Deň (ne)otvorených dverí v ŽOS Zvolen

18.9.2016 8:00 Ondrej Krajňák

V sobotu 10.9.2016 bol v Železničných opravovniach a strojárňach Zvolen Deň otvorených dverí. Akcia ma dosť zaujala. Keďže sa zaujímam o rušne a ich históriu a vývoj, vediac, že v tejto fabrike sa rôzne rušne prerábajú a vyvíjajú sa nové, naivne som sa vybral na túto akciu v očakávaní, že uvidím niečo z technológie týchto premien vo výrobných halách.

Tešil som sa, že uvidím rozpracované zákazky, rozobraté vraky, pripravené na renováciu a iné technické zázemie. Skutočnosť však bola iná. Bol to akože Deň otvorených dverí, ale dvere boli otvorené iba jedny. Tie na hlavnej vrátnici pri vstupe do podniku. Vzhľadom na množstvo atrakcií pre deti, by som to nazval skôr Deň detí v ŽOS Zvolen. Ale poďme po poriadku. Do Zvolena som cestoval z Košíc vlakom R 930 Ipeľ s odchodom o 5:23 hod. Aby som sa k tomu vlaku dostal, musel som z nášho 45 km od Košíc vzdialeného zapadákova vycestovať autobusom o 3:50 hod. Na stanicu som došiel s predstihom.

757 013-8 na čele R 930 „Ipeľ“ © Ondrej Krajňák

Odfotil som si v tme, bez statívu, vlak R 930, na čele ktorého stál rušeň 757 013-8. Zaujal som miesto vo vlaku. Vlak vypravili načas. Aj do Zvolena sme dorazili takmer načas. Myslím, že len o nejakú minútu, či dve neskôr. Po vystúpení z vlaku som sa hneď opýtal posunovača, ktorý sa chystal odvesiť vlakový rušeň, či nevie o nejakej doprave do ŽOS. Ubezpečil ma, že nič také nie je nachystané. Určite by o tom vedel. Tak som sa rozhodol ísť peši. Ani ma nenapadlo pozrieť do cestovného poriadku, či nejde v tom čase osobný vlak tým smerom odkiaľ som prišiel, aby som sa odviezol jednu zastávku do stanice Zvolen nákladná stanica.

Zvolenská stanica z cestného nadjazdu © Ondrej Krajňák

To by som mal do ŽOS už blízko. Len prejsť cez lávku. Neskôr som zistil, že vlak išiel, ale bol by som tam asi v rovnakom čase ako peši. Len nohy som si mohol ušetriť. Tak som kráčal peši. V parčíku pri stanici som fotil pancierový vlak. Z nadjazdu som fotil stanicu a hrad. Vo Wikipédii píšu, že je to hrad aj zámok. Za nadjazdom som zabočil do uličiek a neskôr po pravom brehu riečky Slatina som sa po dobrej polhodine chôdze dostal až k bránam podniku. Na vrátnici usporiadatelia dávali návštevníkom vstupenky - modré pásiky, ktoré sa prilepia na zápästie, tak ako to robia na niektorých kúpaliskách.

Vstupný areál ŽOS Zvolen © Ondrej Krajňák

Hneď pred vrátnicou bol plán podniku s vyznačenými sektormi. Zabočil som doľava, že začnem skraja od plota, ktorý delí ŽOS od žst. Zvolen nákladná stanica. Ako prvé som míňal nafukovací hrad pre deti. Stánok s občerstvením, pri ktorom sedel náš známy cestovateľ. Pri plote je rovná, dlhá koľaj, po ktorej malý rušeň 712 416-7 vozil deti v kabíne rušňovodiča. Na tej koľaji stál aj parný rušeň 422 0108, starý nízkostenný vozeň a pancierový vozeň, pri ktorom stála skupina vojakov v uniformách asi z II. svetovej vojny. Všetky tie železničné artefakty patria Klubu historickej techniky Zvolen, vojenské Klubu vojenskej histórie Carpathia.

Pancierový vlak a vojaci © Ondrej Krajňák

Popozeral som si tie pekné vozidlá a pokračoval som okolo dlhej koľaje k halám. Moju pozornosť totiž vzbudili vedľa haly stojace dva vraky čmeliakov, tak som sa pomaly vybral k nim. Boli to stroje 771 155-9 a 771 174-0. Odfotil som si ich. Neďaleko tých vrakov ma zaujalo zaujímavé zariadenie. Niečo akoby lis. Neviem, možno mi niekto v diskusii prezradí, na čo to slúži. Stála tam aj malá cisterna, poznačená zubom času. Po zdokumentovaní videného som sa presunul do vedľajšej ulice medzi halami. Tu stáli v rade za sebou hnacie vozidlá vyrobené alebo zrekonštruované v ŽOS Zvolen. Postupne som si ich vyfotil.

Vystavený exponát 813 110-8 © Ondrej Krajňák

Do dvoch okuliarnikov som aj nahliadol do kabíny či strojovne. Haly, okolo ktorých som prechádzal, boli pozatvárané. Všade boli naťahané pásky vymedzujúce povolený priestor. Po celom areáli stáli zamestnanci - usporiadatelia v tričkách s logom podniku. Prešiel som do ďalšej uličky. Tu stáli historické vozidlá. Okuliarnik 753 109-8 zrejme už ako muzeálny. Stál tu i vozeň komárňanských modelárov. Osobný vozeň Ci 3-9738 ma vrátil do čias mojej mladosti. S obľubou sme stáli na plošine vozňa za jazdy. O tomto vozni si môžete prečítať informácie na stránke MDC ŽSR.

Osobný vozeň Ci 3-9738 © Ondrej Krajňák

Môj zrak sa uprel do ďalšej uličky medzi halami, ale páska predeľujúca túto uličku mi nedovolila ísť ďalej. Bolo mi smutno, lebo na konci tej uličky stáli vraky vozidiel, ktoré by ma veľmi zaujímali. Neďaleko stojaceho dozorcu som sa opýtal, či tam nemôžem ísť. Samozrejme, že som dostal zápornú odpoveď. Záporná bola jeho odpoveď aj na moju ďalšiu otázku, či nie sú otvorené niektoré výrobné haly. Tým sa pre mňa prehliadka skončila. Pre mňa tu už nič na obdivovanie nebolo. Samozrejme, že tu boli rôzne zábavné hry pre deti. Maľovali na asfalt, kreslili na papiere, na jednom mieste „umelkyňa“ maľovala deťom rôzne výtvory na tváričky.

Maľovanie na tvár © Ondrej Krajňák

Cestou k vstupnému areálu som „stretol“ na trávnikoch okolo chodníka vystavené motory z rušňov. Za tými motormi bol akýsi technologický bazén. Rozosmialo ma, že pred motormi bola natiahnutá páska, aby sme k motorom z chodníka nepristupovali, ale informačná doska s popisom vystaveného motora bola z opačnej strany. Takže ak som si chcel tie informácie prečítať, musel som pásku podliezť. Informačnú tabuľu vystaveného podvozku z nejakého rušňa som už ani nefotil. Došiel som až k vrátnici. Sadol som si na jednu zo stoličiek, ktoré tam boli k dispozícii pre unavených návštevníkov.

Motor 12 V 170 DR © Ondrej Krajňák

Pozrel som, či náhodou nepôjde osobný vlak do osobnej stanice, ale nič také mi nehrozilo. Až o hodinu a pol. To rozhodne tak dlho čakať nebudem, povedal som si. Bolo ešte len jedenásť hodín a ja som už mal prehliadku skončenú. Podľa programu malo ešte nasledovať požehnanie detvianskeho vyrezávaného kríža a sadenie troch líp. O 12:00 hod. mala byť historická ukážka leteckého prepadu nemeckého obrneného vlaku z obdobia SNP lietadlom JAK-52. Túto dynamickú ukážku mal predviesť Klub vojenskej histórie Carpathia a Retro Sky Team. Mňa tieto akcie nezaujímali.

Zakázaný priestor © Ondrej Krajňák

Začal som hútať nad možnosťou nejakého zaujímavého cestovania domov, keďže som tak skoro hotový. Bezplatný cestovný lístok na cestu domov som mal už síce „zakúpený“ na R 935 Domica s odchodom zo Zvolena o 15:13 hod., ale ten sa dá vymeniť. Čo tu budem do pätnástej hodiny robiť? Začal som tam, sediac na stoličke a vyhrievajúc sa letným slnkom v takmer tridsať stupňovej horúčave, študovať cestovný poriadok. Čo keby som vycestoval zo Zvolena cez Banskú Bystricu a po trati č. 170 cez Harmanec a Diviaky do Vrútok? Dávno som sa po tejto krásnej trati neviezol. Z Vrútok by som už išiel rýchlikom do Košíc.

Rušeň 422 012 ako pomník © Ondrej Krajňák

A veru som aj našiel ideálne spojenie. Zo Zvolena vlakom R 835, ktorý príde z Bratislavy o 12:58 a o 13:01 pokračuje do Banskej Bystrice. V Banskej Bystrici budem o 13:25 a hneď prestúpim na REX 1846, ktorý odchádza z Banskej Bystrice o 13:34. Vo Vrútkach budem o 14:47. Tu prestúpim o 15:07 do R 607, ktorý ma do Košíc privezie o 17,52. Paráda! Zbalil som cestovný poriadok a pobral som sa k lávke ponad nákladnú stanicu. Z lávky som si odfotil pohľad na stanicu, na rušňové depo aj na práve prechádzajúci R 933 Gemeran do Košíc. Uličkami som sa o chvíľu dostal do centra Zvolena a jeho krásnej pešej zóny.

Zvolen nákladná stanica z lávky © Ondrej Krajňák

Urobil som niekoľko záberov a už dosť unavený som sa pomaly presúval na stanicu. Niečo chýbalo do pol jednej, keď som s boľavým kolenom dokríval ku stanici. V hlave som si už premietal, ako budem pani v osobnej pokladni vysvetľovať, že chcem doma vytlačený bezplatný cestovný lístok zrušiť a vysvetľovať jej aby mi vystavila nový. Smiešne mi bolo z toho, ako do lístka uvedie číslo vlaku, ktoré pri rýchlikoch je ako povinný údaj, keď použijem rýchliky dva. V takýchto myšlienkach som vstúpil do haly stanice. pozrel som na informačnú tabuľu príchodov vlakov a hneď ma smiech prešiel.

Informačný panel s údajom o meškaní rýchlika, ktorým som chcel ísť © Ondrej Krajňák

Rýchlik z Bratislavy, ktorým som chcel ísť do Banskej Bystrice, mal meškanie 20 minút. Len hodinu trvala moja radosť z cestovania po trati č. 170. Len pred hodinou sa v mojej hlave zrodil tento plán. A stačilo vojsť do haly stanice a je po radosti. Nedalo sa v danej situácii už nič robiť, len sa zmieriť s tým, že ostanem tu na stanici do 15:13 hod a pocestujem domov tak, ako som prišiel, vlakom R 935 Domica s odchodom o 15:13. Mal som dve a pol hodiny času. V horúčave, ktorá panovala, som po celý čas vonku nemohol byť, tak som si posedel v chládku v staničnej hale. Dojedol som vlastné zásoby jedla a vypil kávu z automatu.

Potom som vyšiel na nástupište. Fotil som všetko, čo ma zaujalo. Napríklad rušne 712 407-6 a 712 422-5 s logom ZSSK. Nevedel som, že aj železničná spoločnosť vlastní tieto malé mašinky. Myslel som, že sa vyrábali len pre priemysel. Fotil som odchádzajúce i prichádzajúce vlaky. Po stanici posunoval i starý hektor, ale ani raz neprišiel ku mne na dosah môjho objektívu. Až keď som už sedel vo vlaku, sa objavil na vedľajšej koľaji, tak som ho odfotil z okna. Na poslednej fotke z 10.9.2016 v galérii je výpravná budova stanice Jesenské. Vždy, keď prechádzam vlakom cez túto stanicu, spomeniem si na vážnu nehodu z 28.6.2002.

Pri nej vyhasol život 38 ročného rušňovodiča a svoju púť tu skončil aj okuliarnik 754 017-2. Cesta domov ubehla v pohode, bez problémov. Sedel som vo vlaku a v hlave som si už cestou pripravoval text do reportáže. Výlet hodnotím ako pekný a úspešný. Aj keď nevyšlo všetko tak, ako som si predstavoval. Nikdy nezatracujem žiaden výlet. Či už turistický v prírode, či poznávací, alebo taký za vlakmi ako tento. Každý výlet, aj keď sa nevydarí všetko, mi prinesie nové zážitky. Tento raz som získal zábery rušňov, ktoré som ešte nevidel. Počasie bolo nádherné. Spokojný som pricestoval domov.