovanie si vraj vybojoval starosta neďalekej obce Slivník. Vraj tieto výhybne ležia v katastri jeho obce, tak by mali niesť názov Slivník. Pred výhybňou sa trate opäť oddelia. Výhybňa Slivník NR je totiž situovaná o trochu nižšie ako výhybňa ŠRT, aby sa dostala na výškovú úroveň trate 190, na ktorú sa za výhybňou napojí. Priložil som aj dve fotky z tohto napojenia ( 163-164), len tak pre zaujímavosť, aj keď sa toto netýka ŠRT. Ale vráťme sa k našej širokej trati do našej výhybne ŠRT.
Výhybňa Slivník ŠRT – leží v kilometri 53,532. (147-162) Sú tu tri koľaje. Dve sú dopravné a jedna je manipulačná. Z manipulačnej koľaje odbočujú ešte ďalšie koľaje ku skládke štrku. Ale ako som tu videl, dávno po nich vozne neprešli. Pár odstavených vozňov je už zarastených burinou. Usudzujem, že pri väčších opravách trate toto miesto slúžilo ako skládka štrku a iného koľajového materiálu. Aj v tejto výhybni je dopravná budova na zhlaví, v tomto prípade na trebišovskom zhlaví, na opačnom konci je výhybkárske stanovište. Na fotke č. 150 je úplne vľavo vidno návestidlo výhybne Slivník NR.
Tu je vidieť, ako blízko sú tie dve výhybne. Medzi nimi je len menší výškový rozdiel, ktorý je vidieť na fotke č. 162. Vlak vchádza do výhybne ŠRT, vľavo dole je vchodová koľaj do výhybne NR v smere od Trebišova. Za výhybňou sa ŠRT priblíži k dvojkoľajnej trati č. 190 a spolu pokračujú cez dnes už len zastávku Kalša. Za zastávkou nadjazdom (165) preklenú cestu do obce Kalša a ďalším nadjazdom (167) nad cestou do obce Slančík vojdú spolu do stanicu Slanec. ŠRT touto stanicou len prechádza a stúpaním 17 ‰ stúpa až do výhybne Slančík ŠRT.
Výhybňa Slančík ŠRT – leží v kilometri 65,700. (168-177) Dopravná budova je na slivníckom zhlaví, na opačnej strane je stanovište výhybkára. Vo výhybni sú dve dopravné koľaje. Pred dopravňou je jeden dlhší šturc na odstupovanie postrkových rušňov, ktoré potiaľ tlačia vlaky z výhybne Trebišov. Pri mojej poslednej návšteve tu boli odstavené traťovácke stroje (178-183). Tu je zreteľne vidno vrchol stúpania. Na dlhých vlakoch je toto zaoblenie dosť výrazné (177). Z opačnej strany postrk nie je potrebný, nakoľko od Hanisky sem premávajú len vlaky s prázdnymi vozňami. Postrkové rušne sa odtiaľ vracajú strojovo naspäť do výhybne Trebišov.
Výhybňa Slančík ŠRT smerom na Slivník (10.9.2013) © Ondrej Krajňák
Zo Slančíka už trať klesá. Prechádza stanicou Ruskov tiež ako prvá koľaj od staničnej budovy (184), stále spolu s NR traťou č. 190 pokračuje aj cez zastávku Bohdanovce. Až za obcou Vyšná Myšľa prichádza zmena. ŠRT sa začne stáčať doprava, preč od trate NR č. 190. Nadjazdom (185) preklenie prístupovú cestu do obce, a o chvíľu, mostom (186-187) preklenie rieku Olšava. Pri obci Nižná Myšľa sa opäť priblíži k NR trati č. 190, ale nadjazdom (188) ju prekríži. Hneď za nadjazdom je priecestie s cestou do obce Nižná Myšľa (189-194).
Za týmto priecestím je už vidno predzvesť výhybne Hornád. Tu už trať pokračuje vlastným telesom. Pred výhybňou Hornád sú trate od seba vzdialené len niekoľko desiatok metrov. Tesne pred výhybňou, už pred výmenami sa nachádza asi sto metrov dlhý most cez rieku Torysa (195-196). Sú tu vlastne tri mosty. Jeden pre ŠRT a dva mosty dvojkoľajnej NR trate č. 190 (197).
Výhybňa Hornád ŠRT – leží v kilometri 77,808. (198-209) Má dve dopravné koľaje. Dopravná budova je postavená na slanskom zhlaví. Na zhlaví od Hanisky je stanovište výhybkára. Je tu však jeden paradox, a to v tom, že v obvode St. 1 sú odstránené výmeny. Druhá koľaj je tým pádom akoby slepá koľaj. Od slanského zhlavia, pred dopravnou kanceláriou výmeny sú, ale na opačnom konci nie sú. Stanovište výhybkára sa neobsadzuje. Výhybňa v tom pravom slova zmysle teda ani výhybňou nie je, môže slúžiť len ako hláska. Ako vidno na fotke č. 205, druhá koľaj bola zjavne rekonštruovaná. Je úplne nová, zrejme po nej ešte vlaky nepremávali. Možno ešte ani nebola skolaudovaná.
Nikto však nevie povedať, prečo po rekonštrukcii tejto koľaje odstránili výmeny. Na čo potom bola dobrá rekonštrukcia tejto koľaje? Krátko za touto výhybňou je ďalší veľký most (210-211) cez rieku Hornád. Za mostom, pri predzvesti výhybne Hornád v smere od Hanisky je priecestie v obci Kokšov-Bakša (212). Pri obci Valaliky ŠRT vysokým a dlhým viaduktom (215-216) preklenie cestu do obce a trať 169 do Maďarska. Potom nasleduje ešte jeden cestný nadjazd (217) nad cestou 1. triedy E 71 z Košíc do Maďarska a oblúkom sa trať priblíži k Haniske. Pred cieľovou stanicou je ešte priecestie (218) na prístupovej ceste k železničnej stanici Haniska pri Košiciach NR. A sme v cieli našej cesty.
Koľajisko stanice Haniska pri Košiciach ŠRT od St. 1 (25.10.2013) © Ondrej Krajňák
Haniska pri Košiciach ŠRT – leží v kilometri 87,160. V stanici je päť dopravných a dve manipulačné koľaje. Je tu aj základňa pre traťovákov (225-227). A je tu aj rušňové depo pre rušne oboch rozchodov a opravovňa vozňov. O depe v Haniske som tu mal
reportáž aj s množstvom fotografií. Nebudem sa preto k tejto téme vracať a opakovať to, čo tu už bolo popísané. Fotky napovedia samé. (219-244) Spomeniem len to, že širokorozchodné koľaje v tejto stanici nekončia. Pokračujú ďalej do U. S. Steel Košíce na dopravný úsek Centrálne prekladisko rúd (CPR) k vykladacím zariadeniam.
Spojovacia koľaj zo stanice Haniska pri Košiciach ŠRT na dopravný úsek CPR je v podstate dvojkoľajná trať, dlhá asi 3 km (245). Za stanicou je nadjazd nad cestou Haniska – Ludvíkov Dvor. Tých nadjazdov je tam viac. ŠRT je na prvom nadjazde od Hanisky (246). Dopravný úsek CPR leží mimo ohradeného areálu podniku. (247-270) Je dostupný hocikomu. Vedie sem riadna prístupová cesta. V tomto obvode je aj menšie prekládkové miesto súkromnej firmy. Z koľají tohto dopravného úseku odbočuje aj ŠR koľaj na vlečku Interport (bývalá Mototechna). Sypké substráty pre U. S. Steel sa vykladajú v rotačných výklopníkoch.
Vozne do haly výklopníka tlačí diaľkovo ovládané elektrické vozidlo, zvané medzi dopravármi teležka. V zime sa musia zamrznuté substráty rozmrazovať. Slúžia na to rozmrazovacie haly, do ktorých sa púšťa para. Centrálne prekladisko rúd dostalo toto pomenovanie preto, lebo v minulosti skutočne slúžilo aj ako prekladisko. Časť železnej rudy ostala v železiarňach, časť rudy sa prekladala do našich Vsa vozňov a expedovala sa do ostravských hutí. Vtedy boli vytvorené 33 vozňové UR súpravy. UR znamená uhlie - ruda. Z Hanisky odišla súprava naložená rudou, späť sa z Ostravy vrátila naložená uhlím.
Vlaky mali hmotnosť 2 200 ton. Denne odišlo z Hanisky v priemere sedem vlakov a približne aj toľko vlakov uhlia prišlo z Ostravy. Dnes už sa to nerobí. Širokorozchodná trať má aj dnes veľký potenciál. A mohla by sa dočkať aj šťastnej budúcnosti. Čoraz viac tovarov z Ázie sa prepravuje vlakmi cez Rusko a Ukrajinu. Vidieť to aj na zvýšenej preprave kontajnerov po širokorozchodnej trati. Po určitom útlme v dodávkach železnej rudy, keď U. S. Steel Košice dovážali rudu zo zámoria, sa ruda dováža opäť aj z východu. Čo som počul od železničiarov, aj päť vlakov za deň príde. Mali by sme sa pripraviť na postupné zvyšovanie dovozu tovarov z východu.
Rušeň USS prišiel do Hanisky pri Košiciach pre záťaž (11.11.2013) © Ondrej Krajňák
V poslednom čase sa rozvírili úvahy našich politikov o postavení novej širokorozchodnej trate až do Bratislavy s pokračovaním dokonca do Viedne. Myslím si, že je to fest pritiahnuté za vlasy. Nechať napospas osudu rozbité trate na juhu Slovenska z Košíc cez Zvolen do Bratislavy a okolo nich budovať novú, jednoúčelovú trať, je totálnym nezmyslom. Určite by bolo lepšie zrekonštruovať terajšiu širokorozchodnú trať, rozšíriť a zmodernizovať východoslovenské prekladiská v Čiernej nad Tisou, v Dobrej, v Maťovciach a v Haniske.
Dokončiť zdvojkoľajnenie a zelektrifikovanie trate z Hanisky do Zvolena, opraviť celú trať až po Bratislavu na južnom ťahu, prekladať tovary na východnom Slovensku a voziť ich južným ťahom tam, kam bude potrebné. Stálo by to určite menej ako nová trať a využitie by bol účelnejšie. Lenže o takýchto veľkých a významných projektoch rozhodujú papierové hlavy, ktoré nikdy nevideli prekladiská na východe Slovenska, nikdy nepočuli aká je ich kapacita, aké sú ich možnosti, nevedia aká je tu nezamestnanosť a ako by takáto prekládka pomohla východniarom aj po tej sociálnej a ekonomickej stránke. A iste by to pomohlo celému Slovensku.
Lenže politikom nejde o všeobecný prospech, ale o krátkodobý biznis pre ich strany a možno aj pre niektorých jednotlivcov. Projekty financujú rôzne mafiánske finančné skupiny a tie rozhodujú o tom, čo sa bude budovať. No, ale to už som zašiel asi ďaleko od koľají. To by asi bolo všetko o tejto unikátnej, ale iste aj zaujímavej trati. Informácie som čerpal z internetu, z časopisov, ale aj z rozprávania železničiarov, ktorí na tejto trati pracujú. A samozrejme aj z toho, čo som videl. Možno niektoré mnou tu uvedené informácie nebudú presné, alebo nebudú správne. Budem rád, ak ma na chyby upozorníte, prípadne poopravíte, či doplníte. Kto by chcel túto trať prejsť prstom na mape, vhodná je
Podrobná cykloturistická mapa Košice – Dolný Zemplín).
Odkazy:
