Zabudnuté lokálky VII: Opustené miestne železnice postavené ÖLEG vo východných Čechách

Na obidvoch tratiach bola po roku 2000 zastavená osobná doprava z dôvodu zlého trasovania, čím sa cesta vlakom do centra regiónu značne predlžovala.

Dňa 8. mája 1880 bola v Prahe založená železničná spoločnosť Österreichische Lokaleisenbahn-gesellschaf (Rakouská společnosť místních drah, skratka ÖLEG), ktorá sa okrem výstavby železničných tratí venovala i výstavbe továrni pozdĺž tratí, aby neboli závislé len na sezónnych prepravách, napr. počas zvozu cukrovej repy do cukrovarov. Prvú miestnu železnicu, ktorú spoločnosť postavila bola trať Čáslav - Žleby - Třemošnice, ktorá bola postupne otvorená do roku 1882. V ďalších rokoch postavila spoločnosť vyše 350 km miestnych železníc, medzi nimi i trate Čelákovice - Mochov a Královec - Žacléř. Nakoniec bola spoločnosť k 1.januáru 1894 zoštátnená.

14.08.2015 - Královec, pôvodný staničný sklad na zhlavie smer Žacléř prestavaný na RD
© Michal Čellár

Místní dráha Čelákovice - Mochov

Dňa 7.novembra 1881 bolo udelená koncesia spoločnosti ÖLEG pre výstavbu tratí Čelákovice - Brandýs nad Labem a Čelákovice - Mochov. O vyše roka boli dňa 11.januára 1883 obidve trate otvorené. Trať vtedy končila v dnešnej zastávke Brandýs nad Labem-Zápská. Preto sa začalo uvažovať o dostavbe trati do stanice Kostelec nad Labem, kam už bola postavená trať ku cukrovaru zo stanice Neratovice. Na trati Čelákovice - Mochov premávali od začiatku len nákladné vlaky. V roku 1885 vymenila spoločnosť trate Smidary - Vysoké Veselí a Mochov - Čelákovice - Brandýs nad Labem za trať Praha-Vršovice - Praha-Modřany, ktorú vlastnila spoločnosť České obchodní dráhy (k.k. privilegierte Böhmische Commercialbahnen, skratka BCB). V roku 1889 bol dostavený úsek medzi stanicami Brandýs nad Labem a Kostelec nad Labem a tým vznikla súčasná trať č.074. Spoločnosť vlastnila trať do roku roku 1890, kedy bola spoločnosť BCB prevzatá spoločnosťou Rakouská společnost státní dráhy (k. k. privilegierte österreichische Staatseisenbahn-Gesellschaft). Nakoniec bola miestna železnica dňa 1.januára 1908 zoštátnená.

24.07.2015 - Mochov, výpravná budova, pohľad zo smeru Čelákovice © Michal Čellár

Po dokončený trate bol vypracovaný projekt na predĺžený trate do stanice Český Brod. Táto myšlienka bola živá ešte za 1. ČSR a mala odľahčiť pražskému železničnému uzlu od nákladnej dopravy, ale nikdy sa neuskutočnila. Do roku 1939 premávali po trati len nákladné vlaky hlavne pre cukrovar v Mochove. Kvôli doprave zamestnancov do cukrovaru bola dňa 14.mája 1939 zahájená na trati osobná doprava s motorovým vozňom M 131.001. V 50 rokoch 20. storočia ukončil cukrovar svoju činnosť a na jeho mieste boli postavené mraziarne a tým sa zmenila prevážaná komunita na trati. Na začiatku 60. rokoch minulého storočia bola v 1,091 km trate postavená vlečka do novopostavenej rozvodni. Pri vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 prišiel po trati ku rozvodni špeciálni vlak, ktorý mal rušiť vysielanie Československého rozhlasu v Prahe. Rušičku pripojili na veľmi vysoké napätie a tá vďaka tomu vyhorela a trať bola pár dní mimo prevádzky.

24.07.2015 - Mochov, opustená vlečka do areálu mraziarni, pôvodné cukrovaru 
Michal Čellár

V 90. rokoch klesala nákladná doprava do mraziarni až nakoniec vlečka zostala opustená. V roku 1990 bola otvorená v 2,000 km trate nová zastávka Mochov zastávka určená pre zamestnancov rozvodne. Postupne boli vlaky na trati obmedzované až dňa 9. decembra 2006 prešiel po trati posledný pravidelný osobný vlak vedený motorovým vozňom 809 495-5 ČD. Na trať sa v roku 2008 vrátili turistické osobné vlaky spoločnosti KŽC Doprava s názvom „Polabský motoráček“, ktoré premávali vo vybrané dni a tento koncept sa na trati zachoval dodnes. V nákladnej doprave je trať využívaná raz za pár rokov, kedy je po trati do rozvodni prepravovaný nový transformátor. V roku 2014 sa trať ocitla na zozname tratí, ktoré chcela SŽDC predať. Následne kvôli problémom s pozemkami bola z tohto zoznamu vyškrtnutá.

Schematický plán železničnej trate Čelákovice – Mochov © Michal Čellár
(kliknutie do náhľadu otvorí celý vo formáte PDF)

Trať začína v železničnej stanici Čelákovice, ktorá sa dnes nachádza na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati Praha - Lysá nad Labem. Dodnes sa zachovalo pôvodná výpravná budova, ktorá bola postavená podľa typové výkresu IV.B ÖNWB (Rakouská severozápadní dráha) v roku 1873 a neskôr bola postupne upravovaná. Najskôr v roku 1903 bol na pražskej strane pristavený objekt kancelárie miestnej železnice Brandýs nad Labem - Mochov, ktorý bol prepojený s pôvodnou budovou verandou. V roku 1927 začala prestavba podľa návrhu architekta Františka Kouly a v tejto úprave sa zachovala dodnes. Miestna železnica sa oddeľuje pravotočím oblúkom od koľajiska stanice na zhlaví smer Praha. Hneď nasleduje výhybka, ktorá rozdeľuje trate na trať do stanice Neratovice, ktorá sa stáča ďalej doprava a trať do stanice Mochov ktorá pokračuje rovno.

24.07.2015 - Čelákovice, výpravná budova, pohľad zo smeru Lysá n. Labem © Michal Čellár

Následne trať v ľavotočivom oblúku klesá ku Zálužský potok a tu nasleduje mimoúrovňové križovanie s dvojkoľajnou traťou do Prahy, ktorá vedie mostom ponad miestnu železnicu. Nasleduje 500 m dlhý rovný úsek až ku začiatku príležitostne používanej vlečke do rozvodne. Vlečka sa z trate oddeľuje doprava smerom zo začiatku trate. Ďalej trať pokračuje rovnobežne s transformátorov a v 2,000 km sa nachádza Mochov zastávka. V súčasnosti je zastávka tvorená prefabrikovanou nástupnou hranou a betónovým prístreškom, ktorý zarastá v náletových drevinách.

24.07.2015 - Úsek Čelákovice - Mochov zastávka, pripojenie vlečky do rozvodny,
smer Mochov © Michal Čellár

Po zastávke trať pokračuje rovno cez pole až na začiatok obce Mochov, kde v miernom pravotočivom oblúku prechádza mostom ponad cestnú komunikáciu. Následne trať vedie popri obci a cez dva priecestia s miestnymi komunikáciu až do konečnej stanice Mochov v 3,946 km trate. V súčasnosti je koľajisko stanice tvorené 2 koľajami. Na zhlaví smer koniec trate sa nachádza uzamknutá staničná budova a naproti nej opustená výtopna pre jednu lokomotívu. Z konca stanice pokračuje v súčasnosti nepoužívaná vlečka cez most ponad potok Výloma do opusteného areálu mraziarni, pôvodné cukrovaru.

24.07.2015 - Mochov, koľajisko stanice od výpravnej budovy, smer Čelákovice
© Michal Čellár

V súčasnosti premávajú do stanice Čelákovice osobné vlaky liniek S2/S20 Praha Masarykovo nádr. - Lysá nad Labem - Kolín/Milovice, ktoré sú vedené elektrickými jednotkami „City Elefant“ v polhodinom takte. Na trati Čelákovice - Neratovice premáva linka S23 vedená motorovým vozňom 809/810 v hodinom takte (v úseku Brandýs nad Labem - Neratovice mimo špičky 2-hodinový takt) v režime specifický způsob odbavení cestujících. Na trati Čelákovice - Mochov premáva vo vybrané dni „Polabský motoráček“ spoločnosti KŽC doprava vedený motorovým vozňom M 152.

24.07.2015 - Mochov zastávka, opustený priestor zastávky, pohľad zo smeru Čelákovice
© Michal Čellár

Místní dráha Královec - Žacléř

V roku 1844 predložil majiteľ bane pri meste Žacléř návrh na vybudovanie železničnej trate z Pardubíc do Pruska (dnešné Poľsko) cez Žacléř ale tento projekt sa nepodarilo uskutočniť. Až v roku 1859 bola otvorená železničná trať Jaroměř - Malé Svatoňovice. Výstavba ďalšieho úseku trate do stanice Královec cez Trutnov-Poříčí trvala do 1. augusta 1868. O rok neskôr bol dokončená trať Královec - Lubawka a tým vzniklo cezhraničné spojenie do Pruska. Už pri výstavbe trati Trutnov-Poříčí - Lubawka sa uvažovalo o vybudovaní vlečky ku baniam v okolí mesta Žacléř, ale všetky snahy o výstavbu trate skončili počas hospodárskej krízy v 70.rokoch 19.storočia. Nakoniec v roku 1880 bola vydaná spoločnosti ÖLEG koncesia na výstavbu trate Královec - Žacléř. Už počas výstavby trate bola dňa 12.septembra 1882 povolená provizórna nákladná doprava do baní. Celá trať bola otvorená dňa 5.októbra 1882 a hlavných prepravným artiklom na trati bolo uhlie z baní okolo mesta Žacléř.

14.08.2015 - Královec, zhlavie smer Lubawka © Michal Čellár

V roku 1886 prevzala trať spoločnosť Jihoseveroněmecká spojovací dráha (k.k. priv. Süd-norddeutsche Verbindungsbahn), ktorá bola vlastníkom trate Jaroměř - Lubawka a tým trať prevádzkovala až do zoštátnenia v roku 1894. V 30. rokoch 20 storočia začala premávať súkromná autobusová linka Žacléř - Trutnov a o tri roky neskôr začali na tejto trase prevádzkovať autobusovú linku i ČSD. Obidve autobusové linky však významne nekonkurovali vlakom na trati. Na jeseň 1938 sa po zabratí pohraničia celá trať ocitla na území Nemecka. Po skončení 2. svetovej vojny 8. júna 1945 prešiel po trati pancierový vlak Orlík. Posádka vlaku mala preveriť činnosť miestnych obyvateľov v SPD a NSDAP. Na činnosť posádky vlaku prichádzali opakovanie sťažnosti a preto 28. júna odišiel. Počas júla sa pancierový vlak ešte zopárkrát vrátil na trať. V máji 1945 bol uzavretý hraničný prechod Královec - Lubawka pre osobné vlaky.

14.08.2015 - Lampertice, výpravná budova, pohľad zo smeru Žacléř © Michal Čellár

Kvôli presunu všetkých lokomotív z depa Žacléř do Trutnova zanikla v roku 1968 strojová stanica Žacléř a výtopna začalo postupne chátrať. Neskôr bola prevedená do majetku mesta, ktoré ju nevyužívalo a tak bola nakoniec v roku 1988 zbúraná. Dňa 29. júna 2008 prešiel po trati posledný pravidelný osobný vlak a zároveň v tom istom roku išiel po vlečke do bane Ján Šverma posledný nákladný vlak. V roku 2010 sa objavili snahy zrušiť trať. Kvôli tomu bolo dňa 29.septembra začaté SŽDC správne konanie vo veci zrušenia trate. Po nesúhlase obcí bolo na začiatku roku 2011 správne konanie zrušení. Trať plánovala využívať firma, ktorá mala voziť materiál pre rekultiváciu baní a dopravná fakulta ČVUT, ktorá tu chcela skúšať spoje projekty. Ani jedna z týchto snách sa zatiaľ neuskutočnila.

Schematický plán trate Královec – Žacléř © Michal Čellár
(kliknutie do náhľadu otvorí celý vo formáte PDF)

V úseku Trutnov-Poříčí - Královec bol na trati za zastávkou Bernatice u Trutnova postavený unikátny poschodový most. Na prvom poschodí mostu bola postavená kamenná klenba, ktorá má len statickú funkciu. Druhé poschodie pôvodne tvorili Schifkornovy nosníky, jedny z posledných, ktoré dodali sobotínske železiarne. Schifkornove nosníky vykazovali pri zaťažovacej skúške veľmi dobré výsledky ale boli zložené z veľkého množstva malých dielov. Pri vtedajšej presnosti montáže preto dochádzalo počas následnej prevádzky k nepriaznivému namáhaniu. V roku 1872 sa zrútil most pod predchádzajúcim vlakom nad riekou Berounka. Vďaka tomu už po 4 rokoch prevádzky sa spoločnosť rozhodla vymeniť Schifkornove nosníky za nosníky priehradové. Do výmeny každý vlak, ktorý prešiel po trati mal za lokomotívou radené dva prázdne nákladné vagóny. V súčasnosti sú obidva unikátne mosty zrekonštruované a chránené ako technická pamiatka.

14.08.2015 - Bernartice u Trutnova, poschodový železničný most, pohľad z obce
© Michal Čellár

Miestna železnica začína v železničnej stanice Královec, ktorá sa nachádza v 60,32 km trate (pôvodná kilometráž z čias výstavby trate zo stanice Jaroměř). Dodnes sa zachovala pôvodná výpravná budova postavená podľa typového výkresu spoločnosti Jihoseveroněmecká spojovací dráha, ku ktorej bola neskôr pristavená veranda a dnes je uzamknutá. Vedľa staničnej budovy sa smerom na Trutnov zachoval pôvodný staničný sklad s nakladacou rampou, ktorý v súčasností zarastá náletovými drevinami. Samotná trať sa oddeľuje na zhlaví smer Trutnov, kvôli tomu museli osobné vlaky na trase Trutnov hl.n. - Žacléř robiť v stanici úvrať. Vedľa koľajiska na zhlaví smer Žacléř sa nachádza staniční sklad, ktorý je dnes prestavený na rodinný dom.

14.08.2015 - Královec, výpravná budova, pohľad smer Lubawka © Michal Čellár

Po opustený stanice trať pokračuje pravotočivým oblúkom a ďalej sa kľukatý ponad obec Lampertice a zároveň stúpa. Na konci obce nasleduje priecestie s cestou Královec - Žacléř, ktoré je chránené len výstražmim krížom a vďaka tomu je tu výrazne znížená rýchlosť na trati. Za priecestím nasleduje úsek medzi stromami až do pôvodnej stanici Lampertice v 3,000 km trate. Dodnes sa tu zachovala pôvodná staničná budova, ktorá v súčasnosti slúži na bývanie a vedľa je zarastajúci objekt WC. Z pôvodného koľajiska sa zachovala len výhybka na zhlaví smer Žacléř, z ktorej sa oddeľuje nepoužívaná vlečka do baní pod mestom Žacléř (důl Ján Šverma).

Schematický plán vlečky bane Ján Šverma z roku 2002 a koľajiska bane Elisabeth (Eliška)
z roku 1889 podľa plánov zv časopisu „Svět železnice“, číslo 45 a 46 („Z historie místní
dráhy Královec – Žacléř“) © Michal Čellár (kliknutie do náhľadu otvorí celý vo formáte PDF)

Kým nepoužívaná vlečka klesá do baní pod mestom Žacléř, tak trať stúpa a v tomto úseku dosahuje na úseku 650 m stúpanie až 28 ‰. Pomocou miernych oblúkov sa kľukatý až na začiatok mesta Žacléř, kde rovným úsekom rovnobežne z cestou vchádza do pôvodnej konečnej stanici Žacléř v 5,032 km trate. Pôvodne koľajisko tvorili 3 koľaje, ktoré boli v priebehu rokov zredukované na jednu koľaj. Dodnes sa zachovala pôvodná staničná budova z čias výstavby trate. Vedľa sa nachádzal staničný sklad, ktorý tvoril jeden celok zo staničnou bodovou ale pred pár rokmi bol zbúraný a dodnes sú viditeľné zvyšky na stene budovy. Ďalej smerom ku koncu trati sa nachádza nakladacia rampa. Na pôvodnom zhlaví smer koniec trate sa do 80.rokoch 20.storočia nachádza výtopna pre 2 lokomotívy, ale v súčasnosti je priestor zasypaný zeminou.

14.08.2015 - Žacléř, výpravná budova, pohľad smer Královec © Michal Čellár

Od zrušenia pravidelnej osobnej dopravy dňa 28.júna 2008 prešlo po trati len pár osobných vlakoch na objednávku. O týždne neskôr bola po 63 rokoch znovu zahájená cezhraničná doprava na úseku Trutnov hl.n.- Královec - Jelenia Góra. Osobné vlaky premávajú počas letnej sezóny turistické vlaky, na území Českej republiky zabezpečuje dopravca GW Train Ragio a na území Poľska spoločnosť Przewozy Regionalne motorovou jednotkou spoločnosti Koleje Dolnośląskie. V roku 2016 premávali po trati osobné vlaky počas víkendu od 23.apríla do 4. septembra.

14.08.2015 - Žacléř, pôvodne zhlavie smer koniec trate © Michal Čellár

Zdroje a odkazy:

1. Svět železnice, číslo 45-46: Z historie místní dráhy Královec - Žacléř, Zděnek Hrdina, Nakladatelství Corona, s.r.o.
2. Naše lokálky, Stanislav Pavlíček, nakladatelství Dokořán s.r.o., 2002
3. Česká nádraží, III díl - druhá část, Krejčiřík, Mojmír, Vydavatelství dopravní literatury, Litoměřice 2015
4. Po stopách našich železnic, Mojmír Krejčiřik, Nakladatelství dopravy a spojů, 1991
5. Polabský motoráček na stránkach KŽC Doprava
6. Železničná trať Trutnov hl.n.- Královec - Žacléř na stránke Trainmania

Úvodná snímka: 14.08.2015 - Žacléř, výpravná budova, pohľad zo smeru Královec © Michal Čellár