Putovanie z východu na západ (2)

Tento vlak síce ide do Čerčan, ale ja som si ho vybral preto, aby som mal vo Vranom hodinovú prestávku a tam si počkal na vlak Os 9011 do Dobříše. Táto malebná miestna železnica, domácimi nazývaná tiež Dobříšanda, bola postavená už na začiatku 20. storočia. Pri budovaní oboch železničných tratí v Posázaví narazili stavitelia na rôzne terénne prekážky v ťažkom teréne okolo rieky Sázavy. Preto bolo nutné vybudovať množstvo umelých stavieb, ako sú priepusty, mosty a tunely. Kým vlak opustí Prahu, zastaví na niekoľkých pražských staniciach, či zastávkach.

Najskôr je to stanica Praha-Vršovice, potom Kačerov, Krč, Braník, Modřany, Komořany a Zbraslav. Až potom sa okolo trate ukazujú pekné scenérie prírody. Hneď za zastávkou Jarov je 390 metrov dlhý Jarovský tunel. A za tunelom už o chvíľu vlak zastavuje vo Vranom nad Vltavou. Ja tu vystupujem. Mám hodinu času do príchodu vlaku 2011 do Dobříše. Pozerám si stanicu. Po chvíli sa vyberám dole ulicou k prievozu. Len tak sa kochám hladinou Vltavy. Sledujem labute a kačky. Krásna príroda. Rieka tečie medzi skalami. Ku stanici sa pomalým krokom vraciam bočnými uličkami.

Vidím tu Poštovú ulicu, tak kráčam tou ulicou v nádeji, že na pošte dostanem pohľadnicu. Ale mám smolu. Pošta je zatvorená. Na stanici ešte chvíľu čakám na svoj vlak. Prichádza aj opačný vlak 2010 z Dobříše. Nastupujem a ideme. Hneď za stanicou je odbočka Skochovice, na ktorej sa trať na Dobříš a trať do Čerčan rozchádzajú. Trať do Dobříše sa stáča doprava a zaujímavým Měchenickým mostom prechádza na opačný breh rieky. Za Měchenicami trať vojde do lesa. Striedajú sa tu okolo trate lúky, skaly, chatové osady a za zastávkou Klínec je Bojovský tunel. O chvíľu nasledujú Čisovice.

Čisovice: výpravná budova © Ondrej Krajňák

Za Čisovicami vidím z okna vlaku zarastenú koľaj odbočujúcu z trate doprava. Je to zrejme vlečka do bývalej hrudkovne v Mníšku pod Brdy. Len s minútovým meškaním zastavujeme o 14.56 v Dobříši. Mám tu asi dvadsať minút času, tak len chodím po stanici a fotím. Naspäť pôjdem vlakom Os 2012 s odchodom o 15.16. Budem mať možnosť ešte raz si pozrieť túto peknú a zaujímavú trať. Do Prahy prichádzame krátko po sedemnástej hodine. Na hlavnom nádraží si vyfotím ešte dva rušne a idem do metra. Končí sa môj dnešný šotoušský deň.

V utorok 21.7.2015 mám v pláne prejsť trať „Posázavského pacifiku“ z Prahy cez Vrané nad Vltavou a Čerčany do Světlé nad Sázavou. Kvôli tomuto výletu som sa na dve noci ubytoval v Prahe u príbuzných. Ráno o šiestej vchádzam do stanice metra Vysočanská, aby som sa s prestupom na Florenci dostal na hlavné nádražie. Času mám dosť, metro je rýchle. Na stanici si kupujem lístok do Světlé nad Sázavou cez Vrané nad Vltavou a Čečany. Vlak 9003 odchádza o 6.55. Do odchodu vlaku mám ešte niekoľko minút, ktoré využívam na fotenie vlakov, ktoré mám blízko. Priznám sa, že som nesledoval, a ani nezapisoval čísla vlakov.

Veľa vlakov som nestačil identifikovať. Rozhlasu nerozumiem a keď fotím vlak z opačnej strany, tak informačné tabule nevidím a u končiacich vlakov sa už vôbec nedozviem odkiaľ prišli. Nadišiel čas odchodu a ja sa veziem v žltej Regionove. Sprievodca ma vo vlaku smutným hlasom upozorňuje, že tento vlak nejde cez Říčany, ale okľukou cez Vrané nad Vltavou. A ja mu s úsmevom odpovedám, že to ma práve teší a že som si to tak schválne vybral. Počudoval sa nad tým a išiel ďalej. Trať po Vrané nad Vltavou som už videl včera. Pozerám z okna. V stanici Praha-Braník sú odstavené dva pekné, historické vagóny.

Praha-Braník: odstavené dva historické vozne © Ondrej Krajňák

Za odbočkou Skochovice vedie trať striedavo v lese i na brehu Vltavy. Vchádzame do Skochovického tunela a hneď za ním je Libřický tunel. Nasleduje tretí tunel - Davelský. V stanici Davle nastupuje skupina turistov. Za stanicou pokračuje krásna scenéria prírody. Najprv je to pri Petrove Pikovický tunel a potom naproti Medníku sa vypína pri trati nad Sázavou vysoká ostrá skala zvaná Komín. Potom nasleduje škaredá stanica Luka pod Medníkem. Ani som ju nefotil. Škaredá budova, ale pekný názov obce. Luka. Prečo nie Louky? Keď môžu byť Louky nad Olší, prečo nie Louky pod Medníkem?

Myslel som si, že podstatné meno množného čísla luka, pre pomenovanie lúk (louk), používajú len básnici. Ale to je diskusia pre jazykovedcov, či historikov. Inak v päťdesiatych rokoch bola táto stanica trojkoľajná. Bola tu vybudovaná lanová dráha pre prepravu materiálu na výstavbu Slapskej priehrady v rokoch 1954 až 1956. Až v roku 1997 boli zo stanice odstránené dve koľaje a bola zmenená na zastávku. A vchádzame do krásnej časti trate. Najskôr vbehneme do Jílovského tunela II, potom nasleduje viadukt v Žampachu nad roklinou Kocour a hneď za viaduktom nasleduje tunel Jílové I. Nádherné scenérie.

Nasleduje Jílové u Prahy a Týnec nad Sázavou. Neviem, prečo niektoré vlaky stoja v tejto stanici viac ako dvadsať minút. Rovnako dlho tam stál i vlak z opačného smeru. Nevadilo mi to, len som nepochopil dôvod. V Čerčanoch mám chvíľu na prestup. Fotím nejaké vlaky. Nastupujem do vlaku Os 9207 zloženého z motorového vozňa 810 587-6 a dvoch prívešákov. Sadám do motoráka a pozerám z okna na krajinu. Hneď za stanicou stoja tri staré služobné, či poštové vozne. Na jednom je nápis: „Neničit! Muzeum“. Na tejto trati z Čerčan do Světlé nad Sázavou je osem tunelov. Cez sklo fotím hrad Český Šternberk.

Český Šternberk: pohľad na hrad © Ondrej Krajňák

V Zruči nad Sázavou je tiež prestávka. Tridsaťpäť minút. Využívam ju na občerstvenie. Fajn staničný bufet. Ďalšia časť trate vedie malebným údolím Sázavy. Okolo rieky vidím plno stanových alebo chatových táborov. Vidím, že splavovanie riek a stanovanie v prírode je v Česku veľmi obľúbené. Fotím krásne mestečko Ledeč nad Sázavou. Celý tento kraj je krásny. Skutočne pekná trať. A nasleduje konečná stanica Světlá nad Sázavou. Koniec rozjímaniu, vystupovať. Mám tu viac ako hodinu času. Opäť sa občerstvujem. Dopĺňam prevádzkové kvapaliny. Fotím nejaké vlaky.

Zaujala ma plachta v koľajisku. Tuším, na čo slúži. Aby zachytila kvapkajúci olej z motoráčikov, ktoré tam zvyknú stáť. Ja by som radšej opravil tie motory tak, aby z nich nič nekvapkalo. Tu síce olej zachytia, ale on kvapká i počas jazdy po trati. Po štrnástej hodine nastupujem do zmeškaného rýchlika R 982 Vysočina, ktorý ma odvezie do Prahy. Pri prechádzaní cez Golčův Jeníkov si spomeniem na (zatiaľ) virtuálneho vlakyneťáckeho kamaráta maxipsa. Cestou som ešte z okna fotil nejaké odstavené rušne po staniciach a v Prahe na hlavnom nádraží tri zábery. Tak sa môj výlet skončil.

V stredu 22.7.2015 po raňajkách u príbuzných odchádzam asi o pol deviatej na hlavné nádražie v Prahe. Presúvam sa ďalej na západ, do Ostrova nad Ohří k sestre. Cestovanie som si naplánoval tak, že vlakom R 688 s odchodom o 10.45 pôjdem do Ústí nad Labem. Tu strávim viac ako dve hodiny a pokúsim sa nafotiť nejaké vlaky. Mal som dosť času, tak som chodil po hlavnom nádraží a fotil vlaky. Fotil tam ešte jeden chlap, podobne postihnutý ako ja, tak som ho poprosil aby ma sfotil. Keď bolo asi 10.15, teda pol hodiny chýbalo do odchodu môjho vlaku, zišiel som do haly, aby som si pozrel na ktoré nástupište ho pristavia.

Praha hl.n.: Autor na česko-slovenskom pozadí © Ondrej Krajňák

Ale na tabuli žiaden vlak do Děčína nevidím. A sú tam vypísané aj vlaky, ktoré odchádzajú neskôr. Tak som zašiel do informačnej kancelárie a pýtam sa, prečo nie je vlak R 668 vypísaný. A pani mi hovorí, že kvôli výluke odchádzajú vlaky do Děčína z Masarykovho nádražia. A odchod je posunutý na 10.52. Tak som sa nasrdil. Bol som v malých staniciach vo východných Čechách a výluky tam boli jasne a zrozumiteľne vypísané. Tu nikde ani náznak o tom, že vlaky odchádzajú z inej stanice. Tak som sa zrýchleným krokom presunul na Masarykovo nádražie. Tu už na mňa čakal môj vlak. Urobil som len dva zábery a sadol do vlaku.

Odišli sme asi o päť minút neskôr. Asi sa čakalo na nejaký vlak. Nevadilo mi to. Trať do Ústí nad Labem vedie tiež peknou krajinou na brehu Vltavy a neskôr na brehu Labe. Cestou fotím z okna nejaké rušne po staniciach. Nie sú to bohvieaké zábery. Na začiatku Ústí nad Labem sa vypína nad riekou hrad Střekov. V Ústí nad Labem som si odložil veľký vak do úschovnej skrinky a vyšiel som na perón niečo nafotiť. Aj sa mi niečo podarilo. Pôvodne som uvažoval o tom, že zájdem niekam pred stanicu na nejaké pekné miesto, kde by bola v pozadí rieka, alebo skaly, ale počasie to zariadilo inak.

Ten deň bol v Čechách najteplejším dňom roka. V tieni bolo 39° C. Po nejakej pol hodine chodenia po nástupištiach na mňa prišli mdloby. Ťažko sa mi dýchalo, musel som zo slnka preč. Rýchlo som vyšiel do ulíc a neďaleko od stanice som našiel reštauráciu zvanú Sahara, do ktorej som sa ukryl. V pivnici bol fajn chládok. Dal som si obed, doplnil som liter kvapalín a hneď sa mi uľavilo. Po vyše hodine strávenej v tomto podniku som sa vrátil na stanicu. Urobil som ešte pár záberov a už prišiel môj vlak R 608 Bílina, ktorým som sa odviezol do Ostrova nad Ohří. Tu bol cieľ môjho ďalšieho výletu.

Ústí nad Labem hl.n.: EC 174 „Jan Jesenius“ © Ondrej Krajňák

V piatok 24.7.2015 som sa vybral na výlet do Chebu. Trať č. 140 som už kedysi dávno prešiel, možno pred tridsiatimi rokmi, keď som bol na liečení vo Františkových Lázňach. Teraz som si to išiel pozrieť ešte raz. Chcel som vidieť trochu aj vynovené námestie v Chebe a dúfal som, že v Chebe stretnem nemeckého Ragulina. Z Ostrova nad Ohří som vyrazil ráno o 8.33 vlakom R 616 Větruše. V Chebe som fotil na stanici nemecký motorový voz VT 64, nejakých žralokov a peršingy. Ragulin sa neukázal. Pobral som sa do centra na námestie.

Majú to tam pekné. Urobil som pár záberov a vrátil som sa na stanicu. Vlakom Os 7007 s odchodom o 11.21 som sa vydal na cestu späť. V Sokolove som však vystúpil kvôli osobnému stretnutiu s kamarátom, ktorého pozná asi každý účastník historických jázd jak v Čechách, tak na Slovensku. Tomáš Polívka bol v službe, tak sme sa chvíľu porozprávali a odprevadil ma na nástupište. Ďalej do Ostrova nad Ohří som pokračoval vlakom R 611 Karlex. Tu sa môj krátky výlet skončil. A vlastne aj moje reportážne skúmanie, pretože víkend som mal z tohto pohľadu už voľný.

V pondelok 27.7.2015 sa končí moje cestovanie a ja odchádzam späť domov. Z Ostrova nad Ohří odchádzam ráno o 7.19 vlakom R 605 Krušnohor. V Prahe mám na prestup len málo času. Chodiť po stanici s ťažkým vakom na chrbte sa mi už nechce. Odfotím len môj vlak, ktorým pocestujem. Na Slovensko pokračujem o 11.19 vlakom EC 223 Detvan. Cestovný lístok mám zakúpený z Ostrova nad Ohří do Púchova a pre cestu z Púchova do Košíc mám vystavený bezplatný cestovný lístok. Cesta bola kľudná, na pomalých jazdách sme nazbierali desať minút meškania.

Púchov: R 609 „Spišan“, ktorým sa poveziem do Košíc © Ondrej Krajňák

Tŕpol som, aby sa meškanie nezvyšovalo, nakoľko v Púchove som mal na prestup len pätnásť minút. Ak by som nestihol prestup na R 609 Spišan, cestoval by som ďalším R 611 Považanom, ale ten prichádza do Košíc až o 21.46 a to už by sa trochu komplikovala moja ďalšia cesta autobusom do nášho zapadákova. Ale všetko dobre dopadlo, len čo som v Púchove vystúpil zo zmeškaného Detvana, hneď po jeho odchode na tú istú koľaj dorazil tiež trochu zmeškaný R 611 Považan a ja som spokojne došiel načas domov.

S výletom som spokojný. Prešiel som kus českej (a cestou aj moravskej) zeme, kam sa rád vraciam. Videl som krásne miesta, ktoré som navštívil prvý raz. Na koľajach západnej časti bývalého spoločného štátu som stretol aj zaujímavé stroje, ktoré boli pre mňa unikátne a s ktorými sa u nás stretnúť nemôžem. Napríklad pekné prasiatka, alebo lokomotívy radov 122, 123 a 130 či bastardy 371. Prešiel som si peknú trať Posázavím. Do budúcnosti plánujem, že si spravím výlet pre zmenu na Šumavu, pretože si chcem prejsť tamojšie zaujímavé lokálky.

Úvodná snímka: V žst. Vrané nad Vltavou prestupujem na vlak do Dobříše © Ondrej Krajňák

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský