Canada

Náš vlak vyráža veľmi stručných pasových formalitách z Fraser do Benett. Pohybujeme sa po skalnatej náhornej plošine medzi skalami, jazierkami a kosodrevinou. Trávim väčšinu času na zadnej plošine, čo viac možno chcieť, zvyšné plošiny vlaku sú tiež nonstop obsadené. Než dorazíme do Benett, kde máme obed na stanici, miestny los predvádza zmätený beh pred lokomotívou ako atrakciu na fotenie. Stanica je tak trochu uprostred ničoho, ale s kostolíkom.

Stanica Benett © Tomáš Votava

Za stanicou je neoficiálne k pozeraniu aj pár údržbových mechanizmov. Neskôr pokračujeme po brehu jazera Benett do Carcross, čo je momentálna konečná. Zvyšok trasy rieši spoločnosť autobusom na stanicu vo Whitehorse. Tá je vo vzornom stave a prevádzkuje na zvyšnej malej časti trati po nábreží rieky Yukon aspoň originál žltú historickú električku z Lisabonu. Aká je v tom symbolika netuším. Pricestovať včas, iste si lisabonskú jazdu nedáme ujsť. Čiže sa len prejdeme do hotela a skoro ráno ideme na letisko.

Depo WP & YR Whitehorse © Tomáš Votava

Je štandardne pekne, ale takto nadránom tu tráviť dve hodiny do odletu je značná nuda. Týmto opúšťame Yukon a nastupujeme smer Vancouver. Teda aj do pôsobnosti mestskej hromadnej dopravy, ktorú sme na Aljaške nemali kde stretnúť. Na letisku si kupujeme lístky na Sky Train, miestnu plne automatizovanú nadzemku/metro. Ani po dlhom úsilí sa nedarí lístky vnútiť otvorenému turniketu a tak postupujeme ďalej rovnako, ako ľud okolo nás a neriešime. Ľud totiž vie, že dnes je akýsi deň podpory verejnej dopravy a vypnutým turniketom nič nevnucuje. Sky Train nás dopraví striedavo nad/pod/nad zemou na stanicu Pacific Central podať kufre na večerný odjazd a máme celý deň na ponevieranie sa po tomto príjemnom meste. V centre je pre nás pozoruhodné námestíčko Roundhouse, t.j. moderne poňaté bývalé depo s voľne prístupnou expozíciou stroja č. 374 z roku 1887.

Číslo 374 v Roundhouse © Tomáš Votava

Lokomotíva, ktorá prvá doviezla súpravu z východu do Vancouveru. Mimoto je mesto napohľad veľmi príjemné a údajne aj na život. Okrem spomenutého Sky Trainu vás tu povozia autobusy, trolejbusy a v zálive aquabusy. V mori sa dá kúpať viacmenej priamo v meste, v miernych zimách sa lyžuje v horách dookola, Stanley Park je obrovský a nie je jediný. Stručne zhrnuté. Navečer sme späť na stanici Pacific Central a radíme sa do davu spolucestujúcich vlaku The Canadian. Súprava je pri nástupišti, aj za nástupišťom a časť tiež na druhej koľaji. 22 nerezových vozňov sa proste len tak niekam nevojde.

Vlak The Canadian na Pacific Central Station Vancouver © Tomáš Votava

Máme dvojmiestne kupé s umývadlom, malým stolíkom a toaletou. Miesta nijak prehnane, ale spí sa dobre. Taktiež prechádzka do jedálenského stojí za gastronomickú návštevu. Cestujúci sú rozdelení do troch skupín a postupne skupinovo zvaní, sme predsa len dlhý vlak. Hneď vo Vancouveri sa dostávame mostom cez rieku Fraser, pričom oba nájazdy na most sú skoro pravouhlé, nezvykle ostré a zdolávané patrične krokom. A možno to tu vídať častejšie. Aj sa to snažím cez okno dajako fotograficky poňať, ale dobieham na neotvárateľných oknách. Teraz kritika: VIA Rail Canada sú jediný podnik nášho výletu, kde snímate len cez sklo. Každý vozeň má minule spomínané široké dvere s otvárateľným vrchom, teda úplne vyhovujúce, ale že vraj safety. Máme aj pár observer car-ov s presklenou kopulou na pozeranie, opäť nie na fotenie. Preto z tejto jazdy fotiek skromnejšie. Fajčiarska prestávka je ráno v Kamloops, inak ideme neustále peknou kanadskou prírodou až do Jasper, stručne povedané. V tomto turistickom mestečku bývame v penzióne neďaleko stanice a hráme turistov.

Stanica Jasper © Tomáš Votava

Prvý deň vyrážame na výlet vlakom „Skeena“ do Dunsteru, čo nie je náš cieľ, čaká nás tu malý autobus. Dunster obec má 93 obyv., starú budovu bývalej stanice a obchod na úplne všetko, ktorý je mimo to pošta, miestne centrum a úplne všetko, čo treba. Čiže moc to tu nežije, ale milé vidieť to. A správne by sme si tu mali súc v štáte Alberta ešte aj pretočiť hodinky. Výlet spočíva v spiatočnej jazde, kedy sa zastavujeme na pekných miestach, z ktorých ja Kanada poskladaná. Druhý deň podobne smerom na Medicine a Maligne jazerá, taktiež malým autobusom, s plavbou po povolenej polovici jazera Maligne. Druhá polovica striktne len pre manuálny pohon. Nesnažím sa o vhodný popis, len prehlasujem farby na fotkách za reálne.

Maligne Lake © Tomáš Votava

Mimo výlety študujeme úspechy miestneho pivovarníctva, ale ako Stredoeurópania máme v celej Amerike trochu problém. Obetavým výskumom sme sa dopracovali k Red Rock, ale Plzeň to teda nie je. Tretí deň nás autobus berie v rámci celodenného výletu dolinou rieky Athabasca do Banff. V rámci výletu je prechádzka po presklenom mostíku v 300m výške a výlet na ľadovec mamutím ľadobusom. Dlžno spomenúť aj ochotne sa prezentujúce zvieratá, väčšinou bližšie, než sme z domu zvyknutí. Orly, srnky, jelene, svište, horské kozy, medvede a ostatné, čo sa schovalo. Po celom dni výhľadov a panorám sa dopracúvame do Banff, odkiaľ zajtra odchádza náš vlak do Vancouveru.

Pristavovanie vlaku Rocky Mountaineer v stanici Banff © Tomáš Votava

Ráno sme nastúpení na stanici a podávame si kufre na odbavenie. Súprava Rocky Mountaineer prirazí na nástupište preventívne s tromi strojmi EMD GP40 na 19 vozňov, pristavia sa schodíky, natiahnu červené koberčeky a folklór sa začína. Privítaní, príhovorov, občerstvení a servisu je podávané na našom poschodí viac než v lietadle. Podstatné sú však balkóny na spodnej úrovni, celú cestu veľmi obľúbené, okrem času podávania jedla v reštaurácii na prízemí. Hneď po raňajkách za Lake Louise prichádzame ku dopravnej atrakcii Spiral Tunnels, pre ostrosť oblúkov zdolávaných opäť krokom. Oblúkov je na trati v týchto horách úplne dostačujúco, ale urobiť si záber našich lokomotív sa ukazuje z deviateho vozňa ako veľký problém.

Čelo vlaku pri Rieke Kopajúceho Koňa © Tomáš Votava

Trať je veľmi „scenic“ a my sme proste dlhí. Aj keď vedľa miestnej nákladnej vozby sa to rozhodne nezdá. Autobloky sú po 6km, výhybne a stanice majú odhadom 5km a nákladné vlaky približne 3 km. Jeden vzorový si možno zrátať tu na videu. A náklad má prednosť, čo vidíme v praxi, a nielen tu. Takže občas postojíme, na slovenské pomery aj celkom dosť. Jazdíme medzi 50-80km/h, len na rovinke pri Golden dosahujeme rekord výletu pekných 103 km/h. V príjemnom počasí a kontinuálnom občerstvovaní dorazíme na osobnú staničku v Kamloops, kde nás zo 15 autobusov porozváža do hotelov.

Presun do hotelov v Kamloops © Tomáš Votava

Náš je od stanice síce asi len 400m, ale nechceme narúšať dopravný systém RM. Kufor čaká na izbe, ako sa sľúbilo. Ešte pred tým nás stewardka poučí, že Kamloops je kľudné ospatučké mestečko a dnes citujem „turistický ruch ste vy“. A sme, tabuľa vítajúca RM Passengers je pred každým druhým podnikom a veľa turistov na uliciach je nám hrozne povedomých. Ráno sa znovu povozíme vyhliadkovými jednosmerkami polovicou mesta na stanicu za rohom a pokračujeme. Z úvodu okolo jazera Kamloops, neskôr dolinou (kaňonom) riek Thompson a Fraser. Ideme traťou Canadian National po pravej strane, ktorá bola postavená neskôr než ľavobrežná trať Canadian Pacific.

CN dolu kopcom, CP hore kopcom © Tomáš Votava

Teda je krajšia na pozeranie, keďže ju vybudovali v náročnejšom teréne, ktorý takpovediac zostal. Neďaleko miesta Kanaka si obe trate vymenia stranu doliny mostmi. Po náročnejšej (a krajšej) Canadian National sa jazdí po prúde a pohodlnejšou Canadian Pacific hore kopcom. Postupne sa ukazuje, že sľúbená preferencia nákladnej pred osobnou nebola len planá vyhrážka a popri Hells Gate začíname naberať poctivé meškanie. Síce mám pocit podľa postávania s nákladným po boku a predbehnutím jediného ďalšieho na 80km úseku, že problém bude aj v dispečingu, ale zasa počasie máme krásne a servis vzorný. Postupujúc hlbšie do Vancouveru nenápadne klesá rýchlosť v rozličných nákladových koľajiskách, na istotu prechádzame aj už spomínaný most s ostrými nájazdmi cez Fraser River.

Výjazd z mostu cez Fraser River © Tomáš Votava

V jednom momente by som skoro prisahal, že postavička v signálnej veste na prvom stroji občas prestavuje niektoré výhybky pred nami. Nakoniec sa slávnostne vposunovávame do Rocky Mountaineer Station s meškaním hodným Tatranu začiatkom osemdesiatych rokov. Čo by nevadilo, keby to nebol nefajčiarsky podnik a keby som neposlal na stanicu jedinú osôbku, čo v celej šírej Amerike poznám - trpezlivá. Všetky kufre sú nastúpené v príjazdovej hale na vozíčkoch, berieme si ich na parkovisko a ostatné je už len o bicyklovaní po Vancouveri, nakupovaní javorového sirupu a debatovaní v rôznych podnikoch. Vraj nie je normálne mať skoro dokonalé počasie dva týždne na takto obrovskom území, ale v Amerike to dokázali. A áno, na čokoľvek pozriete, je dajaké iné. Väčšinou väčšie.

Viac fotografií nájdete vo verejných albumoch VIA Rail by Canadian National Railway a Rocky Mountaineer, pohyblivé obrázky z druhej časti našej cesty možno vidieť na YouTube.

Úvodná snímka: Vlak spoločnosti Rocky Mountaineer v stanici Jasper © Tomáš Votava