Pôsobenie Uhraniek u ČSD
4.4.2015 8:00 Ing. Ladislav Sz. Hančok
Po skončení prvej svetovej vojny Mlynčeky 310 4 už nestačili zvládať zvýšenú a náročnejšiu prevádzku na slovenských tratiach. Výkon mali len 230 kW a max. rýchlosť 45 km/hod. ČSD boli preto nútené uvažovať ako a čím ich nahradiť. Malé býčky 422 0 a o niečo neskoršie výkonnejšie Veľké býčky 423 0 sa v tom čase využívali výlučne v Česku. Ale tiež mali výkon len 408 kW, resp 511 kW a o 5 km/hod. vyššiu rýchlosť. Napokon padlo rozhodnutie zakúpiť z Maďarska 36 lokomotív tamojšieho radu 375.
Po ich dodaní boli preznačené na 331 001 až 036. Oproti býčkom boli konštrukčne jednoduchšie, v prevádzke menej náročné, spoľahlivejšie a u personálu veľmi obľúbené. Preberané boli postupne od roku 1919 do roku 1924. Lokomotívy 001 až 012 mali síce výkon len 338 kW, ale u ďalších strojov sa už výrobcovi podarilo konštrukčnými vylepšeniami zvýšiť výkon na 500 kW. Bez problémov dosahovala max. konštrukčnú rýchlosť 60 km/hod.
331 021 v Žiline; 50-te roky 20 st. © autor neznámy
Pred nejakým časom som túto tému rozoberal na českej webovej stránke K-REPORT. Vyzval som čitateľov o ich ďalšie poznatky, informácie a fotografie o tomto druhu lokomotív. Najviac mi ich poskytol pán Vančura (Modřaňák). Očakával som viac informácií zo Slovenska. Žiaľ nedočkal som sa napriek tomu, že Uhranky boli v prevádzke prakticky len na u nás. Je možné, že webová stránka tu nie je dostatočne známa a preto dúfam, že po uverejnení už doplneného materiálu sa nájdu pamätníci, ktorí by mohli materiál doplniť. Mám na mysli najmä čitateľov zo stredného, východného, ale čiastočne i južného Slovenska.
V roku 1939 prišlo k anektovaniu južnej časti Slovenska Maďarmi. To sa odzrkadlilo aj na odobratí dopravných prostriedkov pre MÁV. Tak napr. z Uhraniek, ktoré dovtedy boli v prevádzke na tomto území, boli v decembri 1938 a začiatkom roku 1939 odovzdané 001 až 007, 010 až 012, 017, 025, 028 a 031. Z nich sa v roku 1945 vrátila len posledná, 031. Potom postupne, až do roku 1953 boli z maďarskej strany dodávané ďalšie, už novšie stroje, ktoré postupne dostávali čísla 037 až 058. Z nich boli všetky, okrem 053, dislokované na strednom a východnom Slovensku. Spomínaná 053 bola pridelená do zálohy LD Bratislava hl. stan. Okrem nej tam boli 020, 023, 026, 031, 016, 029, 036, z ktorých prvé štyri boli trvale nasadzované na Záhorí. Ostatné tam zaskakovali, keď kmeňové boli na GO.
Počas druhej svetovej vojny Záhorské trate - Zohor – Plavecká Sv. Mikuláš a Zohor – Uhorská Ves obsluhovali prevažne lokomotívy 016, 020, 022, 026 a 029.
331 020 v Zohore; 6.6.1953 © autor p. Kavický
Ku koncu roku 1950 boli okrem hore uvedených, zaznamenané tieto ďalšie dislokácie:
- LD Vrútky : 008, 018, 027, 038, 043 až 045, 050
- LD Žilina : 019, 021, 032, 037
- LD. N. Zámky: 014, 015, 029, 030, 033, 041, 042, 047, 048
- LD Bratislava: ešte 034, 035, 040
- LD Prešov: 046, 049
- LD Leopoldov: 009, 024, 039
Umiestnenie ostatných som nezistil.
Materiály o neskorších dislokáciách na strednom, východnom, ale i južnom Slovensku sa mi už podarilo zohnať len sčasti. Viem, že mali dosť veľký pohyb z depa do depa. Vďaka niektorým informáciám od pána Vančuru, fotografiám z MDC Bratislava, pozbieraných fotografií z rôznych stránok internetu a materiálu od pána Gulika sa mi to aspoň u niektorých podarilo. Tak napr. 015 počas II. svetovej vojny bola spolu s 024 v Tisovci. Prvá menovaná bola pri prechode frontu značne poškodená. Po roku 1950 zakotvila v LD Spišská Nová Ves. V roku 1948 sa objavila v LD N. Zámky a 1955 aj v Bratislave. Na Spiši ešte bola 048. V polovici roku 1960 pribudla 031 z Bratislavy. Ale bolo ich tam určite viac, pretože obsluhovali trať z Popradu do Podolinca a Tatranskej Lomnice, ako i lokálku do Levoče. V Žilinskom depe som najprv zachytil 045, 049 a z diskusie K-reportu doplnil 008, 009, 019, 021, 037. Z tohto depa boli nasadzované na tratiach Kraľovany - Trstená, Žilina - Rajec a Čadca - Makov. Viac sa mi nepodarilo zistiť. Najstarší záber poskytol pán Gulik 020-ky. Je zo Szobu z dvadsiatich rokov minulého storočia ! Potvrdzuje to skladba súpravy pred návratom do Parkanu.
Na Považí boli nasadzované na trati z Nemšovej do Lednických Rovní, z Trenčína do Chynorian. Nezistil som ktoré. Najväčší počet lokomotív sa vystriedalo v LD Nové Zámky. Boli tu 013, 014, 015, 016, 029, 030, 032, 0,33, 037, 039, 042, 047 a zabezpečovali dopravu na trati Bratislava - Komárno, na priľahlých lokálkach a na trati Šaľa - Neded.
Lokomotíva 331 013 bola 14 januára 1953 na dunajskej vlečke v blízkosti jej kríženia s ulicou Mlynské Nivy účastníčkou nehody. Nákladná súprava išla po novej dunajskej koľaji z prístavu do stanice Bratislava - Nové Mesto a narazila do nákladného auta, ktoré vodič odstavil na koľaji, kým so závozníkom z neho vykladali tovar do vozňa stojaceho na starej dunajskej koľaji. ( fotky č. 3 a č. 4 vo fotogalérii ).
331 034 Bratislava - Nivy; 50-te roky 20 st. © autor neznámy
O dislokáciach na strednom, východnom, ale i časti južnom Slovensku som iné materiály nenašiel.
V šesťdesiatich rokoch sa začalo ich postupné vyraďovanie z prevádzky. Ku koncu sa využívali len na posun. Zo Záhoria ako prvú stiahli 023 vo februári 1960 a predali do CHZ Nováky. Odtiaľ sa mala dostať do Cukrovaru Vlčkovce. Druhú v poradí 031 predisponovali v máji do LD Spišská Nová Ves. V septembri toho roku boli do LD Nové Zámky presunuté 020 a 053, ktorá na koniec skončila tiež v Spišskej Novej Vsi. Teda prvá menovaná 020, žačala a aj skončila v tomto depe. V roku 1963 bola z Bratislavskej hl. stanice predisponovaná 036 do LD Košice a po troch mesiacoch predaná do ŽRB Rožňava. Lokomotíva 026 zostala na hlavnej stanici najdlhšie a robila posun "vo Dvore" a na odstavnej stanici až do roku 1967. Uhranky na západnom Slovensku v rokoch 1960 až 1964 postupne nahradili Ventilovky 431 0. Tieto potom až do 70-tich rokov vystriedali Skaličáky 433 0. Po vyradení z prevádzky boli Uhranky zo západného Slovenska odosielané na Moravu, najmä do Bohumína, kde boli sústreďované na postupné zošrotovanie. Prvá skončila 016 už 16.5.1960. Nasledovali 009, 014, 020, 022, 027, 035, 040, 045 a 056. Ostatné boli likvidované Kovošrotoch v blízkosti ich posledného pôsobenia. Posledná 013 bola v prevádzke do 1.6.1970. Zaujímavé sú informácie pána Vančuru a Gulíka. Z nich vyplýva, že 014 bola od r.1962 mimo prevádzky v Bohumíne. V r. 1964 bola dva mesiace v ŽDB. Do MDC bola v roku 1984 presunutá 019. Toto zistenie by mohlo znamenať, že v MDC nie je vrak 014-ky, ale najpravdepodobnejšie vrak 019.
Lokomotívy 008, 037, 041, 048, 049, 051 a 055 boli preznačené na K - a využívané ako vykurovacie kotly. Štyri boli predané podnikom na vlečkovú prevádzku. Okrem vyššie uvedenej 023 a 036, 019 Doprastavu Ružomberok a 029 Cukrovaru Sereď. Je možné, že prerobené a predané lokomotívy mohli byť v prevádzke aj po roku 1970. To už vedia len ich poslední majitelia. "Uhranky" boli v prevádzke najdlhšie v Rumunsku (1978) a v Maďarsku (1984). Dokonca 375 677 skončila až v roku 1996.
Na Slovensku sa žiaľ nezachovala ani jedna. V MDC zostal len vrak 014, alebo, ako bolo vyššie uvádzané, zrejme 019. Tento rozpor treba objasniť. Keďže boli veľmi populárne, železničným nadšencom (najmä z MDC) sa podarilo v roku 1993 zabezpečiť určitým výmenným spôsobom od MÁV-u, lokomotívu 375 666, ktorá tam bola pripravená na zošrotovanie. Vďaka nadšeniu a obetavosti spomínaných ľudí sa po siedmich rokoch podarilo lokomotívu sprevádzkovať. Dostala nové číslo 331 037. Teda nebola to tá pôvodná 037-ka. Zožínala obdiv na mnohých prehliadkach doma i v zahraničí. Teraz je už v MDC Bratislava, len ako výstavný exemplár. Možnože ju ešte niekedy znovu spojazdnia...
331 014 ( alebo 331 019 ? ) na Rendezi; 12.7.2007 © Ladislav Hančok
Bol by som veľmi rád, keby pamätníci alebo ich deti či vnuci nazreli do svojich, či rodinných análov a svojimi informáciami, poznatkami a fotografiami doplnili túto časť železničnej histórie. Taktiež uvítam akékoľvek doplňujúce a upresňujúce informácie ku fotkám vo fotogalérii. Vopred všetkým ďakujem.
V prílohe prikladám pozbierané fotografie niektorých Uhraniek z materiálov MDC, rôznych stránok slovenského a českého internetu, ako i z Maďarska, bývalej Jugoslávie a Rakúska. Ospravedlňujem sa, že vo väčšine prípadoch neuvádzam mená autorov. Žiaľ neviem ich. Osobne som poznal len Jána Slobodu, ktorý ma odfotil s 031, pána Kavického s jeho fotografiou 020 a pána Gulíka s 013 a 030. Ja tam mám len dve fotografie. Súčasnú 037 a vrak 014.
Ďakujem pánom Vančurovi a Gulikovi za zaujímavé informácie a fotografie a redaktorovi príspevku M. Sekelovi