Historický vývoj zabezpečovacej techniky železníc na Slovensku 1848 až 2007

Vydaním publikácie „Historický vývoj zabezpečovacej techniky železníc na Slovensku 1848 až 2007“ od autora Ing. Marka Englera, PhD., pokračuje Klub Priateľov železníc Trnavy a okolia (KPŽT) v publikačnej činnosti, čo je jeden z hlavných cieľov klubu už od jeho založenia. V tomto prípade však ide o účelovú tému bez viazanosti na okrúhle výročie niektorej železničnej trate z Trnavy a okolia, čo boli doposiaľ témy väčšiny klubom vydaných materiálov.

Pohľad na vytlačenú publikáciu v porovnaní so Zborníkom VII. KPŽT © Marko Engler

Textová časť publikácie vznikla ešte okolo rokov 2008 až 2010, preto je pre uzavretie obdobia na spracovanie dokumentov rok 2007. Zároveň pre začiatok skúmaného obdobia bol dôležitý rok 1848 – sprevádzkovanie prvej verejnej železnice s parostrojnou prevádzkou na území Slovenska. Tým bolo určené obdobie pre spracovanie vtedy dostupných informácií. Vhodné je ešte spomenúť, že autor textu čiastočne použil spracovaný materiál aj do svojej dizertačnej práce. Samostatne však materiál publikovaný neskôr nebol, preto KPŽT, ako člen Slovenskej vedeckotechnickej spoločnosti dopravy, vybral túto tému na uverejnenie ako samostatnej publikácie.

Titulná strana publikácie © Marko Engler

Formát A5 a 104 strán neponúka veľký priestor na tak veľkú časť histórie slovenských železníc, akou je téma zabezpečovacej techniky. Pôvodným cieľom autora však bolo vytvorenie základného prehľadu zabezpečovacej techniky použitej na železničnej siete územia súčasného Slovenska. V tejto fáze bolo potrebné preštudovať množstvo technickej dokumentácie, predpisov, noriem a učebníc, ktoré sa predmetnej téme venujú a vytvoriť z nich prehľad o základnom rozdelení a terminológii takýchto zariadení. Tu sa objavilo množstvo problémov – dobová literatúra používala terminológiu adekvátnu danému obdobiu, pričom sa neskôr názvoslovie menilo. Príkladom môžu byť „elektrické stavadlá“ (čo boli neskôr elektromechanické staničné zabezpečovacie zariadenia) alebo „automatický blok“ (čo sa v technickej dokumentácii použilo aj pre pomenovanie traťového súhlasu neskôr označovaného ako reléový poloautoblok s koľajovými obvodmi; išlo o predchodcu automatického hradla).

Vzhľadom na rôzne miestne úpravy a špecifiká bolo potrebné vytvoriť si základný prehľad zabezpečovacích zariadení použitých na Slovensku tak, aby mohli byť zaradené do bežných kategórií a typov podľa učebníc alebo noriem. Príkladom boli rôzne odbočky a diaľkovo obsluhované výhybne, najmä však provizórne staničné zabezpečovacie zariadenia, pri ktorých sa pod slovíčko „provizórny“ dostalo takmer všetko (stačí spomenúť staničné zariadenie v Košiciach, mimochodom dodnes v prevádzke už od sedemdesiatych rokov). Preto až štúdiom konkrétnych zariadení v jednotlivých staniciach alebo traťových úsekoch mohli byť vytvorené závery k ich všeobecnému použitiu na Slovensku. Dôraz bol už od začiatku spracovania témy kladený na výskyt, nie na technický popis jednotlivých zariadení (ten je podrobne popísaný v iných, podstatne rozsiahlejších odborných publikáciách).

Náhľad na strany 2 a 3 publikácie © Marko Engler

Text je rozdelený do základných kapitol podľa rozdelenia zabezpečovacích zariadení (staničné, traťové, priecestné, vlakové, zabezpečenie posunu na spádoviskách) a jedna kapitola sa venuje použitým prvkom týchto zariadení, najmä vonkajším (návestidlá, prestavníky atď.). Pokiaľ sa autorovi podarilo vypátrať, uviedol aj zabezpečovacie zariadenia použité na vlečkách a úzkorozchodných železniciach. Text doplňujú fotografie z dobových materiálov a zo súčasnosti.

Náhľad na strany 38 a 39 publikácie © Marko Engler

Predloženú publikáciu netreba chápať ako vyčerpávajúce monografické dielo, ale len stručné zosumarizovanie základných informácií o zabezpečovacích zariadeniach použitých na železniciach. Tomu zodpovedá aj už spomenutý rozsah 104 strán. Môže však byť vhodným zdrojom informácií pre čitateľov, ktorí sa so zabezpečovacími zariadeniami ešte len zoznamujú, najmä, ak sa zaujímajú o zariadenia v súčasnosti už na sieti ŽSR nepoužívaných.

Náhľad na strany 40 a 41 publikácie © Marko Engler

Distribúcia publikácie, ako už bolo spomenuté v úvode, bude závislá na verejných akciách KPŽT, ktorých konanie sa v uplynulom období nemohlo realizovať pre opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID-19. Zmena nenastala ani počas Konferencie KPŽT 2021 (Trnava 21. 10. 2021), ktorá sa uskutočnila iba pre obmedzený počet účastníkov. Preto prípadní záujemcovia musia počkať na inú akciu usporiadanú KPŽT pre verejnosť, ktorá už nebude musieť byť obmedzená počtom účastníkov.

Autor článku je členom KPŽT, Slovenskej vedeckotechnickej spoločnosti dopravy patriacej pod Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností.

Ilustračná fotografia: Žilina, 721.116; 19.03.2018 © Marko Engler

Odkazy:

• Klub priateľov železníc Trnavy a okolia www.kpzt.sk