Rozlúčka s prevádzkou na „zbytočných“ nemeckých tratiach

Pôvodne som sa chcel vydať na rozlúčenie do Mecklenbursko-Predpomaranska na trať Parchim – Inselstadt Malchow, ako sa ale ukázalo, prevezme tam prevádzku súkromný dopravca EGP. Tak som sa 7.decembra, týždeň pred začiatkom platnosti nového cestovného poriadku radšej vydal do Saska-Anhaltska, a to najprv na trať 588 Merseburg – Schafstädt.

V nedávno modernizovanej stanici Merseburg čakal motorový vozeň Burgenlandbahn. Pôvodne to bola súkromná spoločnosť, ktorú ale po skrachovaním prevzala DB ako dcérsku spoločnosť.

Kedysi tu boli nástupištia 1 - 3, odkiaľ chodili vlaky do Leipzig-Leutzsch a Halle-Neustadt, po zastavení prevádzky ale už nie sú potrebné. A tam, kde kedysi boli osobné pokladne a neskôr občerstvenie, je teraz herňa.

My ideme doľava smer Schafstädt , zatiaľ čo nákladný vlak mieri do Halle.

V stanici Merseburg-Elisabethhöhe sa dá križovať. Keby som tu išiel vo všedný deň, možno by sme tu stretli kyvadlový vlak, čo vozí uhlie do chemického závodu.

U stanice Buna Werke sa dá pozorovať prevádzka na rozsiahlej vlečke chemického závodu. V 60. rokoch bola trať sem preložená, aby sa pracujúci lepšie dostali na zmeny, predtým viedla južnejšie cez obec Knapendorf.

A tak sa raz stalo, že cestujúci zďaleka si kúpil cestovný lístok do toho Knapendorfu, chcel navštíviť príbuzenstvo, išiel až na konečnú a Knapendorf nikde. Keď sa sťažoval u sprievodcu, bol poučený, že tá zastávka je zrušená a treba tam ísť autobusom. Tak napísal do okresných novín, ako to môže byť, že mu Deutsche Reichsbahn predala cestovný lístok do už neexistujúcej zastávky. Zodpovedný pracovník mu skľúčene odpovedal, že ešte raz obežníkom upozornia všetky pokladne, aby lístky do tej zastávky už nepredávali.

Ideme do kopca, lebo tu je premostenie novej vysokorýchlostnej trati Lipsko – Erfurt. Stálo niekoľko miliónov eur, a od 14.12. bude úplne zbytočné, pretože na trati sa zastavuje akákoľvek prevádzka.

Ďalšia zbytočná investícia je priecestie v meste Bad Lauchstädt. Niekoľko rokov tu naťahoval šašo pásku cez cestu, keď išiel vlak, potom tam inštalovali závory, ktoré teraz tiež budú zbytočne. Oranžová návesť prikazuje zníženie rýchlosti na 10 km/h, lebo nasleduje poškodený most, čo je jeden z dôvodov neobjednania osobnej dopravy, lebo by vyžadoval ďalšiu drahú investíciu.

O kúsok ďalej kedysi odbočovala trať smer Delitz am Berne – Angersdorf – Halle, ktorá po zrušení ešte slúžila ako vlečka do transformačnej stanice, ale teraz je prerušená diaľnicou A38.

Výpravná budova zastávky Groß Gräfendorf je v súkromných rukách a vzorne rekonštruovaná. Fotograf na snímke je z klubu Interessengemeinschaft Unstrutbahn, ktorý bojuje za obnovenie osobnej prevádzky na trati (Naumburg -) Wangen – Artern, a prišiel sa tiež rozlúčiť s traťou.

Terajšia konečná je Schafstädt, lenže …

… tam, kde práve ide auto, trať kedysi išla ešte kúsok ďalej.

Aby tam mohli zrušiť výpravcu a závorárku, vybudovali novú zastávku a trať ukončili pred priecestiam. Výpravná budova je zdevastovaná a koľaje vytrhané.

Tam a späť išla hŕstka ľudí, ktorá v budúcnosti bude používať iba už teraz premávajúci autobus, čo im k tomu zastavuje v stredu obce a nie na okraji. Bad Lauchstädt sú kúpele, kde pôsobil i nemecký básnik Goethe. Keď tam boli oslavy, išli v minulosti aj parné zvláštne vlaky, to teraz už nie je možné. No čo už … Išiel som ďalej, cez Halle do Pratau po trati číslo 250.

V Bitterfelde prišla do nášho vlaku žena a pýtala sa: „ Aj tu aj vedľa je u vlaku napísaná cieľová stanica Lutherstadt Wittenberg, ktorý vlak teraz vlastne ide?“. Tak som ju poučil, že oba, len náš ide priamo cez Gräfenhainichen, zatiaľ čo ten vedľa ide okľukou cez Dessau.

Po odchodu môjho vlaku z Halle do Lutherstadt Wittenberg zo stanice Pratau ...

... prechádzal stanicou v rámci banalizácie po ľavej koľaji pracovný vlak firmy PRESS, čo nielen prevádzkuje úzkorozchodnú múzejnú dráhu Jöhstadt – Steinbach, ale aj normálnorozchodné vlaky.

Mojím cieľom bola trať číslo 218, kam ma doviezol na snímke prichádzajúci autobus.

Môžete namietať, že to je motorový vozeň, lenže jeho prevádzkovateľom je v skutočnosti autobusový dopravca Vetter Bus. Teraz si zo západu požičal od dopravcu Rurtalbahn modernejší vozeň, pôvodne tam mali prastarý vozeň radu 798. Ráno prišiel rušňovodič autobusom a snažil sa naštartovať motorový vozeň, čo sa mu často nepodarilo, pretože ten prenocoval v prírode bez akejkoľvek údržby, a v tom prípade vyhlásil, že ide autobusová náhradná doprava.

Vo vlaku bol malý počet cestujúcich, z toho traja fanúšikovia železnice. Jeden z nich vykladal sprievodcovi, že si kúpil parnú lokomotívu a deponoval ju v Krušných horách, ale tam keď raz zavítal, zistil, že mu jeho lokomotíva zmizla, pretože darebák majiteľ depozitára ju predal. Podarilo sa mu ale ju vypátrať a získať späť.

Majiteľom infraštruktúry je v internetových fórach často kritizovaná spoločnosť Deutsche Regionaleisenbahn, ktorá síce nakupuje trate, kde už nie je žiadna prevádzka, aby tam nikto nevytrhal koľaje, disponuje ale len malými prostriedkami, a tak často rieši nutné investície zaostalým spôsobom. Tu napríklad miesto toho, aby inštalovali nové závory, staré proste odmontovali a vozidlá musia trúbiť a ísť cez cestu krokom.

Majiteľom výpravnej budovy stanice Bad Schmiedeberg je dajaký bavorský podivín, ktorý všade postavil cedule so zákazom vstupu a dokonca buzeruje, keď niekto budovu fotí. Toho dňa našťastie nebol doma.

Vetter Bus končí u zastávky Bad Schmiedeberg Kurzentrum a od 14. decembra na trati končí vôbec.

Ako teda riešiť dopravu, kde nie je dosť cestujúcich? Tu je jedná riešenie – Anrufbus, teda vozidlo, čo vyrazí len vtedy, keď si cestu niekto telefonicky objedná.

Toho dňa išiel ale zvláštny vlak na inač v osobnej doprave už neprevádzkovanom úseku Bad Schmiedeberg – Eilenburg (- Leipzig). Maximálna rýchlosť za Kurzentrum bola 10 km/h a keď si človek pozeral krivé koľaje, sa ani nemusel čudovať. Za chvíľku sme ale už mohli zvýšiť na 60 km/h.

Tak sme išli až do stanice Eilenburg Ost, kde ešte majú staré mechaniky a oproti nám išiel S-Bahn do Hoyerswerdy.

Do lipskej hlavnej stanice prišiel „obľúbený“ Talent, ktorý ma za chvíľku odviezol domov do Drážďan.

Ďalšia trať, kde sa zastaví osobná doprava, ale až dňa 12. apríla 2015, je Klostermansfeld – Wippra. Na televíznej obrazovke sa kvôli tomu rozčuľuje starostka obce Wippra.

Zatiaľ čo na ďalšej snímke ešte žena uzatvára cestu práporom, Železničný spolkový úrad medzitým nariadil, že tam musia inštalovať závory, aj keď už je známe, že sa zastavuje osobná doprava.

Choré mozgy z toho úradu sa už predtým vyznamenali tým, že starému motorovému vozu zakázali vjazd do stanice Klostermannsfeld s tým, že nemá potrebný vlakový zabezpečovač, ktorý by vozeň zastavil, keby prešiel návestidlo na červenú, to sa im ale ešte podarilo vyhovoriť.

Ďalšie fotky sú v mojej internetovej galérii.

Prepracoval a odkazy doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský