Denník vlakofila

Absolvoval som aj niekoľko výletov zameraných výlučne na fotenie vlakov. Z takýchto väčších akcií som v priebehu roka pripravil niekoľko reportáží. Z tých už teraz fotky do galérie nepridávam. Pozrite si ich priamo tam.

JANUÁR

14. januára som bol v neďalekom Trebišove v nemocnici na vyšetrenie. Po skončení som zašiel na stanicu. Bolo pekné počasie, tak som chcel niečo nafotiť. Na stanici stála berta 751 074-6 s cisternovým vlakom. Okuliarnik 757 004-7 čakal na rýchlik R 443 Bohemia s ktorým pôjde do Humenného. Keďže nič viac zaujímavého na stanici nebolo, presunul som sa na cestný nadjazd pred stanicou. Počkal som si tam na ten R 443. Na čele bol peršing 163 106-8, ale číslo druhého rušňa som nejako nezachytil. Usmialo sa na mňa aj šťastie. Kým som čakal na odchod vlaku REX 906 Vihorlat do Košíc, tvoreného jednotkou 861 016-8, prešiel popod viadukt aj nákladný vlak po širokorozchodnej trati. Na čele ťažkého nákladného vlaku boli dve dvojičky: 125 803-7/804-5 a 125 819-3/820-1. Na konci vlaku, ako vždy, tlačila postrková dvojička. Tentoraz to bola 125 823-5/824-3. Odfotil som ho aj zozadu, kvôli postrkovému rušňu, ale to osvetlenie už nebolo oslnivé.

17. januára som absolvoval celodenný výlet vlakmi po východnom Slovensku. Zdokumentoval som to v reportáži. 22. januára som bol s manželkou vybavovať nejaké osobné záležitosti v Trebišove, situácia si však vyžiadala zájsť aj do Košíc. Keďže máme cestovanie vlakom obaja bezplatné, nechali sme auto v Trebišove na stanici a vlakom REX 906 s odchodom z Trebišova o 10.13 sme vycestovali do Košíc. Počas čakania na vlak som vyfotil dianie na trebišovskej stanici. Stál tam odstavený pantograf 460 040-9/039-1. Práve došiel aj R 443 Bohemia. Peršinga, ktorý ho dotiahol, som už nestihol fotiť, stál už v šturci, keď som došiel na nástupište. Na súpravu práve zachádzal okuliarnik 757 002-1. Vedľa stála berta 751 074-6 s cisternovým vlakom. Teda situácia podobná tej z mojej predchádzajúcej návštevy tejto stanice. Náš vlak REX 906 Vihorlat došiel takmer načas. Zase to bola jednotka 861 016-8, ale už som ju nefotil. V Košiciach sme vybavili potrebné záležitosti a vlakom REX 903 Kremenec s odchodom z Košíc o 13.00 sme cestovali naspäť do Trebišova. Vlak tvorila tá istá jednotka, ktorou sme prišli do Košíc.

23. januára sme s manželkou cestovali do bardejovských kúpeľov navštíviť príbuzných, ktorí sa tam liečia. Zopakovali sme si spôsob cestovania z predošlého dňa. Autom sme sa odviezli do Trebišova na stanicu, kde sme ho nechali a bezplatne sme cestovali cez Košice, Kysak a Prešov do Bardejova. Naspäť sme išli tým istým spôsobom. Pôvodne som hľadal spojenie z Bardejova iným smerom. Z Kapušian pri Prešove cez Strážske do Trebišova, ale nedalo sa. Je tak málo spojov, že by sme v Kapušanoch i v Strážskom čakali vyše hodiny a do Trebišova by sme prišli niekedy v noci, asi posledným vlakom. Dnes sa na lokálkach veľmi ťažko cestuje. Počasie nebolo dobré. Bola veľká oblačnosť a v Bardejove i hmla. Fotil som veľmi málo. V podstate ani nebolo čo. Medzi spojmi pri prestupoch bolo aj málo času. V Prešove som fotil náš motorák 812 056-4, ktorý nás ako vlak 9207 odviezol do Bardejova. Za ním stál 812 012-7, ktorý ako vlak 9109 pôjde do Humenného. V Bardejove som fotil bardotku 752 023-2 pri skladaní manipuláku, a náš motoráčik 812 0526-4, ktorým sme pricestovali.

26. januára sme s manželkou cestovali autom do nemocnice v Košiciach-Šaci. Cestou späť som sa na chvíľu zastavil v depe Haniska pri Košiciach. V rýchlosti som pofotil, čo ma tam zaujalo. Ale v podstate nič nové som tam nevidel. Veľkého hektora 721 106-3, ktorému už asi zvoní hrana. Tranzistor 742 629-9, bertu 751 113-2 a širokorozchodného čmeliaka 770 812-6. Nič moc. Toto všetko som už videl. Aj také sú náhodné výlety.

Haniska pri Košiciach: odstavená berta 751 113-2 © Ondrej Krajňák

31. januára sme sa s manželkou vybrali na výlet do Vysokých Tatier. Na Hrebienku sa konali majstrovstvá sveta v tesaní sôch z ľadu. Chceli sme si tie ľadové výtvory pozrieť. Opäť sme cestovali tým štýlom, že sme išli autom do Trebišova k vlaku. Ráno sme netušili, že v noci postihla stred a sever Slovenska snehová metelica. Nevedeli sme, že v okolí Žiliny vlaky stoja kvôli popadaným stromom na trati. Podobná situácia bola i za Štrbou. Na východe bol pokoj. Z Trebišova sme cestovali vlakom REX 902 Kremenec s odchodom z Trebišova o 6.23. V Košiciach sme boli o 7.10. Rozmýšľali sme, ako ďalej. Mohli sme hodinu počkať na rýchlik R 604 Dargov. Ale akoby nám čosi našepkalo, poďme osobákom. Na treťom nástupišti stál Os 7806, ktorý tvorila nová poschodová jednotka 671 002-4. Manželke sa zapáčila, to rozhodlo, že sme nečakali na rýchlik. A dobre sme urobili. Až vo vlaku sme sa dozvedeli, že je kalamita za Štrbou, aj v okolí Žiliny, že rýchliky stoja.

IC 400 RegioJet, ktorý odišiel z Košíc o 5. 17, sme predbehli odstavený vo Vydrníku a R 602 Čingov, ktorý odišiel z Košíc o 6.14, stál odstavený v Spišskej Novej Vsi. Rýchlik R 604 Dargov, na ktorý sme chceli v Košiciach počkať, zrejme z Košíc ani nevypravili. A zrejme ani žltý EC 1010 do Prahy s odchodom z Košíc o 8.04. Do Popradu sme došli načas. Bez problémov. Aj električky premávali, takže o desiatej sme boli v Starom Smokovci. Obavy sme mali, ako sa dostaneme poobede domov. Ale pokračovali sme vo výlete ďalej. Pozemnou lanovkou sme sa vyviezli na Hrebienok. Kým dole v Smokovcoch, aj v Poprade, bolo pekne slnečno, na Hrebienku bola hmla. Pokochali sme sa pohľadom na krásne výtvory, ktoré vytvorili umelci z ľadu. Bola to neskutočná nádhera. Potom sme si ešte urobili prechádzku k Rainerovej útulni.

Išlo sa dosť ťažko, lebo bolo asi 20 cm nového snehu. Ale pomaly sme to zvládli. Nie je to ďaleko. Pri útulni sme videli skupinu recesistov v dobovom oblečení a s dobovým lyžiarskym výstrojom. Oslavovali 80. výročie prvých neoficiálnych lyžiarskych majstrovstiev sveta v roku 1935, organizovaných po prvý krát v vo Vysokých Tatrách. Chvíľu sme si tam oddýchli, občerstvili sa a išli sme späť na Hrebienok. Pozemnou lanovkou sme sa opäť vrátili do Starého Smokovca. Cestou dole sa mi podarilo cez čelné sklo z lanovky odfotiť protiidúci vozeň. Zo Starého Smokovca sme išli do Popradu električkou Os 8121 s odchodom o 14.03 zo Smokovca. V Poprade sme zisťovali, ako idú vlaky. Strašné meškania. Už bola trať uvoľnená, začala premávka, ale s veľkými meškaniami. O 14.50 došiel R 443 Bohemia z Prahy, ktorý tu mal byť už ráno o 6.55.

Nastúpili sme do neho, lebo ten pokračuje až do Humenného a to nám vyhovuje, nakoľko v Trebišove máme na stanici auto. Lenže, páni železničiari dali prednosť iným vlakom, ktoré nás veselo predbiehali a my sme len zízali. Dozvedeli sme sa, že problém nášho dlhého čakania na odchod bol v tom, že rušňovodičovi nášho vlaku uplynula vplyvom dlhého meškania povolená pracovná doba na rušni a ďalej už nemohol riadiť. Preto museli zháňať iného mašinfíru. Podarilo sa im to pred sedemnástou hodinou. Čudujem sa však, že pri dnešnej modernej oznamovacej technike na to prišli až v Poprade. Myslím si, že už minimálne v Žiline mal ten rušňovodič nahlásiť, že o dve hodiny mu končí šichta a už zo Žiliny mohli zavolať do Popradu, nech zháňajú náhradu. Sneh im zrejme zavial i telefóny. Do Trebišova sme dorazili o devätnástej. Pekný výlet, ibaže trochu dobrodružný. Ale tak už to pri cestovaní býva. Tešilo ma, že manželka znášala tieto trampoty s úsmevom na tvári.

Starý Smokovec: 425 960-2 ako Os 8210 do Tatranskej Lomnice © Ondrej Krajňák

FEBRUÁR

5. februára sme sa ráno zobudili a vonku pekne bielo. Napadol nám tu na teplom východe sniežik. Bolo pekne slnečno, biela perina, hoc nie veľká, ideálne na fotenie. Tak som sa vybral autom do neďalekých Čeľoviec a Kuzmíc niečo nafotiť. Najskôr som sa zastavil v Čeľovciach a počkal som si na prechod rýchlika R 443. Vlastne ten rýchlik bol mojím cieľom. Stalo sa. Trochu aj meškal, ale dočkal som sa. Na čele rýchlika bol peršing 163 109-2 a za ním jeho brat 163 110-0. Chcel som urobiť fotku rýchlika v plnej rýchlosti s lietajúcim snehom okolo súpravy. Ale môj záber sa nevydaril podľa mojich predstáv. Jednak snehu bolo málo, a po druhé ten rýchlik až tak rýchlo nešiel. Možno šesťdesiatkou. Takže ten sneh sa až tak nevíril. Po prejdení rýchlika som sa presunul na neďalekú stanicu Kuzmice, ležiacu na trati 090. Iba tak pozrieť, či tam nebudú nejaké zaujímavé stroje. Viem, že tam rakane čakajú na nákladné vlaky do Košíc a tie potom tlačia na postrku na Slanské sedlo. Zašiel som k staničnej budove. Stála tam odstavená rakaňa 183 021-5. Odfotil som si ju a išiel som k priecestiu.

Vedel som, že príde nákladný vlak, lebo som videl rušňovodiča, ako vyšiel z dopravnej kancelárie a išiel na mašinu. Takže po príchode vlaku zájde zozadu na súpravu a bude tlačiť. Len čo som došiel na priecestie, už sa ozval zvonec na závorách. Pripravil som si pozíciu. Aj keď fotenie proti slnku nemá medzi šotoušmi vysoké hodnotenie, fotím len kvôli dokumentácii, že som túto mašinku už videl. Chcel by som mať vyfotené všetky dvojičky. Už mi veľa do čísla 50 nechýba. Na čele nákladného vlaku bola mašina 131 032-5/031-7. Potom zašla na koniec vlaku rakaňa, ktorá stále pred chvíľou pred staničnou budovou. Bolo desať hodín. Viem, že o 10.48 má ísť do Čiernej nad Tisou Os 8805, tak som sa rozhodol, že ho počkám. Medzi tým došiel ďalší nákladný vlak s dvojičkou 131 053-1/054-9 na čele. Hneď na neho zašla rakaňa 183 022-3. Tá musela prísť medzi tým od Slanca sólovo, lebo keď som bol na stanici, ešte tam nebola. O 10.48 som si vyfotil Os 8805, na čele ktorého bol peršing 163 115-9. Po jeho prechode som sadol do auta a uháňal domov. 7. februára som bol fotiť vlaky v Štrbe. Bola tu o tom reportáž.

MAREC

10. marca som sa zúčastnil brigády Klubu historických koľajových vozidiel Haniska. Pracuje sa na obnove parného rušňa 434 2338, ako som písal už v príslušnej reportáži. 14. marca som bol na brigáde v depe Košice. Pripravovali sa motorové vozne na jazdu do Medzeva. 15. marca výlet historickými motorákmi do Medzeva. Z jazdy a z brigády pred ňou som tiež pripravil reportáž.

APRÍL

Od 1. do 10. apríla som bol na cestách po Českej republike. Bola tu o tom reportáž, ktorá sa dočkala aj svojho pokračovania. 16. apríla som bol s manželkou na malom výlete na neďalekom Slanskom hrade. Keď sme sa vracali z hradu do dediny, objavil som v kríkoch hneď vedľa cesty na ulici Pod hradom starý železničný vagón, ktorý slúži niekomu ako chata alebo nejaký sklad harabúrd. Podľa okolitého neupraveného terénu to vyzerá tak, že je opustený. Priložil som v galérii niekoľko fotiek. Snáď sa to zberateľom vrakov bude hodiť. 18. apríla sa konala v depe Košice Rušňoparáda, alebo Prebúdzanie Katky. Bola tu o tom moja reportáž.

Slanec: Pohľad na vagón z cesty © Ondrej Krajňák

MÁJ

1. mája sa už tradične začína sezóna na Košickej detskej historickej železnici, čo som nemohol pominúť ani si následne nechať pre seba. 11. mája sa začala nepretržitá výluka na trati 191 medzi Trebišovom a Bánovcami nad Ondavou. Trvala do 29. mája, ako som informoval vo svojej reportáži.

JÚN

4. júna prechádzal mimoriadny vlak akcie zvanej Diesel tour 2015 aj po našom kraji. Dokonca z Vranova nad Topľou do Trebišova po trati 192. Autom som zašiel do Milhostova, pred Trebišov. Tu som urobil jeden záber, potom som sa presunul do Trebišova pred stanicu a fotil som ho pri vychádzaní z Trebišova. Vlak išiel cez Michaľany a Slovenské Nové Mesto do maďarského Sátoráljaújhely. A späť do Krásnej nad Hornádom ... Ja som si ho išiel počkať do Kuzmíc. Keďže postavenie slnka v Kuzmiciach nevyzeralo byť optimálne, fotil som len jeho zadnú časť. Vlak prešiel stokilometrovou rýchlosťou a môj blbý aparát ho nestihol zaostriť. Ale aspoň som si pri tom čakaní nafotil v Kuzmiciach dvojičky, rakaňu a dva osobné vlaky. To bolo v šiestom mesiaci všetko. Viac som v jeho priebehu vlaky nefotil.

JÚL

4. júla sme boli na návšteve u príbuzných v obci Fulianka. Cez dedinu prechádza trať č. 194 Prešov - Bardejov. Počas sedenia s rodinou som vyšiel von a prešiel som sa k zastávke na železničné priecestie a počkal som si na vlak Os 9217 do Bardejova. Vlak tvorili dve motorové jednotky, 861 001-0 a 861 002-8. V dňoch 15.7. až 27.7. som cestoval po Českej republike. Reportáž z týchto ciest vyšla na pokračovanie, prvej a druhej.  

AUGUST

V auguste sme boli autom na rodinnej dovolenke v Rakúsku a v Chorvátsku. Prešli sme celé Maďarsko, trochu aj Slovinsko a Taliansko, ale vlaky som nikde nefotil. Veľa sme sa presúvali, nejako nebolo dosť času na hľadanie staníc či tratí. V podstate ma ani veľmi nezaujímali. Bola to taká rodinná dovolenka, skôr sme sa zamerali na kultúrne pamiatky a prírodné zaujímavosti.

SEPTEMBER

1. septembra som išiel so synom do Vysokých Tatier. Kým on sa vybral na pešiu túru na Predné Solisko, ja som išiel peši zo Štrbského Plesa cez Trigan na Popradské pleso a potom dole k zastávke električiek Popradské Pleso. Na väčšiu túru nemám zdravie, mám problémy s pravým kolenom. Na Štrbskom plese sme sa potom so synom stretli a išli sme domov. Urobil som niekoľko záberov električiek. 2. septembra som vycestoval do Rakúska za manželkou. Cestoval som vlakom, ale veľa vlakov som nenafotil. Nočným vlakom R 614 Zemplín som išiel do Bratislavy a prestúpil som hneď na prvý vlak, ktorý išiel do Viedne. Vo Viedni som sa stretol s kamarátom, ktorý tam dlhodobo žije. U neho som prespal jednu noc. V meste som urobil nejaké zábery električiek. Na druhý deň ráno som zo stanice Franz Josefs Bahnhof vycestoval vlakom do stanice Straning. Tu ma už čakala manželka autom. Strávil som tam šesť dní.

Straning: Osobný vlak © Ondrej Krajňák

7. septembra som sa vybral peši do okolia Wartbergu. Zašiel som do dediny Grafenberg, kde som si počkal pri trati na dva vlaky a presunul som sa peši do Straningu, kde som pri trati čakal na ďalší vlak. Počasie nebolo dobré. Chvíľami slnečno, chvíľami zamračené. Aj spŕchlo. Priznám sa, že zahraničné rušne a vlaky ma nejako nepriťahujú. Najradšej mám tie naše, „československé“. Po skončení pobytu sme sa i s manželkou vracali domov vlakom cez Viedeň. Prešli sme sa peši po Viedni zo stanice Franz Josefs Bahnhof na Hauptbahnhof. Na stanici Franz Josefs Bahnhof sa zle fotí. Celá stanica je pod zemou. Priložil som niekoľko záberov fotených bleskom. Na hlavnej stanici to tiež nie je na fotenie vlakov ideálne. Tam som urobil len jeden záber pri nastupovaní do vlaku. Takže toľko odo mňa zo zahraničných akcií.

13. septembra Klub historických koľajových vozidiel usporiadal jazdy svojimi hurvínkami na trati 185 z Popradu do Tatranskej Lomnice pri príležitosti 130. výročia trate. Ja som ten víkend trávil s rodinou v Ždiari. Moja rodina sa v ten deň vybrala na veľkú vysokohorskú túru, ja som ostal v Ždiari. Mal som kopec voľného času, tak som sa rozhodol počkať v Tatranskej Lomnici kamarátov s motorákmi. Urobil som niekoľko záberov a pobral som sa naproti mojej rodinke peši na Sliezsky dom. Z Tatranskej Lomnice prikladám pár záberov. 26. septembra som sa zúčastnil Dňa železnice v Ostrave a v Bohumíne, ako som aj na tomto mieste následne prezentoval.

OKTÓBER

17. októbra som bol motorákmi z KHKV v Margecanoch na takzvané Margecianske fajnoty a na tomto mieste som o tom informoval. 24. októbra sa moja rodina opäť vybrala na vysokohorskú túru do Vysokých Tatier. Ja som išiel s nimi, ale nerobil som tentoraz ani krátku túru. Na Štrbskom Plese som zašiel k jazeru a kochal som sa pohľadmi na vodnú hladinu. Keď je pekné počasie, tak tie pohľady sú úchvatné. Veľa ľudí sa tam chodí fotiť. Dokonca aj snúbenci v svadobný deň. Potom som zišiel zubačkou do Štrby. Prešiel som si kúsok peši na známu lúčku poniže stanice, kam chodí fotiť veľa šotoušov. Zdržal som sa tu asi dve hodiny. Mal som so sebou skladaciu rybársku stoličku, občerstvenie, urobil som si tu piknik v prírode. Boli tam ešte dvaja fotografi. Potom som išiel zase zubačkou na Štrbské Pleso. Posedel som v reštaurácii a presunul som sa do Starého Smokovca, kde moja rodina mala končiť svoju túru, takže v galérii sú aj zábery zo Smokovca. Najviac ma tu zaujalo malé prasiatko 702 622-2, ktoré je určite previazané z normálne rozchodného rušňa. Fotil som ho 17.2.1999 v Košiciach na stanici. Slúžil traťovákom. Aj to číslo 622 tomu napovedá. Zrejme je na TEŽ užitočnejší.

31. októbra som sa vybral do Stredy nad Bodrogom. Dozvedel som sa, že je tam z Prahy jedničková bobina a bude ťahať vlak s obilím. Do Kuzmíc som išiel skoro ráno autom. Nechal som auto na stanici v Kuzmiciach a do Stredy nad Bodrogom som cestoval vlakom Os 8803 o 7.48. V Strede nad Bodrogom som hneď po vystúpení z vlaku išiel peši až k stavadlu 2 na košickom zhlaví. Obišiel som odstavené vagóny a zozadu, od stavadla som vošiel do koľajiska k odstaveným rušňom. Jedničková bobina 141 018-2 tam naozaj bola. Ale postavená medzi vozňami tak nešťastne, že sa fotiť nedalo. Ešte aj slnko stálo v nie ideálnom smere. Bol tam s ňou aj tranzistor 740 413-0. Odfotil som to ako sa dalo a vrátil som sa na priecestie. Prehodil som pár slov s výhybkárom (či závorárom). O tom, kedy ten vlak s obilím odíde, nemal informácie.

Streda nad Bodrogom: odstavená „bobina“ © Ondrej Krajňák

Ostal som na priecestí čakať na nejaký vlak. Mal som vyše hodiny času do odchodu môjho vlaku naspäť. Do Čiernej nad Tisou išli dve spojené dvojičky ako rušňovlak. Z Čiernej nad Tisou išiel nákladný vlak, ale bol v protisvetle, takže záber nulový. Po nejakej polhodinke sa objavil na posledných koľajach malý kocúr T 212 1557, ktorý dotiahol asi päť špeciálnych výsypných vozňov na prepravu obilnín. Odstavil ich a z vedľajšej koľaje zobral skupinku prázdnych vozňov a zatlačil na vlečku poľnohospodárskeho podniku VENAS. Opýtal som sa rušňovodiča, kedy asi odíde ten vlak do Českej republiky. Povedal, že až večer, že ešte nakladajú kukuricu. Odfotil som si kocúra a pobral som sa na stanicu čakať môj vlak 8808, ktorý má odchod o 10.38 a ktorý ma odvezie späť do Kuzmíc. V Kuzmiciach stáli dve rakane, tak som si ich odfotil a pobral sa domov. V Čeľovciach som sa ešte na chvíľu zastavil a počkal som si na REX 901 Abov.

NOVEMBER

mi ubehol ako z vody a ja som nefotil žiaden vlak.

DECEMBER

bol pre mňa veľmi významný. Kúpil som si nový fotoaparát. Môj osem rokov starý PENTAX K 200 je vadný. Má nejakú skrytú závadu, ktorú sa nepodarilo odstrániť ani odborníkom v servise. Dosť často sa stávalo, že nedokázal zaostriť. Vidieť to i na mojich fotkách v reportážach. Kúpil som si teraz nový NIKON D 5200. Len počasie v prvých dňoch decembra bolo strašné. Stále zamračené, hmlisto a mrholenie. Až v stredu 16. decembra sa ukázalo na modrej oblohe i pekné slniečko. Náhodou v ten deň sme potrebovali niečo vybaviť v Trebišove, tak som to využil. Kým manželka chodila po úradoch, ja som strávil necelú hodinu na trebišovskej stanici. V tretí deň platnosti nového grafikonu som sa prišiel pozrieť na prevádzku. Priznám sa, že som vtedy nový cestovný poriadok ešte nevidel. Moju pozornosť upútal vlak zostavený zo špeciálnych výsypných vozňov na prepravu obilnín. Na čele bol čmeliak 770 602-1. Ako starého prepraváka ma zaujalo značenie súkromných vozňov. Firma má adresu na Slovensku, ale vagóny má zaregistrované jak v ČR, tak i na Slovensku. I tak še da. Hovoria našinci.

Kým som si obzeral nákladné vagóny, došiel z Michalian Os 8935 tvorený starým pantografom 460 043-3/044-1. O 11.48 došiel z Košíc REX 901 Abov, zostavený z klasických vozňov. Na čele tuším najnovší okuliarnik 757 025-2. Pre mňa bol ten deň prekvapením. Keďže som sa ešte neoboznámil so zmenami v novom grafikone, ostal som prekvapený, keď mi rušňovodič povedal, že už v Trebišove prieprahy skončili. Všetky vlaky budú ťahať dieselové rušne už z Košíc. Bolo mi smutno. Kde sú tie časy, keď v Trebišove stáli aj banány z Prahy. Počkal som si aj na opačný vlak REX 908 Kremenec. Ten mal na čele okuliarnika 757 003-9. Po odchode rýchlika som zašiel do odbavovacej haly vynovenej stanice a v osobnej pokladni som si pýtal nový cestovný poriadok. Pani mi odpovedala, že oni ich nemajú. Vraj len v Košiciach. Tak potom načo tam majú nápis KVC - komplexné vybavenie cestujúcich? Ešte že zajtra idem do Košíc, povedal som si. Pri odchode zo stanice som si ešte vyfotil pomaľovaný podchod. Zrejme legálne grafity.

17. decembra som bol skutočne v Košiciach. Počasie opäť pod psa. Okrem iného som zašiel na železničnú stanicu. Kúpil som si cestovný poriadok, vyšiel som na druhé nástupište a odfotil som si žltý vlak RegioJet. Na čele bol Vectron 619 32 14-4. Aj na tejto fotke vidno, aké bolo počasie. V rýchlosti som ho v daždi odfotil a pobral som sa preč. Tak ako v roku 2013, aj toho roku vyšiel turnus mojej manželke tak, že musí stráviť celé Vianoce v Rakúsku. Domáci aj teraz navrhli, aby som aj so synom prišiel tam a spolu strávime sviatky. Jedna členka tej rodiny nám dokonca požičala kľúč od bytu vo Viedni, ktorý tam má a prenajíma ho študentom. Keďže bol momentálne byt nevyužívaný, ponúkla nám ho, aby sme ho využili a mohli stráviť vo Viedni niekoľko dní. Tak sa naša cesta do Wartbergu, kde manželka pracuje, začala už o niekoľko dní skôr. V sobotu 21.12.2015 sme vyrazili na cestu.

Vianočné trhy pred viedenskou radnicou © Ondrej Krajňák

Rozhodli sme sa ísť autom do Viedne cez Maďarsko. Pre nás východniarov je táto trasa rýchlejšia ako cez Slovensko, keďže nemáme súvislú diaľnicu z východu po Bratislavu (hoc nám jeden súdruh kedysi dávno sľúbil, že bude dokončená do roku 2010). V Čani pred železničným priecestím práve začala blikať červená, tak sme zastali. A keďže šoféroval náš syn, ja som vystúpil z auta s aparátom v ruke a počkal som si na vchádzajúci nákladný vlak zložený z výsypných vozňov, po starom nazývaných Wap. Na čele bol rušeň 740 722-4 spoločnosti CRW. Do Viedne sme dorazili šťastne a bez problémov sme pomocou navigácie našli našu ulicu. Nikde sme sa nezastavovali. Bolo zlé počasie, celou cestou cez Maďarsko bolo mrholenie. Podotýkam, že sa jednalo o rodinný výlet, ktorý nebol špeciálne zameraný na fotenie vlakov a cestovanie vlakmi, ale bol som sa pozrieť aj na nejaké vlaky. Nechcem sa opakovať, už som to tu písal, že ma zahraničné rušne nejako veľmi nezaujímajú, ale Viedeň som si akosi zamiloval.

Len v roku 2015 som tu bol tretí raz a verím, že sa tam aj v roku 2016 pozriem a nejaké rakúske vlaky aj nafotím. A urobím tak vo vhodnejšom ročnom období, kedy sú dni dlhšie. Teraz aj tu panovalo zlé počasie. Hmla, nízka oblačnosť a mrholenie. Už okolo pätnástej hodiny tma. Na fotenie vlakov najhoršie obdobie. V tomto peknom meste sa mi páči veľa vecí. Zaujali ma aj také jednoduché veci, ako sú parkoviská bicyklov na uliciach. V našich končinách niečo nemožné, aby sme si po celý rok nechali bicykel parkovať na ulici. Musíme si ich odkladať v pivniciach, či na balkónoch, lebo aj z kočíkárne nám ich kradnú. Vo Viedni sme si za tri dni pobytu pozreli niekoľko palácov, prešli sme sa po námestí Sv. Štefana a nahliadli sme aj do tohto rovnomenného gotického skvostu. Pri Dóme boli vianočné trhy. Podobné trhy boli vo Viedni na viacerých miestach. Videli sme ich aj na námestí Márie Terézie, videli sme ich aj pred zámkom Schönbrunn, aj pri mestskej radnici a trhy boli aj na nádvorí Belvederu. Všade zhon, všade plno ľudí. Rakúšania si Vianoce vychutnávajú.

V pondelok 21. decembra som si doprial trochu toho šotoušského. Syn sa vybral, ako každý deň, na vyhliadkové jazdy poschodovým autobusom, ja som s manželkou išiel metrom do stanice Hütteldorf. Táto stanica metra leží hneď vedľa železničnej stanice rovnakého mena. Stačí len prejsť kúsok podchodom a ste na stanici. Tu som mal len niekoľko minút času. V rýchlosti som si odfotil odstavený rušeň 100.15 spoločnosti GEG, elektrickú jednotku 474 6501-7 a už prišiel náš vlak, ktorým sme sa odviezli do stanice Wien Westbahnhof. Viezli sme sa jednotkou 4024 136-6. Na tejto stanici som si odfotil niekoľko vlakov. Počasie sa trocha umúdrilo a cez deň aj svietilo slniečko. Dlho sme sa tu nezdržaĺi, aby sme stihli niečo vyfotiť za vidna ešte i v meste. Odfotil som tu elektrickú jednotku 4010 605-2 spoločnosti Westbahn, ktorá mala namierené do Salzburgu, vlaky R 2410 a R 2412 do Laa a.d.Thaya, REX 1644 do St. Pöltenu a REX 1900 do Amstettenu. Zaujal ma i maďarský rušeň 470 004-7. Kým sme došli k radnici, celkom sa zotmelo. Aspoň sme videli pekne osvetlenú mestskú radnicu. Krásna budova. Električkou linky D sme sa neskôr presunuli k misetu nášho prechodného pobytu, ktoré sa nachádzalo na ulici Pramergasse, ležiacej blízko stanice Franz-Josefs-Bahnhof. Aj do tejto stanice som na chvíľu nahliadol, hoc na fotenie sú tu podmienky slabé.

Náš krátky pobyt vo Viedni sa skončil v utorok 22.12.2015. Neskoro večer sme sa presúvali do 75 km vzdialeného Wartbergu v Dolnom Rakúsku. Tu sme mali stráviť Vianoce s manželkou, pri jej práci. V stredu 23.12.2015 som sa pred poludním vybral autom do stanice Sigmundsherberg, kde som už bol pred dvomi rokmi, pozrieť sa, čo sa tam zmenilo. V železničnom múzeu sa zmenilo len to, že tam teraz nebol odstavený ani jeden prevádzkový stroj. Iba na prvej koľaji starý parný rušeň 52.855 a za ním niekoľko rôznych vozňov. Zaujal ma prvý vozeň, označený ako transportwagen. Zaujímavý je tým, že má vpredu svetlá i koncovky. Stál tam aj menší parný rušeň 93.1335. Odfotil som si to a prešiel som cez lávku do stanice. Počasie už bolo dobré. Krásne, slnečno, na prvý zimný deň až príliš teplo. Tu bolo 14˚C. Na stanicu práve došiel vlak REX 2108 z Wien Franz-Josefs-Bahnhof, ktorý pokračuje do Českých Veleníc. Odfotil som aj motorový vozeň 5047 029-3, ktorý tiež odchádzal v tom čase ako vlak R 6318 do Hornu. Po tomto odchode vlaku som vyšiel po lávke na horné parkovisko k autu a pobral som sa preč.

Pohľad z lávky na stanicu Sigmundsherberg © Ondrej Krajňák

Zastavil som sa ešte pri múzeu motocyklov (v ktorom však vystavujú aj ďalšie cestné vozidlá) a odfotil som si starú električku a dva parné valce na dvore. Múzeá sú v zime zatvorené. Presunul som sa do malého pekného mestečka Eggenburg. Na stanici práve prechádzal vlak REX 2168 z Wien Franz-Josefs-Bahnhof, ktorý pokračoval do Sigmundsherbergu. „Domov“ sa mi ešte nechcelo ísť, tak som rozmýšľal, kam by som si zašiel ešte niečo nafotiť. Internet som nemal, svetelné podmienky som si zistiť nemohol a nemal som ani dobrú mapu oblasti, tak som len tak sadol do auta a išiel som do miest, ktoré som už poznal. Cesta nekopírovala železničnú trať. Miesto pri Grafenbergu, kde som fotil už v septembri, sa mi nepozdávalo, tak som pokračoval ďalej, až som došiel do stanice Limberg-Maissau. O chvíľu sa tu mali križovať dva vlaky. REX 2172 z Wien Franz-Josefs-Bahnhof do Sigmundsherbergu a opačný vlak REX 2123 z Českých Veleníc do Wien Franz-Josefs-Bahnhof. Ďalej som už nemohol ísť, tak som ich počkal, aj keď stanica nebola nasvietená ideálne. Odfotil som si oba vlaky a tým sa tento deň pre mňa skončil.

Aj 26.12.2015 som si urobil krátky výlet za vlakmi. Z Wartbergu som išiel autom do neďalekého okresného mesta Hollabrunn. Nech mi skúsení cestovatelia po zahraničných tratiach odpustia, že poskytnem len neúplné informácie o fotených vlakoch, ale nemčinu ovládam dosť skromne, takže informácie mám len čiastočné. Cestovný poriadok som síce mal k dispozícii, ale nechápal som, odkiaľ napríklad prišla o 12.40 prázdna súprava dvoch spojených jednotiek 4020 238-4 a 4020 212-9. Prišla akoby od Viedne. O 12.49 odchádzala späť smerom na Viedeň, zrejme ako vlak 29549. O 13,38 došla ďalšia jednotka 4020 232-7. Podľa cestovného poriadku sa tu majú križovať dva vlaky. O päť minút došiel od Retzu R 2241 zo Znojma. Na čele bol stroj 1144 123. V tom čase vošiel z opačnej strany od Viedne vlak R 2230 z Wien Meidling do Znojma. Na čele bol riadiaci voz, vzadu tlačil rušeň 1144 107. Po odchode týchto dvoch vlakov som sadol do auta a pobral som sa ďalej.

Keď som prichádzal k priecestiu pred stanicou, spadli závory. Odchádzala jednotka 4020 238-4 ako vlak 29589 štyri minúty za rýchlikom, tiež do stanice Wien Meidling, s tým, že tento osobný vlak zastavuje na všetkých zastávkach. Z Hollabrunnu som išiel autom do Wartbergu s cieľom, že sa zastavím pri dedine Gaindorf a tam odfotím vlak REX 2123 z Českých Veleníc na trati Franz-Josefs-Bahn č. 800. Tam to vyzeralo, že bude trať pekne osvetlená slnkom v správnom smere. Lenže, stalo sa to, že som zablúdil. Aj keď som mal automapu, zašiel som niekam inam. Tam je hustá spleť ciest, podotýkam, že aj ciest III. triedy s kvalitným povrchom. Do každej dediny sa dá dostať zo štyroch strán. Veľmi veľa sídiel končí slabikou dorf. Kto sa v tom má vyznať, že? Tak som sa dostal do mestečka Ziersdorf. Ďalej som už nemohol ísť, lebo by mi vlak ušiel, tak som ostal čakať tu. Táto stanica nebola dobre osvetlená. Čo už, keď som zablúdil.

V nedeľu 27.12.2015 som cestoval vlakom domov. Syn ostal dlhšie, vráti sa autom sám po Silvestri. Ja som musel ísť domov. Poobede ma syn odviezol autom do Eggenburgu. Vlakom REX 2125 s odchodom z Eggenburgu o 16,22 som vycestoval do Viedne. Zo stanice Franz-Josefs-Bahnhof som sa potom električkou linky D presunul na hlavnú stanicu a pokračoval som do Bratislavy. Z Bratislavy do Košíc som cestoval nočným vlakom R 615 v lôžkovom vozni. V Bratislave som mal dosť času. Myslel som, že pobudnem v čakárni pri počítači, nakoľko ŽSR tam majú WiFi zónu. Ale uskutočniť som to nemohol. Čakáreň bola plná bezdomovcov. Smrad tam bol ako v chlieve. Bol som z toho smutný. Kde sú tie časy, keď platilo pravidlo, že do uzavretých priestorov stanice je vstup povolený len s platným cestovným lístkom. V čakárni boli v minulosti k dispozícii noviny, časopisy, knihy. Sedela tam pracovníčka a dozerala na poriadok. Aj vo Viedni som videl na staniciach zamestnancov s nápisom ÖBB SECURITY alebo ÖBB SERVICE na odevoch. Títo ľudia dozerali na poriadok a bezpečnosť cestujúcich. A zrejme bezdomovcom nedovolia urobiť si v čakárni piknik. Do Košíc som docestoval v poriadku, vlaky premávali načas, bez problémov.

Novoročný pozdrav © Ondrej Krajňák

Tak sa končí čítanie z môjho denníka. Ja si naozaj píšem denník v priebehu roka, aby som nemusel ťažko hľadať informácie, kedy som kde bol za účelom sledovania vlakov. Celkom na záver chcem popriať všetkým vlakyneťákom všetko najlepšie do nového roku 2016. Hlavne zdravie, ktoré aj mne v poslednom čase chýba. Rodinnú pohodu, lebo každý milovník nejakého koníčka musí mať podporu rodiny, aby sa mu mohol venovať. A nakoniec dobré svetlo. Teda čo najviac slnečných dní pri železných tratiach.

Úvodná snímka: 24.10.2015 - Štrba: „dvojička“ 131 085-3/086-5 na čele nákladného vlaku © Ondrej Krajňák

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský