Lesná železnica Topoľčianky

Bohatstvo oblasti v okolí Topoľčianok tvorili najmä lesy. Pôvodne sa do lesov chodilo podľa potrieb panstva Topoľčianok. Avšak v rokoch 1877-1878 bol vypracovaný lesný hospodársky plán, takže drevo sa predávalo súkromným firmám priamo na mieste. Drevo rúbali vlastní robotníci a zvážali po ceste vedúcej z Veľkých Uheriec a Jedľových Kostolian do Topoľčianok.

Tu sa trať stáčala z drevoskladu v Topoľčiankach k ceste vľavo

Gróf Štefan Keglevich bol v rokoch 1857-1890 majiteľom panstva v Topoľčiankach. Svoj majetok však rýchlo premrhal. Jedinú nádej na vyrovnanie dlhov videl v obrovskom bohatstve lesov. Svojimi dobrými stykmi v armáde dosiahol, že do Topoľčianok prišlo vojsko a v rámci cvičenia postavilo 15 km dlhú lesnú konskú železnicu spájajúcu Topoľčianky s polesím Jedľové Kostoľany. Výstavbou tejto železnice prišiel o všetko čo mal, takže túto železnicu už nemohol používať. 20.9. 1890 prešiel celý majetok topoľčianskeho panstva do rúk Habsburgovcov. Za ich vlastníctva, aj v prvých rokoch ČSR sa drevo odpredávalo na základe dlhohodobých zmlúv. Takáto prvá zmluva sa uzavrela s firmou Pető Zlaté Moravce na 10 rokov (1913-1922). Vtedy si Pető prenajal od arcikniežaťa Jozefa Augusta Habsburského časť lesov. V roku 1916 lacnými silami talianskych vojnových zajatcov za biednu stravu a zlé ubytovanie vystaval novú úzkorozchodnú lesnú železničnú trať. Drevo sa v roku 1918 z celého panstva dovážalo úzkorozchodnými železničkami – na južnej strane Tribeča do drevoskladu v Topoľčiankach, na severnej strane do Bošian. V päťdesiatych rokoch sa v Štátnych lesoch Topoľčianky vyťažilo priemerne 50 000 m³ dreva ročne. Vozilo sa teda drevo, ale aj kameň, uhlie a hlina do tehelne. Vozne s drevom jazdili smerom dole samospádom, naspäť ich vytiahol rušeň. Úzkokoľajka v Topoľčiankach bola zrušená v roku 1959, v Bošanoch už v roku 1941.

Trať v Topoľčiankach na mape z r. 1955                

Lesná železnica vychádzala zo žst. Topoľčianky, kde bol aj drevosklad a stáčala sa k hlavnej ceste do Zlatých Moraviec, ale pred PD sa stočila na ulicu Dlhovského, kadiaľ pokračovala smerom na Hostie. Neskôr bola postavená aj odbočka na pílu a zastávku Zlaté Moravce závody. Potom križovala cestu do Machuliniec a esíčkom prešla k Hostianskej ulici. Tadiaľ pokračovala po pravej strane cesty. Na opačnej strane cesty bolo depo pre dva rušne, ktoré sa do dnešných čias nezachovalo. Potom nasledovali 2 priecestia: cez prvé išla hlavná trať LŽ a cez druhé odbočka do malej píly a do hlinobane.
Trať potom pokračovala po ľavej strane cesty cez asi 2 priepusty a potom ju znova križovala. Za týmto priecestím sa trať odlúčila od hlavnej cesty smerovala za dedinu Hostie. Dnes je za dedinou na mieste trate cesta, miestami aj asfaltová pri ktorej už vyrástli rodinné domy. Niektoré stĺpiky plotov pochádzajú práve z koľajníc. Trať sa nad dedinou kľukatila. Práve tu sme našli na pôvodnom mieste tri podvaly, bez koľajníc. O niekoľko stoviek metrov ďalej bola výhybňa Hostie. Trať sa tu rozdeľovala na dve vetvy.

Nález nad obcou Hostie – tri podvaly     

Prvá viedla ďalej údolím Hlbokej. Tam prešla mostom na pravú stranu potoka. Vo výhvbni Skýcovský mlyn odbočovala krátka trať do Nitrolínskej doliny. Hlavná trať pokračovala do výhybne M. Dubová, kde odbočovala o čosi dlhšia odbočka do Chudej doliny. Potom hlavná trať prechádzala cez ďaľšiu výhybňu, kde sa odpájala trať do Nestašovej doliny a hlavná trať pokračovala do poslednej výhybne Husárová, kde táto vetva končila. Nachádzalo sa tu niekoľko mostov z ktorých sa však zachovali krajné kamenné podpery.

Najväčší most na trati – pred Jedľovými Kostoľanmi

Druhá vetva smerovala vyššie a kľukatila sa, aby prekonala úzke strmé doliny vymleté vodou vysokými násypmi s priepustmi. Trať ďalej pokračovala nad štálom Modoš do výhybne Baňa Viktória. Tu stála hnedouhoľná baňa Michaeli – Viktória. Ťažilo sa tu s prestávkami do roku 1949. Bola tu banícka kolónia s 28 domami, mali tu aj doktora. Dnes je tu len obrovské prepadlisko, zabetónovaná šachta bane, nejaká pivnica a malá nádrž dopoly plná vody a odpadu. V bani bola koncom 2. sv. vojny vraj ukrytá polovica slovenského zlatého pokladu. Koncom 20. storočia tu bolo uskutočnené hasičské cvičenie, pri ktorom boli nájdené debny so starou zubnou pastou. Trať potom zákrutami klesala do údolia Žitavy.
Prešla cez rieku Žitavu asi najväčším dreveným mostom na tejto lesnej dráhe, priblížila sa k hlavnej ceste a prekrížila ju priecestím. Potom pokračovala povyše hlavnej ceste do výhybne Jedľové Kostoľany. Výhybní bolo na celej železnici 10. Trať ďalej pokračovala stále pozdĺž hlavnej cesty a pod Živánskou vežou zase prešla cez Žitavu aj cez cestu na jej opačnú stranu. Potom ešte asi kilometer pokračovala nad hlavnou cestou až napokon odbočila do doliny Žitavice. Tadiaľ pokračovala až na Žiare. Na mape z roku 1955 sa trať na Žiaroch rozdvojovala do dvoch krátkych úsekov. Avšak na mape z roku 1938 bol postavený len jeden z týchto dvoch krátkych úsekov, ale o niečo nižšie odbočovala trať na jednu úvrať, na ktorej sa pravdepodobne využíval pohon koní. Na tejto lesnej železnici sa ešte stavali provizórne odbočky, na ktorých sa tiež využíval animálny pohon. Dĺžka lesnej železnice dosahovala dĺžku 37,4 km. Rozchod bol 760 mm (niektoré zdroje uvádzajú 750 mm). Najväčšie stúpanie bolo 76 promile. Najmenší oblúk mal polomer 27 m.

Situácia v Zlatých Moravciach z r. 1929 s popisom (zdroj: Zdeněk Maruna)

Časť na pílu a stanicu v Zlatých Moravciach pokračovala v mieste dnešnej cyklotrasy vedľa hlavnej cesty. Začiatkom dnešného futbalového ihriska sa nachádzala výhybka. Rovno išla trať do píly (tehelne) a do odbočky na prekladisko v mieste dnešného Vion-u. V areáli Vion-u sa ešte nachádzali okrem prekladiska na normálnorozchodnú vlečku aj malá píla, slučka na otáčanie vlakov a výhrevňa.
Na veľkej píle a v areáli tehelne bola normálnorozchodná vlečka s točňou a dlhšou kolmou koľajou, koľaje s rozchodom 760 mm a úzkorozchodná železnica s rozchodom 600 mm, ktorá zrejme slúžila na manipuláciu s drevom.

Hnacie vozidlá

Parné lokomotívy:
•    O&K  4050/11  1911-1944  po r. 1944 na LŽ Polomka – Závadka – Stožky
•    O&K  7695/16  1916-1959  po zrušení tejto LŽ na LŽ Topoľčany
•    ČKD  2609/48  1948-1949  po r. 1949 na ČHLD

Motorové lokomotívy:
•    Stavostroj BN30  12479/51  z LŽ Ladzany  od 1952

Hnané vozidlá
•    19 nákladných vozňov

Fotografie sú na mojom blogu: http://zrusenezelds.blogspot.sk/
Úvodná snímka: pravdepodobne jediná fotografia z obdobia počas prevádzky

Odkazy:

http://www.zitava.sk/historia-pozitavia/ako-hornym-pozitavim-lesna-zeleznicka-premavala - Ako horným Požitavím lesná železnička premávala
http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/001771-Zlate-Moravce-Topolcianky-Cast-IV-Doplnenie/ - Zlaté Moravce – Topoľčianky – Časť IV.: Doplnenie
http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/001429-Zlate-Moravce-Topolcianky-Cast-III-Odbocka-km-428-Topolcianky/ - Zlaté Moravce – Topoľčianky – Časť III.: Odbočka km 42,8 - Topoľčianky
http://www.zsr.sk/slovensky/historia-zeleznic/1873-1918/miestne-zeleznice/lesne-a-polne-zeleznice.html?page_id=1441 – Lesné a poľné železnice
http://www.dnes24.sk/ked-priroda-prekvapuje-prirodne-zaujimavosti-z-obci-pri-moravciach-o-ktorych-vie-malokto-216294 - Keď príroda prekvapuje: Prírodné zaujímavosti z obcí pri Moravciach, o ktorých vie málokto

http://www.zlatemoravce.info/2014/09/120-rokov-zeleznice-v-zlatych-moravciach/ - 120. rokov železnice v Zlatých Moravciach
http://www.gajdy.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=60%3Ahistoria-jedovych-kostolian&catid=14&Itemid=19 – Dejiny Jedľových Kostolian a ich okolia

Literatúra:

Dušan Lichner: Úzkokoľajky na Slovensku